„Je v ňom kúsok mňa, kúsok života, mám ten kúsok rád“
Citácia sa ako uvádza? Takto?
Zdroj: Kúsky mňa, Stereo farbo slepo, Vec, + Škrupo, 2012
Upozornenie: Tento blog obsahuje odfotené oblečenia a.k.a. Outfity.
Moja blogerská samovražda:D Článok s nafoteným oblečením a popiskami.
Dostávam aj takéto: “Čo si ty za blogerku, ani o oblečení nevieš napísať?” alebo “Na to, že píšeš od augusta, ešte nebol žiadny príspevok s popisom, odkiaľ máš aké oblečenie.”
Pravdu máte. Prepáčte, nemala som v úmysle tieto vaše potreby nijako zanedbať.
Nech sa páči.
Poviem vám pravdu. Už som to pár krát chcela skúsiť. Lenže ja to naozaj neviem. Naozaj. Mala som to v hlave a vedela, že raz to urobím. Ale stále nebol ten nápad, že ako.
A potom som bola na koncerte Vec a Škrupo po sto rokoch. Tiež keď idete na nejaký koncert týždeň pred tým už počúvate hlavne toho interpreta?
Takže, Vec. Púšťaš si doma youtube a nejaký playlist a pripomenie sa ti. Už si na ňu aj zabudla.
Táto.
“Kúsky mňa.”
Spieva: “je v ňom kúsok mňa, kúsok života, mám ten kúsok rád...“
Ukazuje tam tričká.
Už viem, napíšem vám teda o tom oblečení. A napíšem vám o ňom takto. Lebo presne takto to mám s oblečením aj ja. Otázka je, či to mám s oblečením ako chlap:D
Pri tej pesničke som rozmýšľala o všetkých svojich extrémnych handrách.
Toto mi povedzte – to tak majú len blíženci, alebo všetci?
Že podľa toho, čo si v ten deň oblečiem, tá som. Že to oblečenie sa spája s osobnosťou akou som vtedy, keď som ho nosila, bola. A keď si ho oblečiem, znovu ňou som. Aj vy to tak máte?
O čom hovorím?
O tomto: Mám veľa kúskov, ktoré milujem, ale vyžadujú špeciálnu kombináciu nálady a situácie, na ktoré si ich vôbec môžem dať.
1. Statement tričká. Handry s názorom.
Takéto:
Dve, ktoré patria aj do kategórie 1. “statement handry” ale už aj do kategórie 2. “sviatkové oblečenie”
Druhý model je brand tohto pána. Je to jedna z mojich najobľúbenejších internetových osobností vôbec.
2. Sviatkové oblečenie.
Keď máš nejaké sviatky naozaj rada, tak si kľudne zadováž. Môžeš to potom nosiť kľudne aj jeden deň v roku, je to v poriadku. Keď máš ten deň rada, nech sa páči. Veď jeden vianočný sveter môžeš používať aj 20 rokov, nezoderie sa.
Tých vianočných, sobíkových, stromčekových odevov je u mňa takmer nekonečno. A keďže každý rok zabudnem na ich existenciu tak si samozrejme aj zaobstarám ďalšie. A potom celá prekvapená nájdem tie pôvodné:D
Pred vianocami sa vždy rada a dobre zbavím niekoľkých vecí.
Aj zo šatníka. Je jeden bazár, na ktorý pravidelne nosíme veci. Mám z toho radosť, lebo je nám tam dobre, niečo odnesieme, niečo málo si tam kúpime. Zatiaľ som tam každý rok našla aj ikonický značkový kúsok.
Akurát mám celkom problem s tým kritériom, ktoré radia v časopisoch a všade. Vraj ak si ničo nemala na sebe dva roky, už si to neoblečieš. Posuň to. Kámo ja neviem, mám aj kúsky, ktoré som nemala 10 rokov a potom ich začnem nosiť zas.
Prídeme k nim.
Toto bude asi
dôvod, prečo som nedávno doma navrhla zlikvidovať kuchyňu, že tú miestnosť
potrebujem na šatník. Sa mi zdá, že sa nejak rozpína. Neviem to vyhodiť, mám
ich rada. Tie, čo nemám rada, idú.
Ja viem, otázka je, či nebudú niekomu užitočnejšie počas tých 10 rokov kým budú u mňa v skrini čakať, kým zas pride ich čas.
Máte pravdu, budú.
Druhá otázka je, že keď ich dnes posuniem ďalej a niekomu tam budú užitočnejšie, o tých 10 rokov si už na ne ani nespomeniem, či mi tým pádom budú chýbať.
Áno áno. Presne tak to asi bude. Zabudnem. A nebudú. Dobre teda.
Tieto ale asi ostanú. Tieto posunúť nedokážem:
3. Ikonické kúsky.
Adidas mikina. Klasika. Oldskúl. Vždy.
Staré logo a pásiky. Táto má pre mňa veľkú hodnotu, mám ju z dobročinného bazáru. Z toho, čo som spomenula vyššie. Vieš, keď ospravedlňuješ nákupy vecí, ktoré nepotrebuješ tým, že je to na dobrú vec. Tak odtiaľ je.
Nosil ju už niekto predomnou. Ďakujem mu, že ju posunul do bazáru, keď ju už nepotreboval.
Veľmi.
Pohoda merch mikina.
Objavené náhodou. Praktické dôvody. Prvá pohoda ma prekvapila večernou zimou, kúpila som si tam mikinu. Vydržala asi millión rokov, bola praktická a teplučká. Takže po tých rokoch, keď už bola ale naozaj naozaj úplne zodratá a dotrhaná, som ju so smútkom vyhodila, prišla na letisko a hneď švihala do stánku kúpiť novú, ktorá ma bude ďalších milión rokov na letisku po zotmení zohrievať. A celý zvyšok roka tiež.
Treba foto? Hore je. Teplá, na zips, kapuca a vrecká vpredu.
Logo špeciálne hreje pri srdci celý rok:)
Prvý kúsok z H&M
Vieš, nebolo vždy na Slovensku Háendem. Naozaj. Bolo iba v Anglicku. Tam sa chodilo na povolenie, neskôr na pozývacie listy. Mal si šťastie, ak ťa na hraniciach nechali nastúpiť do autobusu, ktorý išiel ďalej a neotočili ťa domov.
Moja sestra mi odtiaľ doniesla pyžamo so vzorom Snoopyho.
Môj prvý H&M kúsok. Mohol byť rok 2001? Bolo to pyžamo so snoopy-m. Preto som ho volala – snúpyžamo. Snúpy a pyžamo v jednom slove. (Mám doma ešte “slimankúš” – to je slimák a vankúš dokopy. Nechaj tak. Diagnóza je to vážna, viem.)
Snúpyžamo som nosila do roku 2016. 15 rokov. Skoro denne. Tá tkanina sa už úplne rozpadáva.
Stále ho neviem vyhodiť. Neviem to spraviť.
Snúpyžamo je kus môjho života.
Ďalší "ikonický" kus: tieto nohavice.
Potrebuje to komentár?
Nosila som ich v poslednom ročníku na strednej a na začiatku vysokej. Vlastná výroba. Teda podklad nie, to som kúpila nejaké nohavice. A ten zvyšok, to si dovoľ:)
Ja som si dovolila.
Nafarbila som slovakrylom sestrine topane a ideš. (Sorry, sis.) Kroky nie su náhodné, je to dokonca spravené tak, že keď sleduješ stopy, ideš donekonečna dookola:D
A áno, kedysi som ich aj úplne vyplnila.
Už 14 rokov som ich nemala oblečené. Teda vonku – medzi ľuďmi. Stále čakám, že tá chvíľa ešte príde. Podľa mňa totiž príde.
Však?
4. Motivačné.
Keď som si v UK ako au-pairka kúpila túto bundu a túto mikinu, ani jedno som nezapla. Do roka som sa do nich vošla. Dodnes ich mám:)
5. Staršie ako ty.
Dva najdôležitejšie:
Z detstva
Keď som mala si 8 rokov, toto bolo dlhé rukávy a dlhé pod zadok. Dnes je mi to po pás, takže musím k tomu nosiť nohavice s vysokým pásom. Rukáviky sú mi po lakeť. Materiál je ako za socíku. Stále nádherné, stále trendy.
Sama po sebe to nosím:D
Letné šaty
Po maminej kamarátke. Tieto sú určite staršie ako ja. Na vešiaku nič moc.
Aj kľučku som vám dala ako bonus do obrazovej prílohy. Akože prepáčte, ale fotiť outfity je celkom ťažké. Ja som to vzdala po treťom pokuse. Toto je maximum, čo dokážem. Viem, že odborníkov na obrazový materiál triafajú šľaky. Neviem fotiť outfity.
Späť k šatám. Na vešiaku a obrázku - nič extra. Ale kámo naživo. Neviem prečo, keď ich mám tak sa za mnou otáčajú ľudia. Aj ženy.
Raz mi jeden kamarát povedal: “Pamätáš si film Svěrák vratné lahve? A tie tri stopy na stene prečo tam boli? Tak také sú to šaty.”
(Inak, tú titulnú pieseň, tú si dajte. Z nej cítiť, ako má rád život.) Späť k šatám.
Už viem. A vždy keď si ich v lete dám, cítim sa ako nezastaviteľná fám fatál.
Pritom je to asi pásová výroba a majú aspoň 30 rokov.
Posledná vec, ktorá sa týka obliekania, je len postreh.
6. Máš podvedomý vzor. Aj keď o tom nevieš. Možno ich je aj viac.
Raz som išla okolo jedneho výkladu a videla som v odraze moju mamu. Videla som tam v skutočnosti seba. Ale akoby ju.Úplne podvedome si kupujem niektoré také oblečenia, aké si pamätám na nej.
Modrý voľný nohavicový overal.
To som si kúpila, celá spokojná sa vyfintila na kamarátovu svadbu a pozriem do zrkadla a vidím mamu v odeve, ktorý nosila veľmi rada, keď ja som bola decko. Moja obľúbená jej fotka je, ako u kamarátky v jej rodnej dedine stojí opretá na verande domu. Vedľa nej je okno, s úsmevom pozerá na fotografa cez plot obrastený takým popínavým hroznom. (Botanik odborník som, raz darmo. Neviem ako sa to volalo, len popisujem, ako to vyzeralo.)
Na tej fotke má ten overal.
Marhuľové letné bohémske dlhé šaty so spodničkou.
Tiež mám. To isté.
Dočítali ste až sem?
Prisahám, že tento príspevok sa mi písal najťažšie zo všetkých zatiaľ. Je toto možné?
O handrách.
Nemám sa čím chváliť. A navyše, teraz už viete, že aká dogabaná chodím medzi ľudí:D
Priznala som sa úplne dobrovoľne.
To skrátka tiež treba vedieť, písať o oblečení. A fotiť to. Ja to neviem.
Trvalo mi to veľmi dlho, doteraz s tým nie som úplne spokojná, ale chcela som vám o tých kúskoch povedať. Lebo Vec, lebo nálada a tak skrátka som si myslela, že sa to bude písať ľahšie. V skutočnosti to bolo úplne naopak.
Aj o outfitoch treba vedieť písať.
Ja to neviem. Prenechám to ostatným.
Dobré to je.
Akurát som teda chcela byť slávna úspešná a bohatá blogerka a teraz som zistila, že na to nemám skily. Že budem naveky vedieť písať len neodborné úvahy bez šance na product placement, moja milionárska budúcnosť a plány práve stroskotali.
Idem vymýšľať plán B:D