Cesta do hlbín mužskej duše

Niekedy, keď stretnem kamku alebo známu, tak mi povie: “Vieš, prepáč, ja som to nestihla prečítať.”

Naozaj? A? Veď to nevadí. To nie je predsa vaša povinnosť. A už vôbec mi to nemusíte vysvetľovať. Šmááária, už naozaj nebláznite:D

Vieš, kde to je. 

Keď budeš potrebovať, vieš, kde to nájdeš.

 

   Dnešná foto príloha sú výhľady na svet cez kaleidoskop. Ručne robený, nádherný a každý originál. Viac kliknutím sem.

Netreba mi vysvetľovať, že nestíhaš. Ani že nečítaš. Je to úplne v poriadku. Mňa teší, že registruješ:) A keď na to niekedy naďabíš a práve budeš mať čas alebo bude treba, prečítaj si vtedy.

Naozaj to, ako nič v živote, netreba siliť. A naozaj to nie je dôvod, aby sa ktokoľvek hneval. Už vôbec nie ja. Ani aby sa ktokoľvek ospravedňoval. Už vôbec nie vy.

 

Prekvapenie

Nečakaná pre mňa ale je jedna skupina čitateľov. Nečakané prekvapenie v tom najlepšom ako si dokážeš predstaviť.

 

Kto číta DTJ

Kto by ste tipli? Ženy, však? Koľko tak rokov? Náš vek plus mínus?

Máme tak. Väčšinu. Máme tu aj skupinu vekom zrelších, duchom mladých žien. Celkom veľkú. Ale máme ešte jednu, na ktorú som zatiaľ zabúdala. 

Dnes vám o nej poviem. Dobre? 

(Dnes vám o nej poviem - čítaj dnes vám o nej "napíšem" :D)

Som žena. Teda, ehm. 

Podľa všetkého. Spozná sa to tak, že keď si idem obuť sandále a je dva dni pred výplatou, nedokážem si obuť sandále bez dokonalých nechtov na nohách. Mám dve možnosti. Vlastne tri.

1) Dám si pedikúru a dva dni budem jesť suchú ryžu ale budem krásna v sandáloch

2) Obujem si uzatvorené topánky a kašlem na to

3) Kašlem na pedikúru a sebavedomo si obujem sandále, bez dokonalých nechtov na nohách.

Samozrejme 1.

Dám si pedikúru a sandále, ostatné už nejako vyladím. Lenže. Tá teta sa pri pedikúre opýta: "Aj masáž desaťminútovú?" Nech nežerem - doslova. Dajte. Krásne nohy a vymasírované nohy, to stojí aj za posledné:D

Trochu preháňam kvôli dramatizácií príbehu no ale veď viete ako to myslím.

Odchádzam z pedikúry. Šťastná. Môžem si obuť sandále. Spokojne. Dokonca, keď mi teta pedikérka išla skalpelom obrusovať kožu na pätách povedala: "Netreba, máte to úplne jemnučké, vám stačí píling."

Kámo. Keď ti pedikérka pochváli pokožku chodidiel, to je veľké. Životný zlom. 

Je to ako keď Leo konečne dostal oskara. Celý život tam chceš byť, strašne na tom makáš, myslíš si, že to už ani nie je možné. A potom sa to neočakávane stane.

Pedikérka ti pochváli jemné chodidlá.

Dobre investované (posledné:D) peniaze. 

Odbočila som, ale pre ilustráciu ako šialený môže byť ženský svet - stačí to?:D Samozrejme to tak nemajú všetky ženy. Každá má obľubu v niečom inom. Nie všetky v pedikúre. A zároveň - u mňa tiež nie len v pedikúre. Stay tuned. (Preklad - ostaňte na príjme? asi tak)

 

Návrat k pointe:

Preto dosť často píšem o ženách, ženských kruhoch a našich vzájomných vzťahoch. 

Len tých, ktoré mám a prežívam. Tie, ktoré nemám, z pochopiteľných dôvodov neviem popísať. Píšem to aj preto, že som si myslela, že väčšina alebo až všetky čitatelia / čitateľky sú ženy.

Druhý dôvod bol, že neviem, ako to majú muži medzi sebou. 

Preto sa mi o tom naozaj zle píše. Hádať a tápať a vymýšľať si, na to asi nemám odvahu. Zdá sa mi to celkom trúfalé, z mojej životnej role si tak filozofovať ako muži čo vnímajú a vidia a čítajú.

Neviem o tom nič. Preto píšem môj uhol pohľadu a o ženách. 

Lenže na niekoho som pri tom celom zabudla.

 

Prerátala som sa

Tak sa tuším ustáleným slovným spojením povie, keď si akože niečo predpokladala nesprávne. Že ti to zle vyšlo:D

 

Vysvetlím

Keď prvý krát zdieľal článok kamarát s textom “Vždy si rád prečítam…” prekvapil ma. On by nepreháňal a nezveličoval bez dôvodu. A keď som potom mala aj interakciu a reakcie od ďalšieho kamaráta, veľmi ma to potešilo. 

Kurníkšopa, veď pozri, existujú dva kusy mužov, ktorí toto čítajú.

 

Vo februári som sa stretla s jedným človekom po dlhšej dobe. A on, znenazdajky (práve som použila vo vete slovo “znenazdajky” – neviem či ste si všimli, je to prvý krát v mojom živote preto na to upozorňujem. Aby sme dodali zodpovedajúci pátos a vážnosť tejto chvíli. Oslávili sme? Dobre, idem ďalej.)

Bol február, sme vonku a on znenazdajky že: “Počuj, to sa mi páčilo keď si písala o…”

A ja že:”Počkaj, ale to bolo strašne dávno.”

On: “no, hej, a teda je to tak, že..?”

Opýtal sa doplňujúcu otázku k téme z obdobia "strašnedávno".  (Inak, tá bodka ide pred alebo za koncovú úvodzovku? Nevie niekto?)

 

“Ty si to čítal, jéj, teším sa.”

“Čítam to. Všetko.” Bola jeho sebaistá odpoveď. “Mňa to zaujíma, ako to vidíš. Aj tak celkovo, ženy. Ako vidia veci. A ty to tam napíšeš, tak si to prečítam. Niekedy nerozumiem, niekedy nesúhlasím, ale prečítam si.” 

 

Hm, zaujímavé

Trochu som sa na to zamerala. Začala som pátrať. Vyšpiónila som, že naozaj ste tu. Ste tu. Muži. Vek väčšinou 34 – 40. Ale aj iné. 

Vitajte.

 

Ako sa to stalo?

 “Jak se ale bránit môžu, jsem cílová skupina…” Je verš z jednej piesne a hodí sa sem.  

Chcela by som vám povedať toto:

Je to od vás aj dosť statočné, že sa týmto textom dokážete pravidelne prehrýzť:D

Je to veľmi prekvapivé. Nedá to každý. Naopak. Dá to málokto. Ale existujete. Vy, konkrétne muži, ktorých zaujíma, ako niečo asi “vidia ženy”. Viem, že je to veľké zovšeobecnenie, ale je dôležié, aby ste vedeli, že si to veľmi vážim. Nielen ja.

 

Vesmír mi až veľkoryso často priniesol a prináša do života takýchto mužov. Vás. Štatisticky nie je možné, aby sa to stalo len mne. Vy takí asi často aj ste. Mi vychádza, že vás je viac a ste všade, nie len v mojej bubline. Chcela by som týmto trochu podnietiť aj opatrnosť s častou ženskou hystériou na tému “jemu je to jedno, nezaujíma ho to…”

Nie ste vy, muži, úplne hrochovia, ktorých "nezaujíma a nech sa vyrozprávame.."

Vy normálne urobíte to, že si nájdete čas a vykonáte niekoľko kliknutí, bez ktorých by sa váš život zaobišiel úplne s prehľadom. Urobíte to. Lebo vás to zaujíma.

 

Myslím, že som sa často venovala čitateľkám ženám.

Myslím, že tento článok chcem venovať vám, muži čitatelia.

O mnohých z vás ani neviem.

Sú to jedny z najkrajších chvíľ, keď sa o vás náhodou dozviem.

Ak všetko pôjde ako má, budeme mať aj súťaž s cenou pre vás. Lebo aj také som už dostala, že: “Veď dobre, môžem to vyhrať pre frajerku. Ale cenu pre mňa nebudeš mať? Niečo čo chce vyhrať chlap?”

Máš pravdu. Verím, že to čoskoro napravím:D

 

 

Lebo to, že máte úprimný záujem o niekoho iného uhol pohľadu nie je málo. A ešte aj s tým, že jeden z vás mi na to povedal: 

“Mňa akože celkom prekvapuje, že žena to vidí takto. Nikdy by mi to nenapadlo”

 

A vám, ženy, chcem povedať, že mužov, ktorých zaujíma, ako to vlastne celé myslíme, keď niečo povieme, je dosť. Sú. Že dokonca spravia nasledovnú extra aktivitu: idú v pravidelnom intervale na nejaký web aby si prečítali uhol pohľadu na niečo, len tak. 

Lebo ich to zaujíma.  

Počúvajme sa. Píšme si. Rozprávajme sa.

Dobré to je.

V nadpise som vám sľúbila cestu do hlbín mužskej duše. Viem vám ju ale poskytnúť len z môjho limitujúceho uhla pohľadu. A to je tento. To je všetko, čo viem. Poďakovať za to, že tu ste a citovať tých z vás, od ktorých mám spätnú väzbu. Viac si naozaj netrúfam.

Ešte raz ďakujem, že tu ste. Kľudne mi dajte po prečítaní o sebe vedieť:)

Krásny týždeň vám prajem