Čo je to láska?

Viete, o čom sa chcú ľudia rozprávať? O láske.

Nevedela som. Jedno ráno ma chytil rapeľ. To aj u vás sa tak hovorí, že vás chytí rapeľ? To je, keď ti niečo napadne, a musíš to spraviť, a nedá sa na to prestať myslieť.

Takže, chytil ma rapeľ, a jedno ráno som proste poslala naozaj veľa ľuďom správu s touto otázkou:

"Čo je to láska?"

Nemala som najmenšiu predstavu o tom, čo sa stane.

 

 

Vybuchol mi inbox

Najskôr boli reakcie že: To je ťažká otázka. Porozmýšľam.

Potom, asi okolo obeda, chodilo: Od rána o tom rozmýšľam. Dokedy to potrebuješ?

 

Niektorí z vás aj dostali odpoveď. Odpoveď je takáto:

„Vlastne to je taká odpoveď, ktorú hľadám celý život. Takže mi to nesúri. Článok budem písať zajtra. Ale odpoveď ma bude zaujímať úplne kedykoľvek.“

V priebehu celého dňa mi blikali správy. Obrovské množstvo krásnych správ o láske. Celý deň. Prišli mi stovky správ o láske. Za jeden deň.

Potom večer prichádzali takéto odpovede:

„Celý deň som rozmýšľal o láske. To bol pekný deň.“

O tomto sa poďme rozprávať

Ja už som unavená z rozhovorov o politike, o hnusobe, o čakárni a o testoch. Vyzerá to tak, že viacerí sme. Lebo na túto otázku sme sa chceli rozprávať. Odpovedať. Pýtať sa. A tak sme si niekoľko dní mudrovali a písali si a rozprávali sa.

O láske.

 

 

Ako to vzniklo

Tento článok vznikol takto:

Nadpis je „Čo je to láska?“

A týždne, dlhé týždne keď som ho otvorila, tak tam na novom riadku blikal kurzor a nič nešlo. Nedalo sa. Prázdno. Sem-tam som napísala nejakú vetu, ale furt len klišé. Jedno na druhé. Pozrela som aj všetky filmy na svete. (Preháňam, Harryho Pottera som si nepozrela, ale všetky ostatné o láske áno). Hľadala som odpoveď. Stále nič.

To nie je možné toto. To sama nedokážem. Musím sa opýtať ľudí. 

  

Prečo to vzniklo

Pri poslednom rozchode mi ten muž povedal: (napísal, ale to už sme si povedali v inom článku a teraz je to jedno), teda, jeho slová boli: 

Toto nie je láska.

A mne to strašne najviac zlomilo srdce. Vieš, ako keď máš zlomené srdce tak, že to až fyzicky bolí? Tak tak to bolelo. Lebo ja som si myslela, že to, čo sme mali, že to presne bola láska. A on že nie. 

Tak som začala rozmýšľať o tom, že ak toto teda nie je láska, tak čo je?

Mám tú otázku v hlave odvtedy.

 

Všetko, čo mi napadlo, boli len opisné vyjadrenia. Nie definícia. Dá sa to presnejšie?

 

 

 

Príklad prvý

Bolo to úplne obyčajné ráno. Strašne dávno, v inom vzťahu. Teraz vám skúsim len popísať, že akým smerom to mám ja.

Takže. Bolo to obyčajné ráno. Na romantiku zabudni, boli sme spolu už možno aj 5 rokov vtedy a bolo to cez pracovný týždeň. Ráno som sa chystala do práce. Vyrážala som niekam na služobku, takže som vstávala veľmi skoro. On ešte spal. Musela som ešte vojsť do spálne. Išla som opatrne, nechcela som ho budiť. Mal ešte kľudne aj dve tri hodiny na spanie.

Musela som si vziať niečo z vešiaku.

On sa tak otočil na posteli. Zaspatý strapatý a zamotaný v perine sa na mňa pozrel, prižmúril oči, vzdychol si a takým ospalým hlasom povedal: „Ty si taká krásna.“

A padol na druhú stranu postele a spal ďalej.

 

Pamätám si, že mi vtedy vyleteli slzy. Dala som mu pusu a nechala ho spať ďalej. Keď ti v polospánku zašomre niečo popod nos, keď ho neúmyselne zobudíš a on ani nevie, čo rozpráva. A zašomre ti toto.

To si pamätám, že vtedy som úplne cítila lásku. Že presne toto je ono. 

 

 

Príklad druhý

Potom ešte niekedy, keď som niečo robila. Také automatické, napríklad umývala som kuchyňu. A všimla som si, že sa na mňa pozerá. To vieš, keď sa na teba tak zapozerá a má taký výraz tváre že si ten výhľad na teba užíva? Že to vyzerá jak keby pozeral západ slnka, a pritom kuká na teba ako rajbeš kuchyňu?

Tak som naňho pozrela a vravím že: „Áno?“

On že: „Teraz zoberieš hentú handru a prejdeš hentú časť. Potom druhýkrát tú prvú a potom znovu pod stojan na riad.“

A usmieval sa.

Lebo má to on napozerané zjavne, tieto kuchynské západy slnka. Ale prečo by sa na teba niekto pozeral, keď umývaš kuchyňu? Aj keď vie, čo bude nasledovať?

(Vysvetlenie pre tých, ktorí by mali potrebu mať na situáciu iný pohľad: áno, kuchyňu som umyla dobrovoľne, nie, nikto ma do toho nenútil (zas nerobila som to nejako často, ehm.) A nie, to nebol výsmech, že sa na mňa pozeral.)

To je tá pointa. Tak sa pozeráš na neho aj keď robí úplne každodenné veci. A usmievaš sa a hovoríš si v hlave „dec ma bejbe.“

Ale to sú stále len opisy. Neviem presnejšie definíciu.

 

V slovenských slovníkoch sa mi tá definícia tiež nezdá dostačujúca. Prídeme na to nejako spolu? Dáme dokopy definíciu? Zistíme vlastne, že čo je to láska?

 

Upozornenie: Neviem vám asi sľúbiť, či nájdeme odpoveď. Ale viem vám sľúbiť poctivé hľadanie. Samozrejme, v limitoch svojej bubliny.

 

 

Spracovanie odpovedí prebehlo nasledovne: prekopírovala som vaše odpovede – texty - a prepísala hlasové správy a videá. Vstupný materiál bol viac než 20 strán textu. O láske.

Potom som sa tým lúskala a čítala a skupinkovala a škrtala a hľadala, čo sa opakuje. A máme toto. Snažila som sa od každého z vás použiť aspoň časť odpovede.

Je to dlhší článok.

Ale stojí to za to:)

 

Vaše odpovede:

Najčastejšie sa opakovalo, že je to ťažká otázka. Alebo že je to ľahká otázka, ale má ťažkú odpoveď. Alebo, že ste nad tým nikdy vlastne nerozmýšľali.

No, veď presne:D

 

Odpovede sú v kategóriách. Nech sa páči:

1.Úplne protikladné

Áno. Aj na túto otázku som dostala niekoľko odpovedí, ktoré sa navzájom úplne vylučujú. Alebo sú to protiklady. Snažila som sa niekde nechať aj kontext. Ale niekde nebol. Pozrite:

Čo je to láska?

A: Všetko.

B: Kedysi som bol presvedčený o tom, že všetko, čo je, je láska. Ale teraz by som sa to už neodvážil povedať.

C: Láska ako pojem je konceptuálna vec, tak popíšem svoj koncept. Vo mne vyvstáva otázka, čo nie je láska?

 

Alebo:

X: Láska je podľa mňa, keď ťa šteklí pri srdiečku. Keď sa niečomu otvoríš aj napriek tomu, že skúsenosť ťa varuje, že si môžeš nabiť držku. Ale aj tak to spravíš. Láska je, keď veríš.

Y: Láska vôbec nie je to šteklenie na začiatku. To sú hormóny.

Z: Počiatočné opojenie, pobláznenie a potom kompromisy.

 

Záver prvý:

Láska je niečo, čo môžu dvaja ľudia vnímať úplne opačne. Dokonca aj keď tvoria jeden pár. A ako povedal X úplný opak toho, čo Y, aby nám Z potom povedal, že oboje z týchto protikladov sú láska.

 

 

2. Odpovede humorné

Boli aj tieto odpovede. Áno, bolo ich viac. 8 odpovedí bolo buď video s tou pesničkou, alebo text tej pesničky, alebo názov interpreta tej pesničky, variácie na túto tému.

Oh baby, don't hurt me, don't hurt me, no more.

Záver druhý:

Niektorí ľudia sa nechcú zamýšľať nad touto otázkou. Je to tiež v poriadku.

 

3.Vedecké

Niektorí z vás odpovedali iným uhlom pohľadu a to ma tiež dosť bavilo. Pozri, čo tým myslím:

A: „Láska je PCR test vôle.“

 

 

B: Zatiaľ mi napadla len neromantická vedecká odpoveď. Program v genetickom kóde vytvorený za účelom znižovania entropie vo vesmíre.

DTJ: Čo je entropia?

B: Fyzikálny pojem, pôvodne z termodynamiky, v istom zmysle označuje mieru chaosu. Vo fyzike existuje zákon, že entropia vo vesmíre sa zvyšuje.

DTJ: A láska je znižovanie chaosu?

B: Áno. Lebo bojuje za život. A život znižuje entropiu.

 

 

C: To je samozrejme extrémne všeobecne položená otázka pripúšťajúca rôzne definície „čo je“ a aj „to láska“. K „to láska“, asi myslíš to, čomu sa hovorí „romantická láska“ väčšinou medzi 2 aspoň dočasne spolu žijúcimi jedincami obyčajne aj produkujúcimi a vychovávajúcimi potomstvo. IMHO  najpoctivejšia odpoveď je, že je to proste hormonálne stimulované a regulované správanie, ktorého účel je prokreácia – viac celkom zrozumiteľne a kompaktne napr. tu 

K „čo je“, môže samozrejme existovať veľa rámcov a kontextov pretože to má ekonomické, politické, náboženské a neviem aké všetky rozmery – tu je o tom 500 strán, aby som sa netváril, že si o tom ja myslím niečo originálne.

    (A priložil mi aj taký PDF dokument, ktorý prisahám má 500 strán a pýta sa aj filozoficky, že čo je to láska, a nestihla som ho dodnes prečítať celý, ale wow.)

 

 

D: Technicky vzaté, je to pravdepodobne spleť subjektívnych pocitov a vnemov, ktoré spôsobia, že sa citovo naviažeme na niečo (nemusí to byt konkrétne človek, čo v nás z nejakého dôvodu vyvoláva prijemný feedback). So silným dôrazom na subjektívne, pretože všetci vieme, že každý to vníma a pociťuje úplne inak

 

Záver tretí, vedecký:

Nemusím všetkému rozumieť. A je to tiež v poriadku.

 

4. Odpovede rodičovské:

  Pôvodne som chcel napísať niečo o úcte a naplnení a nejaké iné pátosíky. Potom som sa na to spýtal pani manželky. "Čo je to láska? Keď si tvoja dcéra vrazí do zubu, zatlačí sa jej do ďasna, celé to opuchne a začne krvácať a ty si vravíš, že radšej, keby si si ten zub vybil ty, len aby ju to nebolelo. To je láska."

 

Pri deťoch som si uvedomila, že láska sa nedelí, ale sa násobí. A že lásky nikdy nie je dosť.

 

  Pre mňa je to také klišé, mať niekoho rád. Lebo zas rada mám čokoládu, ale to nie je láska, to je závislosť. Ale ľúbim detiská najviac keď spia. Vtedy si to človek uvedomí. Muža, a to si tiež človek uvedomí, keď sa niekam zapozerá, alebo keď ráno zoberie dieťa preč, aby som si ešte mohla pospať.

 

Keď prídeš z roboty domov a tam ťa čaká kvet od detí. To je čistá láska.

 

Záver štvrtý:

Niečo podobné, ale len podobné a len trochu, sa ti môže stať aj keď úplne nie si rodič. 

Dnes ráno mi bolo oznámené, že tato je vlk a my sme kozliatka. Takže som celé raňajky čučala pod kuchynským stolom, zakrytá stoličkami, a pri najmenšom pohybe v kuchyni som bola napomenutá prstom na ústa: „Pssst.“

A potom som aj recitovala: „My ti neotvoríme, lebo sa ťa bojíme.“

Mám 36 rokov. Cez týždeň nosím kostýmy. Raňajkovala som zgučená pod stolom s plyšákom pod pazuchou, lebo som kozliatko. Nie je to rodičovská u mňa, ale je to s deťmi.

Ak toto nie je láska, tak už neviem čo je:D

 

Maminy, prajem vám dnes pekný deň matiek.

 

 

5. Odpovede všeobecné – Čo je to láska?

  Základná potreba a zmysel človeka, pre ňu tu sme. Ale nemyslím tým len lásku dvoch ľudí. Myslím tým základné nastavenie celej existencie všetkého. Jeden mních mi povedal, že iný názov pre Boha je štedrá existencia. Existencia ako niečo štedré je láska. Všetko je vo vzťahu, prajnom vzťahu. Od elementárnych častíc po ľudí. Ak to teda nepokazíme.

 

  Láska je, keď slnko presvitá cez oblak a tebe prebehnú zimomriavky, keď to vidíš. Alebo keď zbadáš krásnu dúhu. Alebo keď ti manželka povie: „si najúžasnejší chlap, akého som v živote stretla“. Alebo keď ti povie dcéra, že: „tatinko, si skvelý“.

 

• Lásku netreba vysvetľovať, treba ju iba prijať.
• Láska je to, čo konáme.
• Láska, je životná energia.
• Prijatie, dôvera, súcit, partnerstvo, pochopenie, hľadieť na druhého a vidieť seba a nás.
• Láska je najúprimnejší cit, ktorý je zodpovedný za naše správanie.
• Láska je ten najhodnotnejší a najpríjemnejší spôsob komunikácie, dáva nám príležitosť a schopnosť byť lepšími, bez ohľadu na to, kto alebo čo je objektom našej lásky.
• Miesto, odkiaľ čím viac dávame, tým viac máme. Miesto, na ktorom čím viac spočívame, tým sú šťastnejší ľudia okolo nás.

 

Záver piaty:

Jedna kamka sa opýtala aj jej kamarátok a kamarátov. A muža. Poslala mi odfotené odpovede. Hlasové správy. Oni jej odpovedali aj o láske ako takej a aj o láske partnerskej. V tej hlasovej správe, v ktorej jej odpovedal jej muž, ako vám to mám povedať. 

Môže byť lásku počuť? Ja som ho nikdy nestretla, ale počula som v tom hlase tú lásku.

Tie odpovede ma dojali a dosť ma dojalo to, čo ona spravila. A že sa ich opýtala. Napísala som jej, že to, čo ona teraz spravila, že podľa mňa aj to je láska.

Záver piaty teda znie: Lásku je aj počuť na hlase. A aj kamarátska láska ťa môže úprimne najviac dojať.

 

 

 

6. O prirodzenosti, z ktorej pramení pohoda

Podľa mňa je láska to, že ťa ten druhý človek vidí, cíti, chápe takého aký si. Takého ťa má rád, bez potreby meniť ťa.

Keď ťa niekto má rád takého, aký si.

  Nemáš stres, že sa musíš meniť, že nie si atraktívny, že niekomu vadíš. Takže máš vnútorný pokoj, si sám v rovnováhe. Láska podľa mňa je, že si sám sebou taký, aký si a ten druhý človek ťa neriadi, nemanipuluje, nesnaží sa z teba urobiť niekoho iného.

 

  Láska je pre mňa to, že chlap je môj domov, je to prirodzené, proste ako keď prídem po celom dni z roboty domov a uvoľním sa, oddychujem. Takto si to predstavujem. Iné ani nechcem.

 

  Je to otázka z kategórie "Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce?" Nie je na to jednoznačná a jednoduchá odpoveď. Každý ju vníma inak, máme veľa druhov lásky (partnerská, rodičovská, súrodenecká, kamarátska, atď.). Všetky majú spoločných par znakov, jeden z hlavných je pocit. Pocit šťastia, kľudu a pokoja. Stav, keď človek rieši veci ľahšie a nemá na to dôvod, proste je to jednoduchšie.

 

  Keď ti srdce skáče od vzrušenia, keď sa chceš deliť o všetko, keď rozmýšľaš v množnom čísle, keď máš ubolené telo od milovania, keď môžeš byt prirodzená, smutná, šialená, diva a stále je to ok. Keď sa nehanbíš byť nahá a bolia ťa líca od úsmevu.

 

  Vnímam to tak, že každý jav, ktorý myseľ zachytí, môže naplniť tak láskou, ako aj neláskou. To poznáš tým, či to v tebe rodí pokoj a naplnenie, alebo nepokoj a nenaplnenie.

 

Záver šiesty:

Naozajstná láska je prirodzenosť.

A za mňa ešte dôležité zistenie: odpovede mužov a žien sa principiálne vôbec nelíšia. Pohlavie vôbec neurčuje smer, ktorým sa bude odpoveď uberať. Sme si naozaj podobnejší, než si myslíme. Teda, v odpovedi na dnešnú otázku.

 

 

 

 

 

7. Odpovede o partnerskej láske

Sem som vám vybrala z každého trošku, možno sa vám tu niečo zapáči. Aha:

 

Keď je človek s niekým radšej ako sám so sebou a pritom už nepotrebuje nikoho ďalšieho.

  Láska je vtipná, je erotická, je tichá, je bláznivá. Je aj o obeti a vzdaní sa, ale nie tak fatálne ako v antickej dráme. 

Je to niečo medzi Rómeom a Júliou a Dobou ľadovou.

 

  Láska je o tom, že ma vie rozosmiať a ja viem rozosmiať ju, že sa pomaly nahneváme a rýchlo udobríme, že si aj po rokoch chýbame aj po dni odlúčenia...

  Keď vieš, že sa môžeš plne na toho človeka spoľahnúť. Keď vieš že je tu pre teba a záleží mu na tebe. Keď máš pre druhého slabosť.

 

  Keď som bola mladšia, láska bola slepá, hory prenášala, motýliky v bruchu čarovala. Mám dieťa a dlhoročného partnera. Láska sa racionalizovala. Veľa si pomáhame, rešpektujeme sa, môžeme sa jeden na druhého spoľahnúť. Láska sa prehĺbila, vďaka čomu vieme ľahšie prekonať horšie obdobia. A stále je to aj zábava, byť spolu.

 

  Lásku možno namerať len na základe skutkov, stačí maličkosť, ako olúpať pomaranč pre niekoho, koho miluješ , len preto, že vieš, že on to nerobí rád. Nejde o to, koľko lásky máte na začiatku, ale koľko lásky dokážete spoločne vytvoriť.

 

Odpoveď na otázku takto rýchlo neviem, ale mohlo by byť aj to, že keď si u neho na návšteve a oblečie ti druhý paplón a vankúš, aby si mala pohodlie

 

  Táto pre mňa znamená najvyššiu formu priateľstva, bezpečie, spolupatričnosť a zároveň slobodu. Pochopenie, smiech, plač, radosť, sklamanie, nádej, šťastie, všetko. Hrejivý pocit pri srdci, neskutočne hlboký a neopísateľný. 

  Keď včera bolo dobre, alebo možno aj horšie alebo možno aj úplne zle a vôbec netušíš, ako bude zajtra, ale chceš, aby to bolo s tým istým človekom a nikým iným.

To je pocit, keď sa po celom dni uložíš k nemu do postele, bez ohľadu na to, aký bol deň, si strašne šťastná a vďačná, že môžeš zaspávať s nim.

 

  Je to nedeľné ráno s mojou ženou, je to starosť o ňu, aby bola ok. Je to prosté objatie, ktoré ja asi jediné myslím vážne. S inými ľuďmi mi to vadí, ale nehovor im to.

 

  Láska je nechávať tomu druhému zvyšky jedla, ktoré má rád, aj keď by si ich rada zjedla. Láska je ľúbiť sa aj keď sa nenávidíte. Láska je, keď si vieš predstaviť utierať v starobe svojmu partnerovi zadok. Láska je niečo, čo pochopíš, až keď to zažiješ.

 

  Pre mňa je to keď si ochotný uprednostniť šťastie iného človeka pred svojim vlastným. Človeka, ku ktorému cítiš náklonnosť a potrebu byt v jeho/jej blízkosti. 

Tiež to je, keď tvoj partner ide do obchodu a kúpi ti čokoládu len tak.

  Chceme našu lásku stále takú, ako si ju pamätáme z ružového obdobia. Pri malých ci väčších treniciach z tohto obdobia dosť čerpáme a to nám pomáha prežiť aj obdobia zvyku.

 

  Kedysi som si myslela, že ma niekto ľúbi/miluje, len vtedy keď sa správa presne podľa mnou vytvoreného vzorca správania sa, ktorý si nosím v hlave. Až neskôr som pochopila, že to je láskyplný vzorec, podľa ktorého milujem ja, ale nie je nutné, aby to robil aj niekto iný. Každý miluje podľa toho, ako vie.

 
Keď chceš s tým človekom prežiť zvyšok života.

  Keď ti na tom druhom záleží viac, ako na sebe. Alebo že na druhého myslíš skôr, než na seba. To ale neznamená, že sa človek nemá rád a seba zanedbáva.

Keď Ti má kto zohriať tvoje studené nohy. 

  Je to každodenné dobré ráno a dobrú noc. Je to úsmev, ktorý máš, keď myslíš na toho druhého. Keď sa vieš podeliť o posledný kúsok svojho obľúbeného jedla. Ten pocit, ktorý máš, keď sa ti niečo stane a ten človek je prvý, komu to chceš oznámiť. Láska je keď s niekým vieš plakať a precítiš svoj žiaľ ale je to aj smiech, ktorým precítiš radosť. Láska je mocná. Je to najmocnejšia sila a cit, s ktorým zvládneme všetko. Úplne všetko.

 

Záver siedmy:

Partnerská láska - o zaspávaní, zobúdzaní, ležaní vedľa seba a delení sa o jedlo. Prisahám:D

Vyzerá to tak, že toto sú tie chvíle, keď si lásku uvedomujeme. Neviem, či to je dobre, alebo zle. Ale je to tak. 

Sú to podľa všetkého tieto momenty.

 

 

8. Ako odpovedali deti:

Muž, 6 rokov, odpovedal v hlasovej správe takto: 

• Je to niečo, čo cítite, keď sa na niekoho dívate. Viete? Ja som to už raz prežil. Som zamilovaný do Anežky.

Meno som zmenila, aby to bolo anonymné. Potom mi ešte v tej správe povedal, ako budú bývať. Lenže to povedal, že nemôžem nikomu povedať. A ja to budem rešpektovať a nepoviem vám to. Ale jedno vám poviem. To je fakt láska, čo títo dvaja majú.

 

Žena, 3,5 roka: Keď ťa ľúbim a chcem ťa mojkať.

Teenageri sú dvaja a majú takéto odpovede: 

• Láska je neopísateľná. Ľudia to vedia, lebo je to niečo oveľa viac ako kamarátstvo.
• To sa nedá identifikovať. Je to vzťah dvoch ľudí.

 

A ešte aj také video prišlo, že sa na ňom kamka opýtala syna (3 roky), že čo je to láska. A on odpovedal: „Ty.“ A objal ju.

Záver ôsmy:

Deti vedia.

 

 

Hotovo

Toto je všetko, čo sa mi podarilo zistiť. Som múdrejšia? Neviem. Ale bolo to super. Ďakujem vám všetkým, obrovské ďakujem za odpovede. 

Verím, že si aj vy v odpovediach ostatných nájdete niečo pre seba:)

 

Počas toho, ako som svedomito pozerala všetky filmy o láske, som v jednom z nich videla takúto scénu. 

Ona prišla za terapeutom. Potom si tam sadla, potom tak nervózne chodila hore-dole a potom povedala, že to je zlý nápad a odišla. Otočila sa na chodbe a vrátila sa. Ten terapeut na ňu pozerá a ona že:

„Keby ste náhodou mali nejakú radu, ktorá je úplne univerzálna. A z vašich skúseností je to tak, že tá rada by určite pomohla každému. Lebo to je vlastne univerzálna odpoveď, ku ktorej sa dostanete s každým, čo by to bolo? Je také?“

A on jej odpovedal (a veď ja nevravím, že to tak je, ale v tom filme to tak bolo a ja som si to zapamätala)

Povedal: 

„Zistite, čo chcete. A naučte sa, ako si to vypýtať.“

  

Záver deviaty:

Mám odpoveď. Nechám si ju pre seba. Neviem, či platí pre všetkých. Neviem, či je univerzálna. Ale ja - aj vďaka vám - svoju odpoveď mám. 

Dobré to je. 

Držte sa.