Návod na PMS
Počujte, nebudú to ani ezoterické ženské kruhy ani odborné anatomické informácie. Proste si myslím, že málo my hovoríme o cykle. A od istej doby, ja sa už neondím a hovorím o tom.
Aj s mužmi aj so ženami.
Mám dva závery:
Obrazová príloha bude dnes Milan Lasica. Fotografia: Zdroj: SME/Archív SME/Gabriel Kuchta. Použitá fotografia je z tohto článku.
Musím to dobre nazdrojovať a uviesť autora aby nebol problém. No a teraz - prečo ML? Ja si tak predstavujem, že keby sme zaujímavé fakty o cykle uviedli na pekný obrázok s Milanom Lasicom, šírili by sa internetom tak rýchlo, ako tie motivačné citáty. Akurát že tieto by niekomu mohli naozaj dať zaujímavú informáciu a pomôcť.
Dúfam, že to nie je neúctivé alebo tak.
"Menštruačný cyklus s Milanom Lasicom" je nápad, ktorý mám už v hlave dlhšie. On by mal na fotke mať nejakú info o cykle a to by sa malo šíriť a zdieľať intetrnetmi tak rýchlo ako tie citáty. Aby sa ľudia edukovali v tejto oblasti.
Takže pre istotu: Texty na fotografii nie sú výroky Milana Lasicu, doplnila som ich tam ja. Autora fotografie uvádzam, aj zdroj obrázku. Naspäť k téme:
Dva závery
Záver prvý: Žiadny muž mi ešte nikdy nepovedal, že ho to nezaujíma
Normálne ja sa opýtam, že či mu môžem toto porozprávať, že asi to už vie, ale ja mám teda cyklus takýto a mal by to o mne vedieť, veď. A žiadny muž ma ešte s tým nikdy neposlal preč. Dokonca sa pýtali otázky.
Vždy som zatiaľ bola milo prekvapená, ako starostlivo a pozorne tí muži počúvajú, keď si ho posadíš a povieš mu čo sa deje s tvojim telom vtedy.
Potom, keď to vedia, niekedy si všimnú tvoj cyklus ešte skôr ako ty.
Príklad. Poslala som nejakú dobrotu čo som jedla vtedy frajerovi fotku že mňám. A odpoveď že: jéj, už máme PMS. A srdiečko. A ja že čo? Počúvaj, otvorím kalendárik a fakt. A ja že to si ako vedel? A on že vtedy ješ tieto typy chutí. A vymenoval mi ich.
Vieš?
No on tak napozoroval tie moje chute a vedel to potom ešte skôr než ja. A to je dobré, vieš prečo? Lebo áno, on potom vie tie nálady zvládať čo idú s tým. Ňuňu. No tak im o cykle hovorím. Aj že čo sa kedy deje. A dokonca mi často povedia, že im to ešte nikdy takto niekto nevysvetlil. A ja že: a tvoje bývalé ženy nemenštruovali?:D
Ženy, môžeme im to hovoriť. Sú s tým ok. Majú to vaše telo radi. Zaujíma ich to. Rozumne a bez výčitiek, vysvetliť, popísať. Ste v tom predsa spolu.
No a to súvisí s druhým záverom:
Ženy o svojom vlastnom cykle celkom málo vedia
Niekedy až veľmi málo. Podľa mňa až zdravie ohrozujúce málo. Lebo keď mi 35 plus ročný muž povie, že nevie čo je to luteálna fáza cyklu - dobre, ešte pochopím, aj keď, dobre no. Možno už zabudol. Nevadí. Vysvetlím, dovzdelám, opýta sa, zaujíma sa a počúva. A to je dobre.
Ale keď to nevie žena 30 plus, to už mám otázky. Neviem. Veď máme ten internet. A je to moje telo. Prečo by som nechcela vedieť čo sa deje kedy?
Akože, trochu rozumiem, ale neviem, no. Rozumiem, že tá téma bola vždy „fuj“. Koho sa mali opýtať? Ich to nikto neučil a nikto im nepovedal, že to má zmysel po tom pátrať. Úplne. Ani ich mamy to nikto neučil. Mali sa týždeň hanbiť a byť ticho hlavne, nikoho to nezaujímalo.
Lenže je rok 2020 a ja stále poznám ženy, ktoré nemajú napríklad appku na to. Prečo?
Ja mám dve. Jedna má dobré reporty a grafy – mám rada reporty a grafy, veď viete:D Druhá má také zaujímavé informácie. Napríklad minule tam bola takáto: Vajíčko je najväčšia bunka ľudského tela, vraj je to dokonca jediná bunka, ktorá je viditeľná voľným okom.
Ste vedeli?
Ani ja, ale teraz už mám viac appiek, už viem:)
Je rok 2020. Inde sme už. Dokonca mám takú víziu pre seba, že vo vzťahu by mohol mať tú moju appku aj muž nazdieľanú. Veď to je normálne a zdravé. A nech si prečíta keď bude chcieť čokoľvek. Nie?
Podľa mňa áno a bolo by to pekné.
Fotografia: Zdroj: SME/Archív SME/Gabriel Kuchta. Použitá fotografia je z tohto článku. Text nie je výrok Milana Lasicu.
Kým začneme, myslím, že si musíme definovať pojmy
Lebo takéto sa traduje. Že chlap povie: "A čo si taká, čo máš svoje dni?"
A tu sme v úplnej pointe problému, priatelia. Ak tým "taká" myslíme tie nálady, hnevy, chute, nervozitu a plače, a tým "svoje dni" myslíme menštruáciu, tak dôležitá informácia.
„Taká“ nie si, keď máš svoje dni. (Keď máš svoje dni máš týždeň také bolesti, že si rada, že chodíš.)
„Taká“ si, keď máš Pé eM eS. PMS – je skratka z predmenštruačný syndróm.
„Také“ sme približne týždeň pred.
A toto je paradoxne fakt, ktorý nevie aj veľa žien a nazývajú menštruáciu že "PMS" .
Nevadí, opravíme, už bude dobre. Čiže takto:
Pé eM eS je pred. Vtedy sme „také“. Vtedy máme tie nálady. Približne 7 dní pred. Nálady, podráždenie, hnev, šialené chute, žravky, hučať sa nám chce. Aj plačeme. Všeličo.
Keď príde cyklus napätie sa uvoľní a vydýchneme si. Väčšinou.
Prvých niekoľko dní máme niekedy také bolesti, že nevieme chodiť. Nevládzeme jesť, máme nechutenstvo na potraviny. Niektoré aj migrény, vracanie, hnačky, tie škály príznakov sú rôzne. Bolesti to vedia byť až také obrovské, že naozaj nevieme chodiť.
Vtedy sa väčšinou nehádame.
Sme ubolené, najradšej by sme to celé prespali, naozaj. Potom, po troch dňoch, keď už bolesti ustúpia tak sme uvoľnené a uľaví sa nám. Telo odpuchne, prestane zadržiavať vodu. Vydýchneš si. Je ti lepšie. Ešte to trvá ale už to nie je akútne.
Väčšina žien, ktoré poznám to majú takto. Aj literatúra tak vraví.
Niektoré vraj ani nevedia že majú cyklus. Takú osobne nepoznám, ale počula som také legendy. Úprimne vám to tak všetkým prajem, aby to nebolelo. Ak to tak máte, povedzte nám ostatným, aké to je, keď ste pánbožkove obľúbenkyne?:D Nie, nie, to je taký žart. Naozaj úprimne, každej želám, aby to nebolelo.
Väčšinou to však bolí. Hrozne.
Veď biologicky – máš v tele odumreté bunky a tie sa sťahmi svalstva dostávajú z tela von. To musí bolieť. (Ale nemuselo by:D)
Ale to nie je Pé eM eS. PMS – tie nálady – to je predtým.
Fotografia: Zdroj: SME/Archív SME/Gabriel Kuchta. Použitá fotografia je z tohto článku. Text nie je výrok Milana Lasicu.
Chute
Moja obľúbená téma. Ja nie som veľký jedák. Aj keď je jedlo akékoľvek dobré, zobnem. Šalátu viem zjesť dosť. Lenže počas PMS niekedy nemáš chuť na jedlo vôbec. A potom zješ tri hlavné jedlá za štyri hodiny, ani okom nemihneš.
Naozaj sa to do nás zmestí a naozaj nepreháňam.
Príklad. Šla som nedávno zo služobky. Príchod do BA vychádzal na neskorý večer. Lenže ja som už niekde od Žiliny mala chuť na langoš. Strašnú chuť na langoš. Lenže som vedela, že prídem neskoro. Vravím si nevadí, možno vyprážaný syr to nahradí. Proste som dúfala, že to nahradím nejakým junkfoodom ktorý bude mastný a vyprážaný.
Vošla som do jednej krčmy kde aj varia. Počujte čo mali v jedálnom lístku v časti „niečo k pivu“. Langoš. Say no more.
„Dobrý deň, čo si dáte?“
„Dobrý deň, dám si tento langoš, tento vegetariánsky hamburger a tieto hranolky ešte k tomu.“
Pozerá na mňa: „Ste si istá? Bude vás viac?“
„Nie, sama budem, ale som hladná.“
„To je naozaj dosť jedla. Tie langoše sú veľké a dva a ten hamburger je obrovský, odporučil by som vám najskôr bez tých hranoliek. Lebo škoda toho, ak to nezjete to platiť. Veď zabalíme, ale zohrievané, viete ako.“
A ja že: „Tak dobre, tak langoše a hamburger.“
Doniesol to na takých dvoch drevách že plný stôl bol toho. Aj sa tak zvláštne pozerali vedľa od stola ľudia. No dobrú chuť, vravím pekne sama sebe a pustím sa do toho. Ešte poprosím kolu zero k tomu, ďakujem. Pán sa usmeje a prinesie.
Trvalo to koľko? Pol hodinu? Obidve dosky prázdne. Pán prišiel a vraví: „Vy ste to fakt zjedli!“
A ja že hej, ešte by som si ale niečo malé dala. Čo poviete na tie hranolky?
On: „Poviem na to že s radosťou a ešte že som prehral peniaze.“
„Prosím?“
On: „Sme sa vzadu v kuchyni stavili, že to nemáte šancu zjesť. A vy si ešte vypýtate tie hranolky.“
„To ma mrzí, že ste prehrali. Dám si ešte tie hranolky, kečup a ešte jednu kolu.“
Odíde. A ja v hlave dodám – dobre si mi chcel poradiť, milé to bolo, ale kto pozná moje PMS, ja alebo ty?
Áno, aj takéto vtedy sme. Najmúdrejšie:D
Ale čo kecám, to sme stále, veď.
Fotografia: Zdroj: SME/Archív SME/Gabriel Kuchta. Použitá fotografia je z tohto článku. Text nie je výrok Milana Lasicu.
Nálady
Nálady sa menia. Veľmi. Rýchlo. Nemáme to pod kontrolou. Hormóny. Skúsim vám to popísať. A viem, že to bude znieť psycho, ale takto nejako približne to je.
Jeden bežný deň počas PMS:
Ráno vstaneš a si rád, že si vstal. Usmeješ sa, lebo dobre si vstal, stíhaš. Potom sa zdvihneš z postele a stretneš svoje opuchnuté vodu zadržiavajúce telo. Nemôžeš spať na bruchu, lebo to bolí. Prsia niekedy bolia úplne nonstop celý deň. Och bože a ísť vtedy autom cez retardér - strašne bolí.
Učesať do práce – vlasy sa ti extrémne mastia, robia si čo chcú. Pleť – bez komentára. Hrôza. Vyrážky. Snažíš sa ale nenechať to aby ťa to zastavilo. Veď aj tak nemáš inú možnosť.
Obliekaš sa. Všetko máš opuchnuté a cítiš sa škaredá. A veľká. Oblečieš, pozrieš do zrkadla. Všetko ťa tlačí ale vyzerá to rovnako ako vždy. To ťa povzbudí.
Prídeš do práce. Udržiavaš pozitívnu náladu. To, že došla káva, ťa rozplače. Je to tragédia, nikdy nebudeš mať dobrý život – tak ťa to vezme. Na chvíľu sa opustíš, ale dáš sa dokopy. Pôjde to. Si pripravený začať deň.
Na mítingu niečo rozprávaš. Kolega do toho vstúpi a doplní ťa. To je normálne a preto ste tam dvaja. Robí sa to rovnako aj keď ste opačne. Lenže teraz to urobil a ty máš pocit, že si úplne zlyhala. Úplne. Musel ťa doplniť lebo si neschopná. Tomu fakt veríš v tej chvíli. Hnev.
Stretnutie pokračuje, spravili ste to dobre, ste tím. Šéf vám obom podá ruku a poďakuje za výbornú prácu. Skrývaš to, ale ideš sa na záchod vyplakať. Si dojatá, je to silná emócia, nevieš to zastaviť. Upravíš mejkap, ďalší prosím.
Takto je to celý deň. Chvíľu ťa premkne všeobímajúce šťastie, potom nejaká veta nevyjde a tebe sa zrúti celý svet a je ti do plaču a opúšťaš sa.
Niekto má namiesto smútku aj hnev, to asi záleží od povahy a okolností. Ja som väčšinou sama, takže smútok. Ale skús pri mne počas môjho PMS nahlas dýchať!:D
Ideš v aute domov. Na poli popri ceste sa pasú kravky. To ťa dojme. Aký je ten svet a príroda a ňuňu. Vtáčiky lietajú, harmónia. V rádiu ide smutná pesnička. Spomenieš si na nejakú situáciu zo života s ktorou sa tá pieseň spája a zlomila ti srdce a zas ťa stiahne do smútku.
Na pumpe je sranda, obsluha zavtipkuje, zas je chvíľu dobre. Prídeš domov, na balkóne si zapáliš. Svet je krásny, týždeň si zvládla, dáš to. Potom počuješ plakať dole na parkovisku dieťa a zas si z toho smutná.
Takto ťa hádže. Celý deň.
Nemá to koncept ani hĺbku, tie emócie trvajú krátko ale sú intenzívne ako víchrica. Ty to ale nevieš veľmi ovládať, no. Sú to také rýchlo sa meniace blesky, celá škála všetkého, rýchlo sa to mení kým to zas neprebije niečo iné. Všetko je veľmi intenzívne.
A do toho necítiš hlad dva dni a potom zješ celý jedálny lístok.
Fotografia: Zdroj: SME/Archív SME/Gabriel Kuchta. Použitá fotografia je z tohto článku. Text nie je výrok Milana Lasicu.
Čo týmto hovoríme: častý mýtus je, že posledným dňom menštruácie cyklus končí. Nie je to pravda. Nový cyklus začína prvým dňom menštruácie a končí keď začne ďalšia.
Približne takto to je. V skratke
Tak už aj vy muži viete. A vy ženy, kľudne im toto posuňte, ak nemáte odvahu im to povedať. Alebo ak len chcete, aby si to prečítali. Podľa mňa sa toho nemusíme báť. Podľa toho, čo som zatiaľ zažila, oni sú naozaj super.
My si s tým nevieme rady, ale ani oni. Sme v tomto spolu. My sme si to nevybrali – narodili sme sa tak. A oni si vybrali vás. Aj s hormónmi, aj s bolesťami tri dni, aj s PMS. Zvládneme to. Spolu. Dá sa. Vedia to. Majú vás radi - to znamená, že majú radi aj vaše telíčko. Povedzme im, čo sa kedy deje, veď.
Všetka česť tým mužom o ktorých teraz hovorím. Lebo ja som zatiaľ zažila v súvislosti s touto témou naozaj veľa príjemných prekvapení. A prijatia. A pomoci. Od partnera.
A sú tu aj takí šampióni, ktorí ti tú čokoládu kúpia a donesú. A aj takých poznám, ktorí ti lieky donesú keď je najhoršie a len tak tam pri tebe sú a hladkajú ťa po vlasoch keď nevládzeš ani chodiť. Ďakujeme vám.
Vedia to. Dajme im šancu ukázať, že sú úžasní. Lebo mnohí sú. Sme v tom spolu. My to fakt nerobíme naschvál:D Nič z tohto.
PMS príde a odíde. Láska zostáva.
Dobré to je.