Ako sa má volať článok o gramatických chybách a nespisovných slovách?

Volám Uber. Píše, že príde o 3 minúty. To je problém. Vysvetlím.

Problém je to preto, lebo za tri minúty nemám šancu dostať sa z domu. Aj keď som už nachystaná. Pre tieto prípady – rýchle príchody – volám Uber zásadne už keď som obutá a oblečená. Aj kabát. Lenže.

Voda je vypnutá? Kávovar z elektriny vytiahnutý? Dvere na balkón zavreté? Žalúzie zatiahnuté? Dobre si pozrela ten balkón? Radiátory stiahnuté? Voda vypnutá? To už si pozerala. Ale dobre si to pozrela? Pozri ešte raz. Kulma vypnutá a studená už? Voda v kúpeľni je vypnutá?

Sporák je vypnutý?

Prosím ťa, sporák si naposledy použila v apríli. Lenže, čo ak sa nejakou náhodou sám zapol? Skontroluješ, či je vypnutý.

Je.

 

Všetko si pozrela trikrát, vychádzaš z bytu. Zamykáš. 

Zamkla si? Hej, zamkla. Ale pre istotu ešte pozrieš. Áno, dobre. Už si pri výťahu. Tú kulmu si skontrolovala?

Už teraz to znie ako úplná šialenosť, ale vy, ktorí to máte tiež viete, že je to silnejšie ako my.

Vrátiš sa, odomkneš, skontroluješ kulmu a zamykáš. S tým zamykaním znova dvakrát. Ideš k výťahu.

 

My sme si to nevybrali, ale máme to proste niektorí takto. Dosť obdivujem a uznávam ľudí, ktorí len tak bezstarostne na prvú zhasnú, zamknú a odchod:D

Chcela by som, naozaj by som chcela. 

Veľmi vás obdivujem. Prosím, majte s nami trpezlivosť. Lebo jednak my to naozaj nerobíme naschvál, a jednak aj nás samých to rozčuľuje. Strašne najviac. Ale je to silnejšie ako my. Viem, že je to otravné. Viem, že to zdržuje. Verte mi, mňa to zdržuje tiež. Celý život.

Keby som mala spočítať, koľko času zo svojho života som už venovala kontrole kontroly vypnutých spotrebičov pred odchodom z bytu je pravdepodobné, že by sme sa hýbali v rokoch.

 

Dnes si povieme o slovenčine a slovenskom jazyku. 

Pamätáte si na ten prvý článok s touto témou?

Venovali sme sa tam nastaviť alebo naDstaviť, potenciál alebo potencionál. Paradajky verzus rajčiny a veľa iných šmakociniek. Tu je ten prvý.

Dnes mám pre vás novinky v temných zákutiach slovenského jazyka. Článok začína príhodou, ku ktorej sa na konci vrátime a bude mať pointu. Teda, verím, že to bude dávať zmysel. Mne zatiaľ dáva.

Čiže začneš príhodou. No a potom si ju po sebe ideš prečítať, aby si opravila chyby. 

Ideme na to.

 

Gramatika

Prvá veta a sme doma. Príde ten Uber o 5 minút alebo za 5 minút?

Gúgliš, hľadáš, overuješ. Dobre, príde o päť minút. Aha. 

Uber príde o tri minúty a povypínať to nestíhaš za 3 minúty. To by sme mali.

 

Jednak alebo jednako?

Lebo jednak a jednako majú v niektorých častiach aj odlišné významy. Jednak – sčasti (to som tiež nevedela, že sa píše spolu:D) a jednako – rovnakým dielom, a predsa.

Majú ale aj prekryv, aha. Všetko je aj tu.

 

 

Použijem jednak. Dúfam, že správne.

Použila som jednak - dvakrát. Lebo minule som zisťovala, keď som niečo písala, že či sa môže použiť jednak a druhak a treťak. Ha. Nemôže. To vraj keď chceš vymenovať, tak vždy je jednak toto, jednak tamto, jednak oné. 

Že vždy jednak. Nikdy druhak a treťak. To neexistuje.

Spisovné je len jednak a napríklad veta: jednak na to nebol čas, jednak sa obloha zatiahla. Keď vymenúvame dôvody tak nie je dôvod „druhak.“ Jednoznačne som to nenašla vysvetlené, len v súvislosti v tomto článku, ktorý to potvrdzuje.

 

A výskyt v slovníkoch. V slovníku nájdeme slovo jednak – teda existuje ako spisovné slovo. Nenájde nám ale slovo druhak, takže toto slovo nie je spisovné.

Jedna úžasná jazyková poradkyňa, síce česká, ale to v tomto prípade nevadí, máme to u nás rovnako, o tom hovorí tu.

 

Ona je úplne môj najobľúbenejší profil o jazyku a pikoškách. 

Napríklad. Vedeli ste odkiaľ pochádza slovo grog? Ona o tom nedávno písala. To vám vraj vzniklo v roku 1740, keď jeden admirál prikázal námorníkom riediť rum vodou. Tomuto nápoju sa hovorilo grog podľa admirálovej prezývky „Old Grog“, a to podľa plášťa, ktorý nosil. Bol z látky, ktorá sa volala grogrén.

To ste vedeli?

 

No toto už mi vysvetlite ako je možné. Že grog sa volá podľa aufitu toho, čo to vymyslel. Ja odpadnem. Všade móda. Všade. Fashionisti everywhere.

(Napríklad aufit je tiež nespisovné slovo, ale používam ho. To tiež niekoho môže dvíhať zo stoličky. Rozumiem. Úplne.)

Tento obrázok mi poslala kamka. Fashionisti a gramatika spolu na jednom zábere:) Ďakujem.

 

 

Potom ešte v tej úvodnej príhode neviem, či zdržujem alebo zdržiavam. Podľa slovníkov je to jedno. Presnejšie – robím oboje!  Multitasking:D

 

Pamätáte si na predchádzajúci článok o gramatike? Alebo pamätáte sa? (Ktoré je správne vám povie moja obľúbená SR odborníčka, pani Mislovičová, tu.) 

 

Vidíte? Gramatické peklo a to ešte len overujem úvodný príbeh. Dostanem sa dnes k pointe?

Pointa

Viackrát som vám napísala, že niečo je „tu.“ To znamená, že keď tam klikneš, otvorí sa ti niečo, väčšinou slovník. Keď klikneš tam, alebo to nájdeš tu. Nie "keď klikneš tu".

Takéto stretávam: Prídeme tu. Klikni tu.

Toto sú, priatelia, vety z ktorých ma bolí všetko:D Prídeme tam a kliknite sem. Nájdete tu. Takto je to v poriadku. Lebo taký mám život, že keď niekde vidím „prídi tu“ alebo „klikni tu“ – nerozumiem.

Klikni tu je často preklad z "click here". Lenže here znamená aj sem. Prečo to nie je napísané tak, ako má? Prosím. Som v tom sama, alebo ešte niekto má infarkt, keď vidí napísané "klikni tu"?

Nedávno mi to vysvetľoval kolega. On tiež používal, že príde tu alebo to položí tu a posadila si ho kolegyňa a vraví mu: „Počuj. Keď to tam už je – statické - tak je to „tu“. Keď ale teleso musí vykonať nejaký pohyb alebo sa tam musí udiať nejaká kinetická energia, hovorí sa sem alebo tam. Nie tu.“

A veď ja viem, že to je v niektorom regióne také hovorové prídem tu. Ako je v inom regióne stretneme sa pri schody.

Len by som vám chcela povedať, že strašne ma to bolí:D Niekedy ľudia, ktorí „prídi tu“ dokonca namiesto von chodia vonku. A niekedy povedia, že boli „z nimi“. Nie s. Z. 

 

Číslovky, pánboško pomáhaj:D

Počujte čo sa mi stalo. Ona počítala. A počítala že: trinác, štrnác, pätnác. Prisahám. Ja som sa aj dvakrát opýtala že: naozaj? A ona že: áno, pätnác.

Dobre teda.

A ešte aj takého človeka poznám, čo takéto má: päťdesiať, šesťdesiať. Prisahám on dáva na koniec mäkké ť. Toto ma ale nerozčuľuje. Toto sa mi zdá dokonca milé. Nespisovné – ale milé.

Niekto vraví ľes, niekto aj apríľ.

Nevadí.

 

A toto je super

Poznám jedného živého človeka, ktorý v prúde reči používa slovo zavše. Niekedy aj v písanej forme. Normálne v čete vo vete je napísané slovo „zavše“ a nie je to preklep. Poznáte zavše?

Je to spisovné slovo a je aj krásne. Znamená niekedy, chvíľami, občas.

Zavše ho použite, ak sa bude hodiť. 

 

 

Ešte ich zopár mám, ale dáme si zas nabudúce. Ochutnávka: dedkovo vnúča alebo dedkove vnúča? SpontáLne, nadovšetkom, moc alebo veľa, variant alebo varianta. A iné.

Prichádza sľúbený návrat k úvodnému príbehu

Každý sme nejaký. Niekto chodí vonku, niekto príde tu, niekto príde zomnou. Špeciálne ma dvíha zo stoličky keď niekto niečo zrobí. Naozaj. Lenže - prekvapenie dňa, týždňa, mesiaca, života. Zrobiť je podľa všetkého spisovné slovo.  Synonymum slova urobiť. A tu to mám, taká som najmúdrejšia, že zbytočne sa nad tým rozčuľujem. Úplne najviac zbytočne. Používajú spisovné slovo, no.

No a ešte existujú aj takí ľudia na svete, ktorí majú radi francúzsky toast. Prisahám. Chlieb. Rozmočený s mliekom vajcom a cukrom. A opečený. Nad tým sa tiež rada vo voľnom čase rozčúlim. A potom ešte aj takí ľudia sú, čo sa trikrát vrátia, že či zamkli, vypli, skontrolovali.

Život je strašne ťažký, aj vám sa zdá?:D

 

No, takže, snažím sa, aby tu v textoch neboli gramatické chyby 

Viem, že niekedy sú. Dnes som vám chcela zase trochu ukázať, ako prebieha gramatická (niekedy aj dramatická) kontrola týchto textov. Musím sa učiť žiť s chybami. A toto viem, že v tomto chyby robím.

Špeciálna kapitola môjho života sú čiarky, ale o tom inokedy. Klamem, o tom nikdy. O tom nikdy nehovorme. Prosím:D

V hlave si vždy poviem – asi budú chyby, ale veď je to blog, ono sa to trochu môže. Teda, nechcem aby sa to tu dialo, ale keď si poviem, že je to blog a tento formát je láskavý k tomuto typu chýb, trochu sa mi uľaví:)

 

Takže – chyby

Robíme chyby. Niekedy sa vyjadrujeme aj nárečovo, niekedy aj nespisovne. Niekedy ma pri tom aj mykne, ak niekto v mojej prítomnosti spraví chybu, na ktorú som napríklad ja citlivá. Ale viete si predstaviť, ako môže pri nás mykať tých druhých?

Jednak keď použijeme nespisovný výraz, jednak aj keď nekonečne dlho zamykáme a kontrolujeme, či sme všetko vypli.

Každý má svoje malé obsesie. A každý má svoje malé aj veľké chyby.

 

Krásne na tom celom je, že to znamená, že sa s nami niekto rozpráva. A že máme z toho bytu za kým ísť.

Dobré to je.

Držte sa.