Kamarátka - to je tá, ktorá ti povie, keď máš na zube bylinku

Babská jazda, ak by to niekoho zaujímalo. 

Mali sme babskú jazdu. Kamarát sa ma pýtal, ako to vyzerá. Že ho to vždy zaujímalo. No, vyzerá to presne tak, ako si myslíte.

Najskôr si lakujeme nechty, maľujeme sa. Potom sa navzájom češeme a skončí to tak, že v nohavičkách a tričkách hráme vankúšovú vojnu. Spomalený záber.

 

Pravdu? Nie.

Neviem, či to môžem prezradiť. Skúsim byť konkrétna a nekonkrétna zároveň, povedať dosť ale nie priveľa.

Slovné spojenie „ženské kruhy“ ma vždy strašilo. 

Bolo neuchopiteľné, príliš ezoterické alebo zaváňalo – až smrdelo – nejakou súťažou o to, kto je lepšie pohlavie. Mala som preto odstup a rešpekt.

Túto súťaž naozaj nehrám. Sme remíza a o tom sa nediskutuje.

Ale máme to inak. Nie lepšie, ani horšie. Inak.

Preto nám často nerozumiete a preto my často nerozumieme vám. A aj to, ako rôzne sa staviame k tomu nerozumeniu je ukážka toho, ako rôzne to môžme mať. 

Skúsim tipnúť, môžem sa mýliť: Vy to väčšinou vezmete ako fakt, že dobre, tak sme sa nepochopili. Vyriešené. Myknete plecom a je to ok. A my to musíme vyriešiť a prediskutovať a rýpeme sa v tom? Také niečo?:D Tiež máte?:D

Samozrejme zovšeobecňujem a používam humor. Ale pre ilustráciu.

Skrátka pre toto všetko som presvedčená, že ženy a naše ženské stretnutia sú pre nás úplne rovnako dôležité, ako muži a ich mužské stretnutia pre nich. Mali by sme sa stretávať aj spolu. 

Ale určite by sme my mali mať svoje ženské kruhy a vy vaše mužské.

Muži, prepáčte. Budem písať o babských jazdách. Nie preto, že vás chcem z niečoho vynechať. Ale preto, že skrátka neviem, (z logických dôvodov:D) ako to vyzerá na chlapských.

 

Pár krát som sa zúčastnila ženských akcií ktoré organizoval niekto iný.

Cítila som sa tam vyslovene mimo. Vždy mi to v nejakom momente prišlo príliš. Príliš šialené, príliš uletené, príliš ezo, príliš "chceme byť lepšie ako chlapi", príliš materské (maminy, to neberte v zlom, veď ma poznáte. Ale naozaj nemôžme vychádzať z toho, že toto chce každá a niekedy keď z toho vychádzajú tak sa cítim nepochopená, vyčlenená a odchádzam.)

Ženy ale okolo seba potrebuješ. Existenčne.

Také tie famy fatále čo je ti dobre len keď môžeš byť pri nich.

Už len preto, aby si bola konfrontovaná s tým, že nie si ty pokazená. Všetky ženy trochu nerozumejú svojim mužom a všetci muži trochu nerozumejú svojim ženám. Je to tak v poriadku a nikto za to nie je divný. Ani zlý.

A naozaj to nikto nerobí naschvál:D

 

Vytvor si svoje “ženské kruhy”.

Ja ich mám okolo seba niekoľko. 

Vieš, ako si vyberám? Niekedy stretnem ženu a poviem si: "Wau, túto v živote chcem mať." 

A už ju nepustím. Presne si pamätám, ako sa mi to stalo s jednou fantastickou ženou. Videla som ju u kolegu v kancelárii. Počula som ako sa rozprávajú a vravím si: túto ja chcem u seba v živote mať. Keď odišla ostala po nej nie len vôňa, ale aj nálada. Všetci v kancelárii vysmiaty, naladený na robotu, stres odľahčený. Ostalo tam po nej také, čo sa dnes už volá "vibe".

"Túto." Povedala som si.

Jedna z viet, ktorú som počula na chodbu bola: “Ja som matka. Moja kabelka musí byť taká veľká, aby sa tam vošiel celý chlieb a kilo zemiakov. Takže som si pšikúpila takéto…”

Môžem si túto vetu pamätať do dnes?

Najbližšie som sa im tam nastrčila a nechala sa zoznámiť, potom sme si sa (asi jedna druhú? Neviem) navzájom vybrali do projektu a už som ju nepustila.  

Už je to viac ako 10 rokov.

A vieš, čo sa stalo? Nedávno sa udiala situácia, kedy táto žena povedala, že: “Mňa v živote ovplyvnilo zopár žien. A jedna z nich si ty.”

Chce sa ti plakať? Mne vždy keď si na to spomeniem. Bola som v aute, mala som handsfree a v ľavotočivej zákrute cestou z Banskej Bystrice, práve niekde okolo Novej Bane mi povedala toto. 

Žena, do ktorej som sa ja na prvú vetu buchla:D mi povedala toto.

Nepusti ju. Keď ju stretneš, nepusti ju.

 

Mám niekoľko “ženských kruhov”. Nasilu to nespájam. Stretávam sa s nimi postupne a oddelene. Tento týždeň vyšli 4 takéto:)

Pre mňa je najdôležitejšie to prijatie. 

Že vieš, že ty si ty. Máš chyby, ony o nich vedia a vypočujú ťa aj tak. A ty zase ich. Majú tiež chyby. Neopravuješ ich. Sú takéto a tak je to v poriadku. Sedíme okolo stola, tie energie sa tam premiešajú a potom si každá zoberie (kúsok svojej a kúsok od susedy) a ide sa domov.

 

A pri rozprávaní o tom, čo sa ti deje a nevieš si rady, ti jedna povie: "Už mi to ani nehovor. Ťažko sa mi to počúva. Odstrihni to a nechaj to tak. Naozaj si to nerob, odíď od toho."

Vieš? Že ani ti nedovolí čvachtať sa v tom, keď je to zlé. 

To si dovoľ. To je žena.

Ako to tam teda vyzerá a čo riešime?

Páni, prepáčte. Nie je to tam o vás. Je to naozaj o nás. Ako čo vnímame, ako čo cítime, čo sa nám stalo, či náš pohľad je zlý alebo ako to vidia tie ostatné. Drkoceme bez prestávky.

Jeden môj kamarát sa raz náhodou ocitol na takomto stretnutí so svojou ženou lebo jemu padol program a teda že ostane veď bude pri stole, prečíta si telefón alebo knihu. Ženy prišli, rozprávali, jedna cez druhú, v každej vete tri odbočky a 7 tém. Minimálne.

Už to nevydržal a v jednej chvíli sa opýtal: “A vy sa vôbec počúvate navzájom?”

Ženy naňho pozreli a jedna pohotovo odpovedala: “My sme sa neprišli popočúvať, ale porozprávať.”

A drkotali ďalej.

 

Čiže trochu aj takto.

 

Ako to vyzerá, ak sme u niekoho doma:

(trochu zrecyklované zo staršieho postu na FB ale dosť upravené;)

Posadíme sa do tej obývačky. Vyložíme nohy na stôl. Dáme si dole podprsenky, vydýchneme. (Tričká ostávajú). Niekedy si rozopneme gombík na rifliach. Lebo áno, tie s vysokým pásom sú super, lebo ti nefúka na kríže, ale kámo, osí pás nemáš celý deň. Sú chvíle, miesta a prostredie, keď si proste dovolíš ten gombík rozopnúť:D

Žerieme – nie jeme, žerieme. 

Možno aj nahlas grgáme.

Kruto si zo seba robíme srandu. Do očí. Nie za chrbtom. Na rovinu. Lebo taká si. A tieto ženy ti to povedia a robia si z toho a z teba žarty – s tebou. Si aká si a pomáha ti to prijať samú seba aj s chybami. Takáto si, ale neznamená to, že si pokazená. 

Robia to s láskou, preto si aj vždy ošetria, že vedia, že sa nenahneváš. Povedali ti to, lebo toto je miesto, kde si také veci hovoríme do očí navzájom a na rovinu. 

Cenné.

 

Sme aj vulgárne.

„Vulgárne? To ako vyzerá?“ – opýtala sa ma jedna kamka, ktorú asi niekedy tiež vezmem alebo čo:D

Napríklad naposledy to začalo kozmetickým tipom. 

Že ako si máš vybrať odtieň „nude“ rúžu. Lebo v niektorých odtieňoch vyzeráš vyslovene zle. Takže ultimatívny tip, ako na to, je: Musí mať takú farbu, akej farby máš bradavky. To je tvoj prirodzený pigment a bude to vyzerať dobre a hodí sa ti.

Reakcia prvá: „To odteraz vždy keď uvidím žene pery hneď si predstavím akej farby má bradavky.“

Druhá: „Nemohla si mi toto práve dať do hlavy. Nie, prečo.“ 

A na chvíľu všetky skloníme oči, lebo sa na seba nedokážeme pozerať, lebo máme v hlave tú predstavu:D

Tretia: „V DéeMke je skúšobná kabínka na rúže, či ako mám toto vedieť?“

Prvá: „Ty sa aspoň môžes tváriť že kojíš a popri tom hľadať správny odtieň, ale my ostatné naozaj potrebjeme kabínku alebo čo.“

A takto si to žije svojim životom až do absurdít, ktoré už sem naozaj nepatria.

Ale jednu ešte môžem. Ako si deň potom ešte ideš srandičky. Pošleš im selfie s textom: „Ženy, toto je môj nude odtieň rúžu. A som si istá, že teraz máte o mne viac informácii, než ste potrebovali.“

Nude rúž už nikdy nebude to, čo býval.

Nemáte za čo:D

 

 

Strašne sa smejeme.

Hovoríme si najtrápnejšie aj najbolestivejšie chvíle našich životov, niekedy ostane také trpké ticho, potom to druhá doťukne komentárom. A už je dobre. Smejeme sa až plačeme. A niekedy plačeme až do smiechu. Lebo život vie byť niekedy aj k*rva.

Pijeme borovičku, pivo, víno, čaj alebo aj vodu.

Postupne si ideme ľahnúť, keď už zatvárame oči a posledné pospia na gauči, pozakrývané prikrývkami.

Zaspíme v strede vety, v ktorej ráno plynulo pokračujeme.

Po raňajkách sa rozlúčime, a každá si zas ide svojou cestou a iné svety. Deti, práce, muži, krúžky, povinnosti, rodičia, babičky, čokoľvek.

Len je nám ľahšie. Lebo aj vďaka týmto chvíľam je svet zas trochu znesiteľnejšie miesto. Aspoň na chvíľu.

A ako jedna z nich túto stredu povedala: „Hovor. Nenáhlim sa. Veď ja z tohto stretnutia budem žiť ešte aj dva týždne.“

Ďakujem, ženy. ♥

 

  

Povedzte mi aj vy. 

O žene vo vašom okolí, do ktorej ste. Máte takú?

A muži, kľudne mi priblížte, ako to vyzerá v mužských kruhoch. Ak myslíte, že je to teda dobrý nápad.