Keď chcete získať plný počet bodov

Viete, čo majú v Košiciach?

(Nič. Ha-ha.) To nebolo vtipné a ešte som si aj rozhnevala polovicu čitateľov. Prosím, poď ďalej, niečo v tých Košiciach majú. Také, čo nemajú v Bratislave. To vás bude baviť.

V lete, keď sa chvíľu dalo, som tam bola pracovne. Jedna úžasná kamka ma vzala večer von, že mi ukáže mesto. Pekné mesto mi ukázala. Košice.

Mali tam takú vec, čo som nikde v BA ešte nevidela. Dosť som sa tešila, že som to tam ochutnala.

 

 

Virgin Spritz

 

Lebo viete, ako od istej doby všetci počas letných večerov popíjajú na teraskách spritz? No, tak to ja nemôžem, lebo tam ide taký alkohol, čo nie je rum. A tu vám mali Virgin – teda nealkoholickú – verziu tohto nápoja.

Šmakocinka. Velikánska dobrota. Prosím vás, keď sa už bude dať, niekedy okolo leta 2022, mohli by ste to niekde robiť aj v Bratislave? Ďakujem.

Lebo dobré to je.

 

Ohľadne kaviarenského života by som vám ešte chcela povedať, že ma trápi doprava tam a späť.

Vysvetlím.

 

Veľa chodím Uberom

Najviac teda chodím autom, lebo veď to je teraz najbezpečnejšie. Dýchaš si tam len ty sám, aj si pustíš hudbu akú chceš, aj lístok netreba cvikať. V týchto dňoch dokonca v Bratislave niekedy aj ľahšie zaparkuješ.

Samé výhody.

Ale ak sa raz vráti život, budem zas veľa používať Uber. Lebo je to aj bezpečné. Uvedomujem si, že ma môžete zlynčovať ohľadne sebeckosti a neekológie. By som vám len chcela povedať, že som žena.

V eMHáDé sa mi stávajú obludné veci aj za bieleho dňa. Netrúfnem si ísť električkou sama po tme. Takže cez deň ešte niekedy mám odvahu. Alebo keď je normálny svet a nemusíš sa báť, že čo za suvenír si odnesieš. Tak vtedy ešte tiež cez deň niekedy idem električkou.

Ale večer naspäť chodím teda Uberom. No, veď keď sa dalo, napríklad minulý rok, alebo v lete. Von ísť na drink, na terasu a také.

Lenže

Ja to už nedokážem robiť. Lebo sa veľmi hanbím. Lebo mám hodnotenie 4,95. Z možných 5.00. To je obrovská hanba. Spôsobuje mi to bolesť a traumu vždy, keď sa na to hodnotenie pozriem. Dlho som mala 4,98.

Dlho.

Lenže potom som raz išla s ujom, ktorý sa ma spýtal, že koho budem voliť. A ja som odpovedala že áno, pôjdem voliť. A on že: „Ale koho?“ A ja že: „Áno, pôjdem.“

A on tak naliehal. A ja že áno, pôjdem.

Bolo to ešte pred tými voľbami tesne pred hnusobou.

 

Nepovedala som mu

Lebo predtým mi dal takú prednášku. O tom, ako veci sú. Viete. Neviete? Lebo on teda vie. Tak mi vysvetlil. Rozprával ako rádio asi 5 minút. Urobila som si celkom obraz, že s kým sedím v aute.

Preto som sa rozhodla na tú otázku neodpovedať.

Na miesto, kam ma viezol, som chcela prísť aspoň trochu v dobrej nálade. Čo sa teda aj tak ukázalo ako nemožné. Moju požiadavku neviesť dialóg neakceptoval.

Dokonca zo spôsobu, akým som mu neodpovedala priamo na otázku usúdil, že patrím k tým, ktorí nevedia ako veci sú.

Tu musím povedať, že mal pravdu. Ja naozaj neviem, ako veci sú. Ale naozaj sa priznávam, že konkrétne tie veci, o ktorých on hovoril, tam je mi dosť srdečne jedno, že ako sú.

Najviac jedno.

Možno preto jeho potreba vysvetliť mi všetko, ale že úplne všetko – svetový poriadok, kto je aký, čo je naozaj a čo kto riadi – bola úplne nutkavá. Tlačil viac a viac. Ja som sa pozerala z okna. Nereagovala som. Nie z drzosti. Jednoducho nebolo na čo reagovať. Žiadna ďalšia otázka totižto už neprišla, no.

 

A potom to prišlo 

Veď vy nevidíte, že kto vás ako ohodnotil. Ale po jazde s týmto ujom som padla na 4,91. Zlomené srdce. Ja? Veď už som mala našliapnuté na tú 5-ku. A zase ma to vzdialilo.

Chápeš, ja mám pochybnosti, keď mi ide šofér, ktorý má 4.92. To ja som mala vtedy ešte menej?

 

Rozhodla som sa, že toto skóre zlepším

Priatelia z korporácií ovládajú pojem eN Pí eS. Zjednodušene – keď vám po nákupe niekde príde, že na stupnici od 1 do 10 ako by ste odporučili... Tak to je tuším ono. No a 1 je najmenej a 10 je najviac.

Ale za negatívne boli tuším interpretované už hodnoty od 6 (vrátane) až po 1. 

7 a 8 sú tuším neutrál a až 9 a 10 reálne znamená, že odporučil by.

Neviem, či to je univerzálna interpretácia, ale teda my keď sme to reportovali kedysi v jednej robote, tak takto. A možno som si to s niečím poplietla, bolo to dosť dávno. Ale to je vlastne jedno. Ide o to, že čo som sa teda rozhodla spraviť na vylepšenie Uber skóre som sa naučila vtedy v tej robote. 

Aha:

 

Posilnená vedomosťami z pôsobenia v neľútostnom korporáte som sa rozhodla túto otázku na Uber šoférov priamo adresovať. Teda, keď mám dobrú náladu. Nechce sa mi vždy. Ale keď sa mi chce, vyzerá to takto:

Sa pýtam: „Môžem sa Vás niečo opýtať?“

Uber šofér: „Môžete.“

Ja: „Prosím vás, to ako sa hodnotí to skóre?“

UŠ: „Prosím?“

Ja: „No, viete, ja mám len 4.98.“  

(Potom som ešte s tými bodmi padla na 4.95, ale aj keď som mala 4.98 som to s nimi mala potrebu takto vážne riešiť. Lebo haló. Prečo nemôžem mať plný počet, keď všetko robím správne?)

 

UŠ: „Len 4.98? Veď to je výborné skóre. To má podľa mňa len zopár ľudí.“

Ja: „No, to vôbec nie je výborné skóre. Viete, lebo ja som jednotkárka."

(Toto som trošku pohrotila. Jednotkárka som bola naposledy na základke. Ale do príbehu snaživej dievčiny mi sedelo jednotkárka, tak som použila označenie zo základky. Keď si to takto obhájim, neznie to o nič menej trápne. Nevadí:D Pokračujem a vysvetľujem pánovi vodičovi.)

"A viete, mňa to dosť trápi, že kde som urobila chybu, že som nedostala 5 z piatich. Lebo nemali sme žiadny konflikt nikdy. Ani sa na mňa dlho nečakáva. Ja už neviem. Prečo mi dali menej? Ale povedzte mi pravdu. Naozaj. Smrdím? Alebo niečo také?“

Tu už sa ujo šofér väčšinou začne smiať.

Potom sa chvíľu rozprávame o tom, že ako to kto hodnotí a niekto keď bolo všetko OK vám dá vraj známku 3.

Že vraj keď to bolo všetko OK nemá za čo ubrať – ale ani pridať.

No veď ja im dám, že tri! Prestúpil ma spravodlivý hnev, viete ako. Lebo to tak nemá byť. A vôbec, to ja tu mám patent na rozum. A tak to byť nemá a nemá a nemá!

Ujo šofér sa pridá a hovorí, že on to má tiež tak, že keď zákazník nastupuje, je na známke 5. A potom podľa toho ak je niečo nedobre, tak uberá. Ale že tiež nechápe, prečo by mal dávať 3, keď bolo všetko bez problémov. Ale že teda vie, že niektorí kolegovia to robia tak.

Potom mi ešte povedal, že niektorí znižujú hodnotenie keď na vás musia čakať. A také rady, ale nič, čo by ma prekvapilo.

Povedala som mu, že som smutná, lebo som chytila jedného pána, a že to teda neviem s istotou a nechcem mu krivdiť, ale že ma tlačil do rozhovoru. A ešte k tomu politického. A že to asi bolo kľudne aj za nula bodov. Lebo mi to bolo aj nepríjemné. Ale preto predsa chodím plateným Uberom. Keby som chcela byť tlačená do nepríjemných rozhovorov s cudzími ľuďmi, využijem MHD.

Ujo šofér povedal, že rozumie.

 

Lenže chápete, ja som dala tomu šoférovi – politológovi - v marci pred voľbami tuším 4 alebo hádam aj 5. Lebo je to jeho práca a čo mu ja budem prácu sťažovať za to, že máme iné svetonázory, no. A možno mal zlý deň a neviem, nechcela som mu tam buchnúť nula.

 

Takto nejako teda vediem svoje NPS rozhovory s Uber vodičmi. Keď mám náladu. A zlatí sú veľmi.

Dostala som sa naspäť na 4.98

Bolo leto. V lete 2020 som nevyužívala MHD. Veľa som chodila na prechádzky a z prechádzok Uberom domov. Už-už som mala našliapnuté na 4.99.

A potom som raz niekam išla. Zavolala som auto. Vychádzam z baráku a hádajte kto.

Politológ.

Som zas na 4.95. Ale teraz sa nikam nechodí. Nemám šancu zlepšiť skóre. 

Ale vravím si, že kým riešim takéto "zásadné" otázky, mám sa asi naozaj dobre. Nie?

 

Máme sa teda dobre, snažíme sa držať zdraví, v rutine, hygiena aj psychohygiena. Rutina, pravidlá, práca, prechádzka, test. Už aj slnko vyšlo na pár dní tento týždeň. Srdénka nám zahrialo. Trochu sme už tak pookriali. 

Však?

A potom si večer pred spaním ideš umyť zuby. A na kefku si dáš mydlo z pumpičky.

Dobré to je.

 

Držte sa.