Ahoj mami. Ako sa máš?

Ja sa mám dobre.

 

Dnes máš sviatok. Chcela by som ti zaželať veľa zdravia. Lebo posledné mesiace nás naučili, že to vôbec nie je samozrejmé. A ako veľmi vzácne to je.

Vieš, ako keď tá dcéra povedala kráľovi, že ho ľúbi ako soľ. Všetci ju vysmiali. Potom sa ukázalo. Tak tak veľmi teraz viem, ako je to, želať ti zdravie.

Mám rada tie chvíle, keď:

Keď idem po meste a náhodou sa uvidím v zrkadle. A zistím, že čím ďalej tým viac sa na teba podobám. Niekedy v tom odraze vidím presne tú ženu, ktorú si ja pamätám z detstva. Lebo keď si ty bola v mojom veku, my už sme mali viac rokov, tak sa dá, si to pamätať.

Takto si vyzerala. Aj obliekam sa podvedome rovnako. Bola si krásna a vždy šarmantná veľkáčka. 

Stále si.

Keď som ti v kuchyni vyliezla na kolená, vždy si voňala kávou. Možno preto mám kávu tak rada.

Mám rada, že keď ti volám a som na Štrkovci, vždy sa spýtaš, či sú tam labute. A keď tam zase niekedy som, a sú tam labute, tak prvý reflex je zavolať ti. Že sú tam.

Mám rada keď idem cez rodné mesto a prepadnem ťa doma alebo v práci a dáme si spolu kávu.

Mám rada, ako mi vždy nabalíš čokoládu. Aj ako sa trápiš, že nejem poriadne. (A ja ti stále hovorím, že jem poriadne, a toto budeme mať celý život. Tento “spor”. Na to sa dosť teším:D)

Mám rada, ako keď od teba prídem k sebe domov, mám všade na oblečení chlpy tvojich dvoch miláčikov. Pozriem sa na ne a spomeniem si na tú lásku. Na to, že ťa doma má kto objať, keď tam práve nie sme my. 

To som rada, že sú tam tieto dve bytosti.

Mám rada, keď mi hovoríš do telefónu nejakú príhodu a tak veľmi sa smeješ, že ju nevieš dopovedať. Potom sa smejem aj ja, z toho, ako sa ty smeješ. Potom je už úplne jedno, ako tá príhoda končí, lebo aj tak sa smejeme. Spolu.

Mám rada, keď z mojich úst výjdu vety, ktoré sú tvoje. Pozastavím sa nad nimi a usmejem. Napríklad včera som mala prvú zmrzlinu tento rok. Čokoládovú a orieškovú. Vieš? Presne mi došlo, keď som si to vypýtala, že túto kombináciu ty si dávaš odkedy si pamätám. 

Vieš, ako sa hovrí: 

“Mirror mirror on the wall, I am my mother, after all.” (Veľmi voľný preklad bez rýmu: zrkadielko zrkadielko povedz že mi, že ja som nakoniec celá moja mama:D)  

Tak toto mám tiež rada.

Mám rada, keď doma niečo hľadáš a hundreš si popod nos a okolo behajú psíky, lebo už sa ide von, ale mamina ešte niečo hľadá.

Mám rada, ako si dávaš na veciach záležať a potom si smutná, keď nevýjdu úplne podľa predstáv. Nie som rada, že si smutná. Ale som rada, že som vždy videla, ako to vyzerá, keď niekomu na niečom naozaj záleží.

Nebolo to so mnou vôbec ľahké.

Puberta a ostatné obdobia vzdoru. Ale nakoniec sa ti to s tou veľkou láskou podarilo. Lebo sme vo veľa veciach iné. V mnohých dokonca úplné protiklady.

Ale ty si moja mama.

A ja som pre teba dcéra, ktorú ľúbiš (a to naozaj cítim) aj keď robím niekedy strašné voloviny. Alebo veci, ktoré neschvaľuješ. Nestaviame ich už medzi nás. 

Niekedy sme aj pár rokov nevychádzali úplne dobre. Bolo tak. Nejako sa to utriaslo. Čas. Zostarli sme (oprava - ty si dozrela, ja som zostarla) a nejako sa to upokojilo. Dospelo (dospelo je dobré slovo, presne) to do situácie, že sa rešpektujeme a ľúbime. Podporujeme. Akceptujeme. 

Nebolo by sa to nikdy stalo bez tvojej nepretržitej lásky. Aj cez neporozumenia a aj cez konflikty. Niektoré aj niekoľkoročné.

Neviem, aké to musí byť, keď sa pozeráš na svoje dieťa, ktoré miluješ a pre to dieťa si v tej chvíli nepriateľ. Neviem si predstaviť, ako to musí bolieť.

Dala si to.

S tou veľkou láskou a vďaka nej. Ustáli sme to, lebo si to ustála ty.

Chcem ti dnes povedať, že toto nie je bársjaká nedeľa.

Toto je deň, kedy ti (aj v iné dni, ale dnes špeciálne) chcem povedať prepáč.

Prepáč mi prosím tie situácie, keď som ti ublížila a zaťala v hneve do živého. Niekedy v tom víre celom som asi stratila seba. Som rada, že som nestratila teba. Že si to ustála. Za nás obe. Otriasla sa z toho. Vrátila sa k tej láske a nenechala si, aby som ťa svojím správaním od seba oddialila.

Niekedy ťa aj vytočím. A niekedy nezavolám naspäť. Prepáč. 

Ďakujem ti za tú lásku, ktorú cítim každý deň.

Aj keď si nevoláme a nepíšeme denne. 

Dlho som ťa teraz nevidela. Chýbaš mi.

Ďakujem ti, že si ma naučila pracovať. Lebo tie dni, keď sme ťa prišli po škole počkať do roboty, ale ty si musela ešte niečo dorobiť a až potom sme mohli ísť. To boli tie dni, keď som sa naučila dôslednosť.

Dala si nám papier a ceruzky a my sme si kreslili kvet, ktorý bol na okne. To boli tie dni, keď sme sa naučili rozvíjať záľuby.

Keď si nám dala ultimátum, že o tom sa nebude diskutovať, na tú angličtinu chodiť budeme a hotovo! Lebo vďaka tomu dnes niekedy aj sama seba prekvapím, keď viem hovoriť s kýmkoľvek kedykoľvek plynule. Vo svete mi to už miliónkrát zachránilo život. Pracovne tiež.

Koľko som sa naprotestovala? Koľko výmien názorov si musela ustáť? Koľkokrát si si musela dupnúť a potom odomňa vypočuť škaredé reptanie a kriky? A vidíš.

Mami, mala si pravdu.

Prepáč. Ďakujem. A ľúbim ťa.

Dobré to je.