“Já, já, já, jenom já.”

To len vyzerá, že hovorí o sebe.

Ona v skutočnosti hovorí o mne. A iné mýty.

Myslím, že keď už píšem skoro rok na web, kde vám raz týždenne napíšem svoj uhol pohľadu na niečo, je to dosť “egotrip” na to, aby som sa (možno aj sebakriticky) pustila do tejto témy.

 

Trochu to aj preženiem

Aj nafúknem a asi sa v niečom aj nájdem. Ale budem sa tváriť že nie. Pre istotu.

Verím, že po tejto hlboko detailnej a široko pokrývajúcej ale hlavne vysoko kompetentnej analýze (používam iróniu, poznámka autora) si na to vždy v danej situácií spomeniem, keď práve pôjdem byť trochu chrapúň – a zastavím to včas. 

Dnes sa povenujem tomu, ako ľudia rozprávajú, keď hovoria. 

A keď hovoria o sebe.
 

In medias res – do stredu deja

Stretnutie. Reči pri káve. Len tak v téme poviem niečo niečo a “...veď pozri, ja už som stará. To už je jedno, to už lepšie nebude.”

Neviem presne, či to bolo keď mi ukazovali ako stiahnem podcasty alebo ako mám použiť air drop alebo ako si mám niečo uložiť na nejaký cloud niekam a nastaviť že nech sa niečo s niečim synchronizuje alebo iné mimozemské činnosti. A vôbec, prečo je niečo iné doména a niečo hosting a prečo mi to doteraz nebolo treba a zrazu to mám vedieť?

Nevadí. 

Skrátka, keď niečomu nerozumiem a ty si človek, ktorý vie vysvetľovať bez útokov, normálne si to nechám vysvetliť.

Minule som napríklad dostala zaujímavý výklad o jašteroch. O princeznách a o sukniach. O piesku aj o lopatkách. O čistení a mazaní tlmičov na bicykli. Lebo keď do mňa nerýpeš a rozprávaš o tom, čo ťa zaujíma, to si vždy vypočujem rada.

Vieš prečo?

Keď hovorí niekto o tom, čo má rád, svietia mu / jej oči. Keď hovorí človek o tom, čo má rád, je to príjemné.

Keď hovorí niekto o tom, čo má rád,vôbec to neznamená, že to musíš mať rád aj ty.

Keď hovorí niekto o tom, čo má rád, baví ma to počúvať aj keď téme vôbec ale že ani trochu nerozumiem, lebo je to radosť.

Keď hovorí niekto o tom, čo má naozaj rád, vynecháva výčitky typu: “Nevieš o čo prichádzaš.” Alebo “Mal by si”. Alebo “Musíš vyskúšať.”

Keď hovorí niekto o tom, čo má rád, podľa mňa je vyslovene neprirodzené povedať mu, že ma to nezaujíma. Ak to hovorí s tými svietiacimi očami.

 

Je podľa mňa veľký rozdiel "hovoriť o sebe" a "hovoriť o sebe"

(Pracujem s paradoxom vo vete a s opakovaním naschvál, neviem, či to aj vám dáva zmysel alebo je to len trápne:D Mne sa tá veta páči.)

Spoznávam teraz často nových ľudí. Niektorí mi vyslovene režú a niektorých nedokážem počúvať a odchádzam. Snažila som sa zistiť, ako to robia a ktorí ma bavia.

Lajtstajl na túto nedeľu sú tipy na tému: 

Ako zaručene dosiahnuť, že ťa už nikto nebude chcieť počúvať. 

 

1. Porovnávač – lepší ako všetci ostatní - a.k.a. víťaz v každej kategórii

Hovorí o sebe a popri tom seba vždy porovnáva s niekym iným. Dôraz je na to, že on/ ona to vždy urobí lepšie ako ten či tá druhá. To je pre mňa peklo. Ona to urobila takto, nie ako hentá, ktorá to urobila zle. Ani ako hentá, ktorá to urobila úplne najhoršie. A už vôbec to nebude robiť ako hentá, lebo tá je krava.

No, tak takéto rozprávanie vôbec nie je o tom, čo má niekto rád. Ani o sebe. Aj keď to za to maskuje.

Je o tom, že podľa neho musíš pochopiť, že on je lepší ako všetci ostatní. Všetci všetko robia naho_no a on to robí lepšie. Alebo by robil. Keby to robil. Hokej, politiku, život, komunikáciu, šoférovanie. Veď viete, ktorí to sú:D

Tohto má podľa mňa trochu každý. Ja určite tiež. Čo narobíš.

2. Opravár – presne vie, ako ťa opraviť, lebo presne vie, čo by si mala. A hlavne robíš chybu, keď nemyslíš ako on

“Robím toto a robím to takto.” A teraz to príde – jedno z mojich top obľúbených – “a ty by si mala tiež.” Wow. Mala by som? Aké super, rada zadarmo. Len kto vie, či dobrá. Že zrazu už nie je téma to, čo má rád a aké to má kvality, alebo on, ale že už sa snaží “opraviť” mňa.

No mala by si toto a musíš toto. Ak stále odolávaš udrie argumentom nevyvrátiteľným: “Lebo nevieš o čo prichádzaš.”

To je pravda. Neviem. Keďže neviem, asi mi to nechýba. Konfrontačným a útočným správaním asi moju vôľu skúsiť to neovplyvníš. Dokonca možno práve naopak.

Toto sa naozaj snažím nerobiť. Ale asi mi niekedy ujde. Prepáčte. Kľudne mi to v tej chvíli povedzte. Naozaj.

 

A dostávam sa konečne k začiatku, kde som vám sľúbila “in medias res” a príde to až nakoniec. Moja topka najviac obľúbená.

  

3. Ultra frajer – všetko je o mne

Všetko otočia tak, že vlastne hovoríš o nich a čo si to dovoľuješ lebo si aj drzý.

Kúsok mňa vo všetkých, kúsok každého vo mne. Táto veta zaváňa až nejakou východnou filozofiou (východnou myslím Indiu, nie Košice) a naozaj mi vyšla, že? Teda, keď som to vymyslela strašne som sa smiala:D 

Dobré to je. 

Návrat opäť - sleduj, dostala som sa tam. Síce to trvalo celý článok ale sme tu.

Stretnutie. Reči pri káve. Len tak v téme poviem niečo niečo a “...veď pozri, ja už som stará. To už je jedno, to už lepšie nebude.”

Ona: “No dovoľ?”

Ja: “Prosím?”

Ona: “No tak keď ty si stará tak ja som čo? Ja mám o štyri roky viac ako ty.”

 

Kámo, to je zručnosť master level. Poviem vám slovami klasika / opravára: “To neviete o čo prichádzate, ak takéhoto nepoznáte”:D

 

4. Tohto počúvať chceš, ale nie vždy dostane šancu, lebo si ho nevšimneš v tom hurhaji čo robia prví traja

Niektorí ľudia o sebe len tak nehovoria. Kým sa ich naozaj úprimne neopýtaš. Nemusí byť všetko o nich. Keď máš o nich záujem, dajú ti najavo, že ich to teší. A to je potom radosť, lebo im svietia tie oči.

Týchto vám úprimne a naozaj prajem čo najviac

 

Záver

Dúfam, že ste si všimli, ako som sa v každej kategórii trochu našla, takže som veľmi jasne potvrdila, kam patrím ja. Och bože, pomôž mi, varí sa mi mozog:D

Ale to sa teraz môže. Veď je leto. Prajem vám krásny horúci týždeň.

Dobré to je.

 

Inak, na ktorý typ som zabudla?