A: Šani, čo robíš? Šaňo: Kúpem. A: Koho? Š: Sa

 

Mohlo by vás zaujímať – alebo aj nemuselo – ale mohlo, aké šialenstvá sa dejú, keď píšem článok. Myslím gramatické šialenstvá. 


Už sme hovorili o bodkách na konci nadpisu. Aj o ostatných interpunkčných znamienkach na konci titulku. Aj o troch bodkách v texte. Taká jedna – alebo tri – bodky sú úplne malé, napríklad v porovnaní so slovom.


Keď píšem príspevok, prebieha to so slovami takto.

 

IMG_6245_ajpg


Mám myšlienku, som v téme, píšem. 


Tok myšlienok treba zachytiť rýchlo, aby neušiel. Preklepmi ani gramatikou sa v prvej vlne vôbec nezaoberám. Znamená zbytočné zdržanie a stratu myšlienok, niekedy naozaj dobrých. Keby ste vedeli, koľko možno naozaj dobrých vtipov mi (a teda aj vám) zmizlo, pretože som nemala dostatočne rýchle prsty. Alebo ma niečo vyrušilo. Alebo bolo treba zapojiť kábel aby sa to nevybilo. Vyrušenie a sme doma. Kým sa napojím sama na seba vtip/ myšlienka je už v nenávratne.


„Tak si to nahrávaj aby si zachytila tok myšlienok“


Kámo. Toto som skúšala. Je to peklo. Vieš prečo? Nahrám. Ale kto to má potom počúvať a prepisovať? Tie rutinné činnosti bez kreativity ja nedávam. Dávam, na úrovni nutnej a keď musím. DTJ robím nie lebo musím, ale aby ma to bavilo. Takže rutina minimum a už vôbec žiadne domáce úlohy (viď: prepísať!). To je pre mňa celkom utrpenie.


Radšej si to tak „rozrozmýšľam“ a ak je niečo naozaj dobré, zapíšem do poznámky a potom sa k tomu vrátim. Nahrávanie mi nefunguje. Je veľmi možné, že veľa ľudí to má inak alebo úplne opačne. A je to tak v poriadku. Aj u mňa, aj u nich.


Návrat k téme

Práve ste si asi prečítali, že ako to v praxi vyzerá. Plán bol len jedna veta ale myšlienka šla a počítač nabitý, tak som si ju rozvinula.

Pôvodne hneď po „Preklepmi ani gramatikou sa v prvej vlne vôbec nezaoberám.“ malo ísť toto, tak ide teraz:

Potom si to po sebe prečítam. A potom prídu otázky. Ohľadne gramatiky. Napríklad teraz, keď sa pozriem hneď na tie prvé riadky, ktoré sú napísané, to vyzerá takto:


Nadpis:

Za dvojbodkou je medzera?

Zase si dala za nadpis bodku. Vymazať. (Píše sa „zase“, „zasa“, alebo „zas“?)


Prvý odsek (áno odsek, nie odstavec, overovala som)

Je titulok alebo titulka? Overiť. Už som to overovala stokrát. Toto si proste neviem zapamätať.

Alebo nahradiť slovom „nadpis“. To sa konkrétne v tejto situácii dá. Lenže keď je situácia, že slovo titulok potrebuješ použiť viac krát a synonymum „nadpis“ si už vyčerpala, si zatlačená do kúta. Musíš overovať:D


pomlčka, tam sú medzery pred a za

Asi nie. Aj ak nie sú (tu je dĺžeň, prekvapivo. A áno, píše sa to oddelene.) 

Takže aj ak tam pomlčky nie sú, nechám ich tam. Overiť, či sú alebo nie. Je to s medzerou. Ale je rozdiel, či je to pomlčka alebo spojovník. Áno, spojovník existuje a je to iné ako pomlčka. Spojovník je bez medzery.


Hocijaký sa naozaj píše takto? 

Vyzerá to divne. Skúsim to napísať s medzerou. Hoci jaký. Ešte divnejšie. Mám nasledovné možnosti: (zase dvojbodka, stále neviem, či je za ňou medzera) buď to nahradím za „akýkoľvek“ a vybavené, alebo to treba overiť.

Hocijaký - spolu.

 

IMG_6230_ajpg


Približne takto "si idem" text pri druhom čítaní sama po sebe.


Psychiatria? Aj podľa mňa. Sú dokonca slová alebo frázy, ktoré si neviem zapamätať ani po stom overení. Nikdy.

 

Dnes vám napíšem o gramatike.

Aj o blogovaní a gramatike, ale hlavne o gramatike v našich životoch.


Takmer každý z nás má v slovníku frázy alebo slovné spojenia, o ktorých vie, že sú nespisovné, ale používa ich aj tak. Lebo sme ľudia, robíme chyby, zvykli sme si na tie frázy alebo slová, alebo akýkoľvek iný dôvod. 

Je to v poriadku a nestrieľa sa za to.

Myslím, že je to úplne normálne. Patrí to k nám, k ľuďom. Netreba sa preto nejak extrémne trápiť.

 

Pointa prvá

dnes je, že vám ukážem, ako prebieha korekcia. Lebo je to celkom šibnuté. Mňa napríklad táto časť prekvapuje každý týždeň. Je to také objavovanie. Úplne. Baví ma to. Niekedy si sama pre seba pri neistých formuláciách hovorím, či by som na to stavila, že to je tak alebo onak.

Pointu 1 už máme za sebou.


Pointa druhá

Každý z nás má konkrétne slová / slovné spojenia / gramatické šmakocinky, ktoré keď niekto iný použije nesprávne, tak nás ide roztrhať.

Však? Však to máte aj vy?

 

Podelím sa dnes s vami o tie, ktoré sa mi podarilo zozbierať za posledné obdobie, a patria medzi moje chuťovky.

 

IMG_6076_ajpg


Jednoznačné prvenstvo patrí slovu „nadstaviť.“


Nie to, keď nadstavuješ vrchné poschodie na už existujúce – lebo to je naozaj „naDstaviť“. Alebo nadstavený čas v zápase. Ostatné je  „nastaviť“. (Myslela som si s istotou pri prvom písaní tohto článku. Ale čítaj ďalej)


Toto je zjavne pre Slovákov naozaj ťažké slovo:D

Neviem prečo. A stretávam čím ďalej tým viac ľudí, ktorí na toto „D“ reagujú tak, ako ja. Teda všeobecným pobúrením, okamžitým privolaním gramatickej polície, s krížom nad vinníkom recitujeme modlitby, kropíme ho písmenkovou polievkou a žiadame o odpustenie dušu Ľudovíta Štúra. Zároveň pre vinníka, ktorý „naDstavil“ žiadame najvyšší možný trest. Nech mu odnímu možnosť vypnúť T9 na telefóne, aby nemal autonómiu písať slová ako sa mu zachce:D A aby mu automat vždy – proti jeho vôli – dotiahol správny gramatický tvar.

Áno, preháňam.

A áno, kto je bez viny, nech prvý hodí kameň. Ja viem. Robím veľa chýb a hneď sa k ním ku všetkým priznám. Ale toto som nedokázala dať na druhé, ani žiadne iné, miesto.

Toto je prvé miesto. Bez diskusie.


Alebo ako by povedala jedna moja bývalá kolegyňa – „Bez diskuZie.“ Naozaj. Ale diskuZia sa dostane až niekde okolo miesta číslo 10.

Okrem nastavení, ktoré sa nedajú naDstaviť ale naozaj len nastaviť, som už aj počula, ako sa niektoré dajú – a teraz pozor – prednaDstaviť.

Šma – ko – cin – ka. 


Teraz to príde: po gúglení a overovaní som prišla na to, že významový rozdiel je asi minimálny. A nastaviť a nadstaviť sú dokonca v niekoľkých zdrojoch uvádzané ako synonymá?

Alebo to zle čítam? Čítam to tu a aj tu. 


Vidíš to aj ty? 

A tak sme išli spravodlivo kameňovať a možno nakoniec naozaj unáhlene. Ja neviem. Možno sme sa naozaj mýlili. Možno sme sa spravodlivo rozčuľovali úplne neprávom. 

Vy tie slovníky ako čítate? S D alebo bez D alebo je to jedno?


K nadbytočnému D poviem už len to, že som počula aj niekoho, kto "nalieval vodu do oDstrekovačov v aute." Naozaj. 


Sypem si popol na hlavu a priznám všetky moje jazykové defekty.


Pozri:

Prvý krát verzus prvýkrat

Píše sa spolu. Oddelene sa píše prvý raz. Ale prvýkrát je spolu. Vždy napíšem oddelene. Aj si po sebe prečítam, ale nenájdem to.

 

Množné číslo prídavné meno podľa vzoru pekný

Oni sú pekní. Toto nedávam. Prečítam si to niekoľkokrát (aha, aha, dala som niekoľkokrát ako jedno slovo;) ale aj tak mi to nesedí. Opticky. Volím väčšinou únikovú stratégiu a tvar zmením na – vyzerali pekne. A mám vybavené.

 

Napadlo ma verzus napadlo mi

Mne nič nenapadá. Myšlienky ma napadajú. Naozaj:D

Po správnosti je to presne naopak. (je „po správnosti“ dobre, alebo je to slang a mám to nahradiť „správne je“? Odpoveď: po správnosti je spisovné a môže ostať. Ale zneistila som sa. Ako vždy a spoľahlivo.) A teda napadajú mi. Nie napadajú ma. Lebo napadne ma – keď ma niekto napadne, zviera alebo nepriateľ, píšu tu.

 

Paradajky alebo rajčiny?

Dlho som jedávala rajčiny a bola naozaj presvedčená, že to paradajka je nespisovné. Nie je. Ale až pri príprave tohto článku som zistila, že ma preúčali z rajčiny na paradajku úplne zbytočne. Spisovné je paradajka, rajčina a dokonca aj rajčiak – i keď toto je hlavne botanické pomenovanie.

Ste vedeli? No ja teda nie.

 

Ak ma chceš dostať do splínu, z ktorého takmer nie je cesta von, opýtaj sa ma, kedy je svojim, svojím, mojim, mojím, tvojim a tvojím krátke alebo dlhé i í. Skladám zbrane, nepomôže mi ani google, ani svätená voda ani iné homeopatiká. Chcela som sa to naučiť už tak veľakrát. Ale narážam tu na svoje limity:D

Trest smrti!


IMG_6075_ajpg

 

Som kráľovná nesprávnej predpony radových čísloviek 

Inak, rozdiel medzi radom a radou, to už tiež bola téma. Náhoda? Nemyslím si:D

Pre mňa je „za prvé, za druhé“. Správne je ale po prvé a po druhé. Platí aj ak to nie sú čísla ale písmená: po a, po b, po c. Píše sa s predložkou „po“ a oddelene od číslovky.

 

Pýtala som sa aj ľudí v mojom okolí a tí majú ešte naozaj „radi“:


„Chápem tomu“ namiesto chápem to, „navnímať“, „nadčenie,“ „prehrať nad niekým.“

Často ste mi vraveli, že vás prekvapuje aj dnes rozšírené slovo potencionál. To sme si tiež mysleli že akí sme múdri. Že správne je potenciál. Ale v slovníku existuje aj potencionál. Ako zastaralé slovo – archaizmus, ale technicky, ja neviem. Technicky to slovo existuje a nie je označené za nespisovné, len za zastaralé.

 

Hamba verzus hanba je slovo, s ktorým som som sa tiež dlho nekamarátila. Bude celkom hanba, ak v článku o gramatických chybách urobím gramatické chyby. 

Veľmi pravdepodobne ich urobím. 

Stáva sa mi to. Toľko hanby hádam znesiem.


 

Ešte tu mám tých výrazov raz toľko. Ale už som z toho na veľmi temnom mieste, v gramatickom pekle;) 

Preto to dnes uzavrieme.

 

Našťastie, medzi vami – čitateľmi tohto mienkotvorného a významného priestoru:D sú dobré duše, ktoré mi napíšu, keď sa takýchto zločinov dopustím. Dáte mi vedieť, ja opravím, všetko je v poriadku, svetový mier a moja povesť je zachránená.

Teda, aspoň tá gramatická:D

Dobré to je.

 


Bonus - cvičenie:


Na strome sedí výr (sova). Zrazu sa zjaví vzdušný vír.

Tu ešte tie i/y dávam, ale teraz to príde: 

Obidva ví/ýry v okamihu zmizli.

Aké í/ý?

Odpoveď mojej slovenčinárky, že je to situácia, ktorá sa dá vysloviť ale nie napísať, preto pre ňu nemáme v gramatike správny tvar – ma neupokojila a vŕta mi to v hlave od strednej školy.

Máš tip? Daj. 

A potom čítaj ďalej. 

Internety majú odpoveď.

 


„Uvedená veta sa dá vysloviť, ale nie napísať, lebo homonymá nemôžu mať spoločný tvar množného čísla...“ (citácia, zdroj sa otvorí keď na ňu klikneš)

Nič už nedáva zmysel. Nič. Môj život je v troskách:D 

Dovidenia o týždeň.


("Vyjadrenie byť v troskách použité prenesene na opísanie zmarenej nádeje je v slovenčine bežné." - opäť citácia, link je v tom podčiarknutom výraze, ale musela som overiť. Nebola som si istá. Tak pre istotu.)