Krava nebeská


Žeby som konečne vymyslela dobrý titulok?


Nie, nevymyslela som ho ja.

Je to názov knihy o ktorej dnes bude reč. Inak, hovorí sa “bude reč” aj keď bude len text, ktorý ja ticho napíšem a vy ticho prečítate a žiadna reč vlastne nebude? 

Môžu ma trápiť takéto otázky?


A áno, titulok je mužský rod a je to takto gramaticky správne. 

Mne to tiež úplne nejde a vždy napíšem "titulka" a to je nesprávne, potom to opravujem. Vďaka, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, že v tom máš jasno aspoň ty. 


A nie, za nadpisom sa bodka nepíše. 

Zaujímavé, že? Ale to počkaj, keď ti poviem toto: za nadpisom sa bodka nepíše keď je to jedna veta alebo slovné spojenie. Lenže ani keď je zložený z viacerých viet. Za jednotlivými vetami bodku máš dať, ale na konci poslednej - bez bodky. Sila, že? To nie je všetko, pozor:D


Túning nastane v situácii, keď to končí otázkou. Takže - bodku na konci nadpisu nedávame, ale otáznik aj výkričník - dávame. Či už je to jedna alebo viac viet.

To ste vedeli? Ja nie, tu je zdroj aby ste videli, že si nevymýšľam. 

Takto nejako prebieha písanie týchto článkov, že: pri prvej gramatickej neistote idem na stránku JULS a o štyri a pol hodiny neskôr mám otvorených 20 záložiek a húževnato objavujem záhady slovenského jazyka. 


Už som sa vám zdôverila s informáciami, ktoré pravdepodobne nepotrebujete, ideme k pointe:)

   IMG_4854_1_cover_instajpg

 

Plán

je nasledovný: chystám pre vás “šmakocinky”. Chcela som napísať “dobroty” alebo “chuťovky”, ale to by mohlo evokovať, že sa to bude dať jesť. 

Jesť sa to dať nebude. Ale bude to dobré a snáď sa budete tešiť aspoň tak ako ja z príprav:D

Termín sľubovať nebudem. Vstupujú do toho celého faktory, ktoré sú mimo môjho vplyvu.

Keď bude, budete prví, ktorí o tom budú vedieť.

 

Dôvod

Dôvod na čo? Na to, že vraj píšeš o knihe, ku ktorej si sa stále nedostala, alebo dôvod na to, že prečo budú “šmakocinky”?

Ňáh, oboje.

 


Tri zlomové body sa udiali:


1. Mali sme prvého hejtera 

Ešte som vám o tom nepísala?

Áno. Aj ak sa stránka volá “dobretoje” a aj ak je v popise napísané, že to je miesto vytvorené preto, aby vám pomohlo, keď hľadáte niečo dobré, aj tak sa môže stať, že sa tu nejaký náhodný okoloidúci vyventiluje.

Zdvihlo mi to obočie a naozaj som nerozumela. Ako? Prečo? Odkiaľ prišiel? Načo? Má málo lásky? Neviem. Komu tím prospěje?:D


Po chvíli uvažovania a dumania, rozmýšľania a bádania som prišla na to, že to nevyriešim. Mrdla som plecom, upratala som to a ideme ďalej. 

Niektorým veciam nechcem rozumieť.

 


Píše mi kamarátka: “A ty odkiaľ poznáš “meno priezvisko”?

Odpoveď: “Nepoznám. Mala by som?

Ona: “No, lebo sharuje tvoj blog”.

2.   Prvý krát som sa dozvedela, že článok nazdieľal niekto, koho ale vôbec nepoznám. 

Možno sa to už niekedy stalo, je to vystopovateľné len obmedzene, takže toto je prvý krát, čo sa mi to dostalo takto – niekto, koho poznám videl, ako to zdieľa niekto, koho ja nepoznám a nemal to odomňa ani od nej. 

Už si to tak žije vlastným životom. Weeej. Veľká vec. Teším.

Ja viem, svetská sláva poľná tráva. Ale ten pocit:)

 

3. Lifestyle

Počula som jedného človeka ako druhému hovoril, že to je taký “lajfstajlový” blog. Chápeš? Lajfstajlový. Dobré to je. No a v lajfstajlových blogoch píšu aj o knihách, ktoré čítali. Ako som mohla zabudnúť a ešte nenapísať o knihe? Idem na to.

Lenže keď ja teraz čítam iba komplikované a odborné, do roboty. 

Sľúbila som, že to bude #lajtstajl. 


Preto som vybrala túto knihu. Má už pár rokov, ale oplatí sa.

 

IMG_4849_ajpg

 

Krava nebeská.

Napísal ju David Duchovny. Čo? Mulder? Presne. Mulder. Nevystupuje tu ale ako autor. Autorom je krava. David je “spolukravtor”.

Milá lajtstajl kniha s pointou. Skúsim bez spoilerov.

 

Krava Elsie Bovaryová žije na farme a všetko je v poriadku až do jedného momentu. Moment Elsie nazýva “Deň, keď sa všetko pos*alo.” 

Podľa vopred dohodnutého plánu rozptýlili Elsie ešte s jednou kamarátkou najstaršieho syna pri dojení a ten nechal otvorenú bráničku. Dámy sa teda vydali na prieskum.


Hlavná hrdinka zablúdila k domu. Videla cez okno dnu. Všetci pozerali na “škatuľového boha” (TV). A potom škatuľový boh ukázal niečo, čo sa volalo “priemyselné mäsokombináty.”


Elsie pochopila, kam zmizla jej mama, keď ona mala tri roky. A mama jej mamy a mama mamy jej mamy a tak ďalej. Sklamaná z ľudí sa rozhodla odísť z farmy, aby sa vyhla tomu istému.

 

Popisuje ako sa rozhodovala kam pôjde a s kým ešte išla. Vlastne všade idete s ňou a ona to celé komentuje. Všetko by boli spoilery tak len zľahka: áno, pôjde tam, kde je krava posvätná, aby si zabezpečila, že sa jej nič nestane. Pôjde ešte s prasiakom Jerrym – vlastne Šalomom, ktorý číta Tóru, lebo prestúpil na judaizmus. A ešte s moriakom, ktorý je “oxymorón, lebo je to vták, ktorý nevie lietať.”

 

Príbeh s pointou, myšlienkou a metaforami ako hovädo.


Najlepší je pre mňa spôsob, akým je kniha napísaná.

 

Elsie je autorka aj rozprávačka knihy. Popisuje aj svoj vnútorný svet a celé je to s jej odbočkami a cez jej uhol pohľadu. Lebo, ako hovorí: “Najkratšia vzdialenosť medzi dvoma bodmi v mysli možno nie je rovná čiara. Prežujte to.”


IMG_4846_ajpg


Oslovuje aj to, ako je pre kravy nepochopiteľné, že keď sa chcú ľudia uraziť, nazývajú sa navzájom hovädom, kravou, sviňou alebo sliepkou. A popisuje prečo. 

Zvieratá, keď sa chcú navzájom uraziť, si nenadávajú do ľudí.  

 

Najviac ma bavilo, keď popisuje a hneď aplikuje rady svojej vydavateľky.

Ako má písať pútavé názvy kapitol a ako má kapitola končiť tak, že čitateľ ostane v napätí. A keď to sfilmujú vydavateľka chce, aby ju hrala Jenifer Lawrence. 

Naozaj:D


Radila jej, aby do knihy zaradila odkazy na popkultúru, lebo keďže bude o zvieratách, bude asi pre deti. Ale deťom ju budú čítať rodičia. Preto mala zahrnúť vtipy a narážky na popkultúru z posledných tridsiatich rokov, aby sa ani rodičia nenudili a zároveň aby pokryla všetky dekády potenciálnych rodičov a ich záujmy.


Keď potom v knihe nájdeš odkaz na Beatles, Depeche Mode, West Side Story a Hviezdne vojny, strašne sa smeješ. Lenže v rámci príbehu do toho Elsie vstúpi a povie Ti – tu to je, rodič, aby si sa napojil, odkaz na bítls. “A mú-ôžeme ísť ďalej.” – táto veta je presný citát, lebo s jazykom sa autor aj prekladateľ asi tiež vyhrali.

A tým to u mňa vyhrali.


Preto je úvodný obrázok tento? Áno, je to fotka z koncertu DM - odkaz na popkultúru pre rodiča:D No počkaj, snáď sa nebudeš učiť od nejakej kravy? A vieš čo? Možno budem. Nie je to totižto hocijaká krava.

 

Odporúčam?

Dávam 11 lajtstajlových bodov z 10. Lebo má aj pointu peknú, prirodzenosť, detaily v jazyku a vtip.


Varovanie: 

Na Martinuse aj na Panta Rhei má slabé hodnotenie. Neviem prečo. Mne sadla perfektne.  


Trvanie

Jedna sobota kým knihu prečítate. Alebo zopár poobedí. 


Som zvedavá na vaše tipy na dobrú “lajtstajl” knihu.

Máte nejaké tipy?

Ktorú teraz?