A prečo sa to volá Veľká noc, keď je to cez deň?

Opýtal sa môj bratranec. Keď mal koľko, 5 rokov?

Otázka nás prekvapila, lebo po prvé: nevedeli sme odpoveď a po druhé: asi sme sa aj zahanbili, že nikoho z nás tá otázka nikdy nenapadla? Lebo je naozaj na mieste a je naozaj veľmi logická.

Neviem. 

 

Nikdy som o tom nerozmýšľala. Tak sa to volá, tak sa to tak volá. Prebrala som to pomenovanie sviatkov od okolia a zo zvyku to tak volám tiež.

Ja sa zahanbím pri tejto vete aj tretí krát. Poviem narovinu a hneď: Veľká noc a sviatky a veľkonočné sviatky je téma, ktorej som sa chcela vyhnúť, ohľadne stresu z veľkých a malých písmen. 

Naozaj. 

Na začiatku ktorého slova je čo a aké, zúfam si v tichosti v tmavom kúte kaviarne a gúglim po ešte tmavších kútoch internetu. Tvrdé a mäkké i a y zvládam. Gramatika ešte ako tak, to už aspoň trochu viem, kde nájsť odpovede. 

Ale kámo, veľké a malé písmená?

Riziko obrovského gramatického fó pá (správne sa píše faux pas ale fó pá je lepšie;) je príliš veľké a môže byť dôvod, že tému zamietnem. Insajd: (slovo insajd je nespisovné, preto by malo byť v úvodzovkách. Mne sa ale takto naozaj veľmi páči. Tak ho len vysvetlím pre neangličákov: “insajd” a dvojbodka znamená: pri písaní tejto vety sa vo mne vnútri dialo nasledovné. Mohlo by to byť asi niečo ako “poznámka autora”? Asi také.)

Takže insajd: 

Gramatické riziko ako K.O. kritérium sa takmer stalo osudným aj článku z minulého týždňa. Francúzska francúzSke alebo francúzska Francúzke. ZS alebo len Z, veľké alebo malé F? Naozaj je to niekedy dôvod, pre ktorý sa na tému vykašlem. Asi to tak nebude navždy. Ale teraz to tak je.

Sú to pre mňa teraz proste priveľké rébusy:D

Všetky foto k dnešnému článku mám od úžasnej Veroniky M. a týmto jej ďakujem a posielam veľkú pusu ako dvere autobusu.
Lebo najviac dobretoje. Miesto sa volá Bardolino.  ❤

Dnes o čom? O sviatkoch? Hm, originálne.

Postupovala som takto: môžem pogúgliť tradície rôznych krajín a tie najzaujímavejšie vám vybrať. Len si myslím, že taký článok už určite niekto niekedy niekam napísal.

Potom som rozmýšľala, že sa popýtam vo svojom okolí, lebo veď aj na Slovensku je tá rôznorodosť slávenia týchto dní celkom veľká. Od oblievania, cez oblievanie a šibanie až po len šibanie. Dokonca údajne v jednom kraji šibú ženy. To som počula prvý krát v živote práve v týchto dňoch. Kde ste boli s touto informáciou 30 rokov?:D

Ale stále sa mi to zdá nuda.

Viem, že asi len pre mňa. Lebo ja k týmto sviatkom vzťah nemám. Vôbec. Jediná silná emócia s tým spojená je, že korbáč na šibanie sa po česky povie "pomlázka." Naozaj. Pomlázka. 

Ako? Prečo? 

O Vianociach vám budem písať zase už od októbra. Veľká noc?

Nič.

 

Rozmýšľam o týchto sviatkoch ako o niečom, čo sa deje okolo mňa “zo zvyku” a akceptujem to.

Necítim ich a znamenajú pre mňa akurát 4 dni voľna. Čo teda nie je vôbec zlé:D Viem, že to je len môj pohľad a úplne chápem ak nesúhlasíte. Vôbec tu teraz nehovorím, že sú to len 4 dni voľna. Ak pre vás majú iný význam, je to tak úplne v poriadku. Stále môžme byť kamaráti, aj keď to s tou Veľkou nocou máme inak.

Len skrátka tým, že to pre mňa nemá hlbší význam, je to “len” zvyk. Zamýšľam sa preto teraz nad zvykmi ako takými.

 

Sú tie zvyky vlastne na niečo dobré? Vlastne daj preč. Je to vata. Naozaj to tam nepotrebuješ. Tie tvoje “vlastne” a “akoby” a “skrátka” a “proste”:D to daj naozaj preč. Veď dobre, dobre. Skúsim. Tak teda:

 

Sú zvyky na niečo dobré?

Mám v hlave len to slovenské príslovie. Hľadám a gúglim, či je ešte niečo výstižnejšie.

Dobrá téma. Budem asi naozaj originálna, lebo úplne každý k zvykom mal čo povedať. Mark Twain, Caesar, Cicero, Horníček, Gándhí, Fuller, Honoré De Balzac a veľa ďalších slávnych mien. Trúfnem si aj tak? Ále, daj.

 

 

Zvyk je železná košeľa?

Akože niečo, čo udrží tvar ale zároveň limituje neštandardný pohyb. Vieš? S tými zvykmi je to úplny extrém. Stále musíš hľadať balans.

Trochu ich treba. 

V správnom množstve sú úplne nevyhnutné. Základné zvyky a návyky ti pomôžu vyhnúť sa denne asi aj stovkám katastróf. Doprava – doľava – doprava a až potom cez cestu. Napríklad. Pravý, ľavý stredný späťák. A to stále dookola. Tu napríklad keď nemáš zvyk, asi na to prídeš (a doplatíš) veľmi rýchlo:D

Sú aj obdobia, keď napríklad prechádzaš niečim ťažkým. A vtedy je fixácia na tieto malé mini zvyky úplne že stratégia záchrany. 

Vieš, čo myslím?

Že keď je ťažko, malé kroky. Sústredíš sa: teraz žehliť, teraz káva, teraz večera, a takto malými krokmi – zvyk po zvyku – prejde ťažké obdobie. Zvyky ti pomôžu stráviť čas, ktorý je nevyhnutný, aby ťažké obdobie prešlo. Lebo čas zahojí. Ale ten čas treba nejako prejsť.

Ak je ťažko, ďakuj zvykom.

 

Ak je dobre, zvyk je čert:D

Bráni pohybu. Zlepšeniu, rastu. Zmene. Zo zvyku to urobíš tak, ako vždy. Naučila si sa niečo? Nie. Bavilo ťa to? Nie, ale je to urobené. Sumár činností je hotový ale nič z toho, je to len urobené. Nikto nebol rád, nikoho to vlastne ani nebavilo. Zo zvyku si uvarila tú omáčku úplne rovnako ako vždy. 

Chutilo ti to? Vlastne už ani nie. Ale najedla si sa? Hej.

O čo išlo? Najesť sa (uvarené rovnako, zo zvyku) alebo najesť sa chutne? (Trochu experimentovať, vymknúť sa tomu zvyku, risknúť a možno dosiahnuť niečo ešte lepšie)? Alebo sa zabaviť a užiť si ten čas pri varení?

 

Tak už som si zarozmýšľala, mám aj nejakú odpoveď alebo záver?

Jednoznačne a ako vždy – nemám.

Zvyky sú rovnako veľmi dobré tam, kde ich treba, ako sú veľmi škodlivé tam, kde ich netreba. 

Ako rozlíšim jedno od druhého? Veď toto. Toto je bod zlomu. Veľmi individuálny, rôzny a nepredpokladateľný. Ale je to presne ono. Neexistuje na to ani návod. Určite ich treba. V správnej chvíli a správnom množstve. A určite treba mať na pamäti, že sa im niekedy chceme vyhnúť.

Spravte si to s tými zvykmi ako len potrebujete. Hlavne nech to vám pomáha a vyhovuje.

Ozaj, a našla som citát, ktorý to celé pre mňa vystihuje úplne najlepšie a v jedinej vete. Aha:

„Zvyky sú nárazníky a tlmiče nášho života.“ (Thornton Niven Wilder)

 

Dobré to je, že?

Užite si sviatky. 

Kľudne aj zo zvyku. Len nenechajte tie zvyky, aby vám robili zle.