Návod na šťastné a veselé

Odvážne. No povedz, keď si taká múdra. 

Poviem vám najskôr vtip.

Na zeleninovej párty sa stretne mrkva s petržlenom. Mrkva sa pýta: “A kde je cesnak?”

Petržlen odpovedá: “Cesnak je chorý.”

Mrkva na to: “Ja som si myslela, že cesnak je zdravý.”

 

Poznáte to. December.

V práci treba dorobiť všetko, čo sme doteraz nestihli a ešte aj začať plánovať ďalší rok. Finišujeme a plánujeme. Popri tom sa zhoršuje dopravná situácia. Zistíme, koľko minuloročných predsavzatí už nestihneme. 

Deň je kratší. Povinností pribúda. Vonku je šialená zima (áno, aj plus 5 je pre niekoho už šialená zima:D). Večierky do toho. Všade treba byť a nemáš sa kedy vyspať.

Pohybujeme sa v rôznych skupinách ľudí a všetci sa chcú ešte pred sviatkami vidieť. Kalendár sa plní, akcie sa vrstvia a prekrývajú. Ešte sme sa ani nerozhodli na ktorú kývneme a ktorú odmietneme, lebo je to ťažké. Chceš ísť na všetky, rada by si ich videla. 

No nedá sa. Sú naraz. 

V tom si uvedomíš, že už je prvého decembra. V nákupnom centre to už bude s parkovaním beznádejné (Už včera bolo - a to naozaj. Bola som včera doobeda. Nechceš.) A ty si ešte nekúpila ani jeden darček. Možno si ešte ani nevymyslela žiaden darček? Och.

Takto si zúfame.

 

 

Sľúbila si návod na pokojné sviatky, tak sa teraz ukáž. Skúsim.

 

Prácu zvládneme. 

Zvládli sme to zatiaľ každý rok, či nie?

Spravme si dobrú kávu a pustime sa do toho. Času je ešte stále dosť. Pomaly, postupne. Keď sa niečo podarí, nezabudnime sa za to pochváliť. Po malých krokoch, bude to odsýpať. Nebojte sa. Pôjde to:)

Darčeky.

Po tých tohtoročných sťahovačkách vám viem s istotou povedať, že naozaj najzbytočnejšie, čo môžte darovať, sú veci. Je to veľa, zaberá to miesto, nie je to kam dať a dá sa žiť aj bez toho. Dá. Vyhodila som na začiatku roku dve tretiny a prisahám, nič mi z toho ešte nechýbalo. 

Uznávam, určite je to iné pri detskom oblečení - oni z toho hneď do pár mesiacov vyrastú, tak to asi nie je úplne zbytočné, aj keď je to vec. Lebo toho minú veľa.

Skúsim tento rok naozaj neplytvať. 

Tiež sa to učím. Každý rok sa zlepšujem. A každý rok si viac a viac uvedomujem, že jedny dobré ponožky a prítomnosť milovaných nevyváži nič. Klišé ako delo? Je. Skúška správnosti: keby si dostala RollsRoyce, dom v San Franciscu a cestu okolo sveta, ale už by si nikdy nemohla byť s tými ľuďmi, brala by si to?

Ani vizuálne. Kľudne bez. Kľudne aj bez ponožiek. 

Dokonca sme tento rok vymysleli, že darčeky budeme asi dávať len malým deťom. Je to hlavne pre nich. My ostatní máme ich. A sú zdravé. My tiež. Čo viac? 

Klišé ako delo číslo dva. Lenže vy, čo tento blog zvyknete čítať, už viete, ako to celé myslím. A čo to znamená. Lebo veľa z vás už si prešlo všeličím. Tak len pripomínam, že jednoduché veci - činy - zážitky - budú na tie Vianoce naozaj stačiť.

Naozaj.

Alebo – ako povedal môj dedko na nedávnej rodinnej oslave. Môj dedko má 91 rokov a na ten deň mal pozvánku na 3 akcie. Prišiel na tú rodinnú. Keď sme sa ho opýtali ako sa má, povedal: 

“Dobre. Mám sa dobre, všetko je v poriadku. Len som hluchý, ale to nevidno.”

A strašne sa smial.

Ľúbim ho. A ten smiech bol pre mňa lepší darček ako všetky vyššie vymenované.

Darček - tip

Ak by ste predsa len chceli nejaký tip na darček, tak dám. Lenže tým si vyfúknem svoj tohoročný plán a už to nebudem môcť darovať ja. Nevadí. Obetujem:D

Darujte poukážky. 

Možno aj poukážky na nákup, ale skôr myslím také vtipné zážitkové poukážky. Osobné.

Napríklad:

Vystrihneš z papiera veľkosť pohľadnice, nakreslíš tam nejaké jedlo. Ak si netrúfaš kresliť, nájdi obrázok na internetoch a vytlač to. Text je napríklad: 

Poukaz na jeden obed, na ktorom nebudeme vôbec hovoriť o práci.

Alebo: Poukaz na jeden víkend, kedy všetky domáce práce urobím ja. (Obrázok, prosím, prispôsobte téme poukazu;)

Alebo: Poukaz na jedno venčenie psa

Alebo: Poukaz na jedno stráženie dieťaťa a ty môžeš zatiaľ robiť čo len chceš. 

Inak, ja som takýto presne s bejbisitingom jeden pred časom darovala a ešte som ho nedodala. Stále je v rovine prísľubu. Ak toto čítaš, som pripravená:D Poukaz stále platí.

Alebo: Poukaz na masáž, Poukaz na raňajky do postele... a iné. Čokoľvek.

Na vyrobenie tohto darčeka vám stačí pár minút. Na zistenie toho, čo potrebujú, vám stačí počúvať. Oni nám to už aj tak vravia. Keď v telefóne povedia: "nemám čas na..." alebo "chýba mi, že..." alebo "už som dlho nebola.." alebo "keby som mala čas.." alebo "neviem si rady s.." alebo: "potrebovala by som..."

Dá sa to.

Darujte im čas. Čas s vami alebo za nich niečo urobte nech majú čas pre seba. Zážitok.

Čo poviete? Môže byť?

 

  

Večierky.

Oslavy a pozvania sa kopia. Ako sa rozhodnúť, na ktorú ísť? Stres?

Neviem. Naozaj neviem univerzálnu odpoveď. Rozhodujem sa vždy podľa toho, čo moje srdce potrebuje. Skúšam nemať za večer dve akcie, ak sa to aspoň trochu dá. Tento rok mi to vyšlo na jeden večer, že budem na jednej na začiatku a potom sa presúvam na druhú.

Aby to pre vás bol “event” – anglické slovo to až tak nevystihuje, ako jeho doslovný preklad. 

Udalosť. 

Skúsme si z toho spraviť nie turnaj v behaní po návštevách, ale také malé udalosti v našich životoch. Možno nie je nevyhnutné vidieť všetkých. Možno je lepšie stráviť čas s menej ľuďmi, ale kvalitne. A byť tam naozaj. Celým vašim ja.

O to im ide, to chcú stretnúť, keď vás tam pozvú. Vás. Nie ubehanú letiacu bytosť, ktorá sa ponáhľa a s nikým vlastne nestihne nadviazať poriadne spojenie a už na seba dáva kabát, volá Uber a ide ďalej.

Choďte tam, kam vám srdenko povie. Darujte si s tými ľuďmi kvalitné chvíle.

Urobte / urobme to pre seba.

Potom si budeš pamätať aj vtip od 12 ročného bratranca aj zážitok s deduškom. ♥

 

Viete, kedy viem, že Vianoce sa blížia?

Keď idem domov v Bratislavskej dopravnej katastrófe, je už tma a stojím v kolóne áut. Tma a sychravo. Autá svietia. Tie retiazky svetiel – žltá retiazka oproti tebe a červená reťaz pred tebou. Toto sú prvé svetielka, ktoré vo mne evokujú Vianoce.

 

Návrat k úvodnému vtipu o tom, že cesnak je zdravý. Pozri aký mostík, som vymyslela, fúha. Tieto hry s textom:D

Aj Vianoce sú pre nás zdravé. Teda, môžu byť.

Urobme to pre seba. Niekedy dokonca vôbec nemáš náladu sa toho celého chaosu a paniky zúčastňovať. 

Vieš čo? Nemusíš.

Niekedy, keď potrebujem, tiež dokonca odmietnem všetky programy. Ostanem doma. Dám si svoje kárované flanelové pyžamo – ja viem, úplne najviac antisexi, ale také pohodlné. Froté mäkký župan. Teplý čaj. Koledy. Nohy vyložím na stôl. Zasvietim si stromček a svetielka. 

Užijem si pokoj, samotu, vôňu čaju, strom, sviečky. Spievam si nahlas. (Toto výhradne keď som sama doma, nebojte sa, nemám v pláne vás tomu vystavovať;)

 

Univerzálny návod prichádza práve teraz:

Urobte si ten December pre seba pekný. Je váš. A máte to v rukách. 

Moje skromné rady, ak si chcete nechať poradiť, sú:

 

• Ostaňme v pokoji a spravme pre svoj kľud všetko, čo vieme.
• Relaxujme.
• Jedzme dobroty, pime dobroty a tešme sa. Napríklad aj z toho, že môžme.
• Nediétujme.
• Tancujme, hrajme sa.
• Rozprávajme sa.
• Niekedy sa zastavme, obzrime sa po tej obývačke alebo kuchyni a uvedomme si, čo sa práve deje. A čo všetko máme. (Toto robím aj mimo Vianoc, super to je. Mávam dojáky.)
• Povedzme im, že ich ľúbime.
• Smejme sa.
• Všetkého z tohto čo najviac.

 

Dobré to je.

 

Krásny December vám prajem a teším sa na mnohých z vás na tých vianočných žúroch.