Naháňanie balansu

  

Viete, ten zaručený návod na život, ktorý tentokrát bude fungovať? Ten, čo si dáme vždy do predsavzatia na nový rok a už na konci januára nevládzeme. Presne ten myslím.

Február je za polovicou. Ak ste to vydržali doteraz, je šanca, že to dáte a zmena bude trvalá.


Vychádzam z predpokladu, že každý túži byť "lepší ja". Že si plus mínus so sebou spokojný, no vieš, že ešte keby toto a toto je lepšie, budeš spokojný trochu viac. Mať veci viac upratané, viac cvičiť, rovnováhu, menej sa stresovať, pohodu, lepšie jesť, čokoľvek. Už sme začali toľkokrát. 

Zatiaľ s malými – ak vôbec nejakými – výsledkami.

V tomto článku nájdete k čomu som sa dopátrala, či existujú univerzálne návody, čo naozaj zafunguje a ako sa k tomu balansu (alebo "lepšiemu ja") možno dá kúsok priblížiť. 

Upozornenie: Pozorovanie je subjektívne a nemusí to tak platiť aj u vás. Môže. Nemusí. 

Skúsme.

 

Vyhlad balans letjpg

 


Takmer na mesačnej báze prichádza vždy nová vlna alebo life stylový trend, z ktorého sa všetci v mojom okolí idú zblázniť.

Nakupujú knihy a potom mi rozprávajú, ako to mám robiť. Ten život. Aby som mala rovnováhu. Aby som bola lepšia, aby som viac stíhala. Už sa snažím na to nereagovať, lebo sa mi tak zdá, že keď ti ľudia dávajú nevyžiadané rady (ktoré nepotrebuješ lebo si v tej téme celkom dobre) ale oni sa do teba aj tak pustia, vyšlo mi, že oni potrebujú asi počuť validáciu ich vlastných rozhodnutí.

Proste radia akože tebe, ale vôbec to nie je o tebe. Ide o to, aby získali potvrdenie, že to rozhodnutie, ktoré urobili sami pre seba, je dobré. Máš im to tak potvrdiť, že “výborne si to urobil, super to je”.

 


Trendy

Chvíľu je to kúpanie sa v ľade, chvíľu vstávanie o piatej, niekto behá, niekto jóga, niekto raw vegan, niekto 8 hodín je a 16 hladuje, niekto začína raňajkovať, niekto vymení prílohy za šaláty. V open spejsoch veľkých budov sa v kuchynke zdieľajú rady a tipy, akou cestou za rovnováhou a šťastím sa vaše okolie vydá tento mesiac.

Panuje tam až chorobná súťaž o to, kto ten relax robí lepšie. Kto má lepšie výsledky vo work life balance, kto robí pre svoju rovnováhu “viac” a kto to robí “správne.”  Kto tam, v tej bájnej krajine "harmónia a balns", kde je ti dobre, bude rýchlejšie. 


Znie to absurdne, ale to, čo som ja videla v tých biznis centrách, vyzeralo presne takto. Súťaženie a mudrovanie o niečom, čo je každého osobná vec. A hlavne, neviem úplne, či máme dobre definovaný cieľový stav:D ale k tomu sa ešte dostaneme.


Metódy, ktoré prídu často zabalené v bestselleri z New York Times, pre ktoré sa v rôznych vlnách okolie nadchne a potom odoznejú.

Teda, väčšina odoznie.

 


Urobila som nasledovné:

Takmer nekonečné gúglenie všetkého. Musí predsa existovať nejaký sumár alebo zoznam alebo niečo, kde už autority, ktorým sa dá veriť, vyskúšali všetko a napíšu, že čo sa teda oplatí a na čo sa vykašľať. Aby sme vedeli, nie?:D

Takto inak riešim veľa vecí v živote. Vždy si poviem: To už predsa musel niekto skúsiť. Určite nie som prvá. Hľadám po internetoch a vždy zistím, že nie som prvá. Potom sa viem vyhnúť veľa chybám.

V tomto článku teda dostanete nevyžiadané rady – viď príklad vyššie:D 


Už som si ich potvrdila a chcem vám o nich napísať. Nemusíte čítať. Nie sú z mojej hlavy – je to mix všeličoho, čo mi dávalo zmysel alebo som vyskúšala. Veľa z nich je odtiaľto.

Veľa z nich som si nepoukladala zdroje a mám len výpisky. To je trochu chyba a normálne by mi to nikde neprešlo. Ale nebudem to brať tragicky (viď tip nižšie). A na blogu sa takéto trochu môže.

 

Takže som vám hľadala (a stále hľadám) návod na život a pohodu a balans. 

Pozri, čo mi zatiaľ vyšlo:

 

Varna Bulharsko obed s vyhladomjpg



Cesta najnižšieho odporu

Zvyk je železná košeľa – všeobecné klišé, múdra veta, potrebujeme to preložiť a vysvetliť čo tým autor myslel.

Čím väčšia bude zmena, tým skôr je možné zlyhanie. Nie preto, že by sme my nemali pevnú vôľu. Jednoducho preto, že čo je veľa to je málo:D

 

Ak chceme dosiahnuť, aby zmena bola trvalá, potrebujeme ju do nášho života dostať postupne a po malých dávkach.

Vyberte si úplne spontánne to, čo sa vám páči a viete si to predstaviť aj pri svojom súčasnom životnom štýle. Malé zmeny a vždy len po jednej. 

Už toľkokrát som videla, ako niekto “zásadne menil život” od nejakého dátumu. Vydržali koľko? Týždeň, dva, niektorí mesiac a potom padli strašne na hubu. Naozaj treba pomaly. Nie zo dňa na deň všetko inak. To nedáme. Ublížime si.

 

Choďte cestou čo najnižšieho odporu a čo najväčšej prirodzenosti. 

Ak aj tak plávate a máte radi vodu, chodíte v zimnom počasí radi von – otužujete - je možné, že práve Wim Hof je pre vás. Bude vyžadovať menšiu námahu – nemusíte si poprehadzovať celý rytmus týždňa tak, ako ho máte nastavený už roky. 

Len doňho plynule zaradíte niekoľko zlepšení, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku veľký efekt.


Okrem kúpania sa v ľade druhý top trend minulého roku bolo vstávanie o 5:30. 

Ak má niekomu v ceste za rovnováhou pomôcť to, čo je pre mňa synonymom mučenia, nech sa páči. Pokojne:) V tomto ste bezomňa. To ale neznamená, že to pre vás nebude fungovať.


 Varna Bulharsko More Zapad slnkajpg

 


Radšej začínate alebo končíte?

Zásadný môže byť spôsob, akým novinku zavedieme do našich životov. Ste typ, ktorý ľahšie s niečim začne – zavedie nové správanie do svojho života? Alebo typ, ktorý radšej s niečim skončí?

 

Začať cvičiť u mňa nikdy nefungovalo. Nikdy. Viete, že som už skúsila všetko. Kamky okolo mňa cvičia. Lenže predstava, že tam bude plno nových ľudí (a k tomu sa budú potiť? A ja tiež?) je niečo ako predpeklie. Plus – čas. Neviem, či vtedy budem v BA. Som často preč. Mám tak celkovo millión dôvodov, pre ktoré kvôli cvičeniu nikam nepôjdem. (Hlavný dôvod sú ľudia, lebo nie som asociál, som selektívny sociál:D ako tomu my vravíme).

 

Takže mám dve možnosti. Vlastne tri.

Prvá: keď nezvýšiš výdaj bejby, musíš znížiť príjem. Takže keď potrebujem “do šiat” – dám preč čokoládu. A namiesto hranoliek šalát. Hotovo. 

Druhá: Von cvičiť nepôjdem. Už to nesilím. Cvičím doma. Na youtube je všetko, čo si vieš predstaviť. Všetko.

Tretia: Keď mám čas, idem emhádé a vystúpim o zástavku – dve skôr a prejdem sa. Minule napríklad som vystúpila na saleziánoch a šla som až na otoč električky 9 peši. Kámo, dobre. Super prechádzka. Dám častejšie keď bude teplejšie. Parádne to bolo. Svalovica.

 

Svalovica z prechádzky? Naozaj?

Naozaj. Mne ti jedna žena tak poradila, že treba chodiť a posilovať pri tom. Takže som šla, panvu podsadiť, brucho stiahnuť, chrbát vystrieť, lopatky narovnať, ramená dole, korunu ťahať hore. A stále takto - spevnené všetko. Prechádzka 40 minút a svalovica. Dobré.

 

A hej, cvičenie ako také a pohyb tam mala každá z teórii. Cvičiť alebo pohyb musíme. 

Lebo zdravie a mozog.

To má totižto priamy vplyv aj na okysličenie mozgu, lepšie nám to potom páli. Takže aj ak nie ste vyslovene milovník pohybu a športu (alebo niekde až na hranici hejtera, ako ja) urobte to pre svoju mentálnu kapacitu. 

Postava môže byť bočný efekt vašej práce na vašom zdraví a na kapacite hlavy. Ako u mňa:D

 

Varna Bulharsko Morejpg

 

Tip ďalší a zase zásadný: Robme to, čo milujeme

Veľa z textov, ktoré som prelúskala, hovorili o tom, že už sa nedá mať oddelene prácu a život. (Dalo sa niekedy?)

Že v tej práci vás aspoň nejaká časť musí naozaj baviť. Aby ste si dlhodobo nerobili násilie sami na sebe. Nedá sa oddeliť od 9tej do 5tej čokoľvek a potom až som to ja. Lebo to je tretina tvojho dňa. Skús nájsť také, čo ťa bude baviť – aspoň trochu.

Máme hľadať prácu, ktorá nás baví, aby sme jedného dňa nemuseli povedať “a dosť” a začínať vo vysokom veku (alebo dokonca po vyhorení) úplne odznovu. 

 

Tento ma zaujal:

Vstávajte každý deň v rovnakom čase

(ale spánok nech má prioritu)

Jednoduchý spôsob, aby nás telo poslúchalo, je dostať sa do rutiny a do zvyku – istoty spánku. V rovnakom čase. Vrátane víkendov. Čas, kedy vstávame, si máme zvoliť sami podľa seba. Aj dĺžku spánku. Teórie sú všelijaké a je ich plný internet. Čo ale teórie spája je – navyknime telo na režim a dodržiavajme ho. Je jedno, od koľkej do koľkej, hlavne spať dosť a v pravidelných (rovnakých) časoch.

Zvyk spôsobí, že rýchlejšie zaspíme a bude sa nám aj ľahšie vstávať.

Toto skúšam od nového roku. Mám budík aj cez víkend. Nie na nejaký šialený čas, tak normálne. Už netreba, už ma telo budí samé. Pravda je, že po ľahnutí zaspím väčšinou do 2 minút. Už zo zvyku asi?

O jedle písali to isté. Hlavne pravidelne a ak sa dá rozumnejšiu - nevyprážanú verziu.

 

Varna Bulharsko More Vyhladjpg


Ráno bez telefónu

Neexistuje univerzálny návod, ako najlepšie stráviť prvé hodiny po prebudení. Ale existuje najhorší spôsob, ako ich stráviť – internet, fejzbúky, instagramy, emaily alebo televízia.

Aj príbehy tých úspešných ľudí čo píšu knižky o osobných efektivitách sa v tomto odlišujú od našich. Ako trávia prvé hodiny po zobudení. 

Rána venujú sebe, nie telefónu. Dočítala som sa, že keď začnete ráno s mobilom, prepnete sa vraj do “reaktívneho” režimu a možno prídete o cenné nápady, ktoré môžu prísť. Ráno vstávame s čerstvou hlavou, ktorá je prirodzene v “proaktívnom” režime. Je pripravená rozmýšľať, spájať, kreovať, chŕliť nápady.

Hovoria o čase od zobudenia po približne dve hodiny po zobudení.

 

Ráno ustlať

Toto ma naozaj odrovnalo. Vo veľa tipoch a návodoch bolo, že vždy ráno si máš po sebe ustlať. Vôbec tomu nerozumiem. Aký to môže mať vplyv na čo? Ešte som to ani neskúsila. Šípim za tým agendu manželiek, ktoré vyžadujú od svojich mužov, aby si ráno ustielali:D

Neviem viac. Priznávam – neskúsila som.


 

Plánovať aspoň deň vopred

Na konci dňa máme venovať niekoľko minút plánu na nasledujúci deň. V tomto kroku sa zhodnú takmer všetky knižky o zvykoch úspešných a efektívnych, spokojných, šikovných, slávnych, milionárov – skrátka toto je vec, o ktorej sa v úspešných kruhoch, zdá sa, nediskutuje.

Môže to znieť až príliš jednoducho, ale krátka príprava na zajtrajší deň už dnes večer výrazne uľahčí a sprehľadní zajtrajšie fungovanie.

 

Dostaňte to von z hlavy

Niekedy sa stane situácia, ktorá nám nie je príjemná. Tak čudne nám z nej ostane. Niekedy sa nahneváme, niekedy nás prevalcujú emócie, sme smutní alebo “len” náladoví. (tu je všade naozaj mäkké i? Čudne to vyzerá.)

Keď sa v tomto víre emócií ocitneme, nemáme sa v tom motať dlho. Napísať na papier alebo niekomu povedať (raz stačí). Dajte to zo seba von – radia tak.  

 

Neberte sa tak vážne

Strop:) Beriem. Bolo všade. Že s humorom treba.

Svoj život tiež delím na nejaké etapy a niektoré z tých etáp volám, že som vtedy bola “tragédka”. Nehejtím sa, nebojte, len taký láskavý humor skúšam mať k sebe. Lebo naozaj to dnes nechápem, ako som dokázala aj také malichernosti brať hentak vážne. Dokonca sa pre ne trápiť. Taký strašne vážny pohľad na všetko.

Niekedy sa mi tragédka ešte vracia. Poďakujem jej, že ma upozorňuje na riziká. Venujem tomu pozornosť. Potom to uzavriem a idem ďalej. Lebo veď kým sme zdraví, všetko je riešiteľné.

Ale áno. Tá tendencia brať sa príliš vážne. Och. Nechám tak už radšej:D

 

Varna Bulharsko obed s vyhladom 2jpg Všetk fotky sú ešte z minulého víkendu, z Varny. Pozri. Túto volám "Obed s výhľadom". Láska.

 

 

Čo mi z toho vyšlo: 

S očakávaním vždy pozorujem svoje okolie, ktoré nasadne na novú vlnu a aktuálny trend dosiahnutia balansu a rovnováhy. Včera hentak, dnes takto, lebo to je teraz in.

Za tým balansom a rovnováhou sa ženú tak úpenlivo, že sa často o nich až bojím. Aby sa po ceste za tou rovnováhou náhodou nezbláznili.

A ako to tam vlastne vyzerá? V tom cieli, v balanse?

To sa jedného dňa zobudím a pocítim všeobímajúci pokoj a budem lietať na oblaku? Už ma nič nerozhodí a pre nič sa mi nerozbúcha srdce? Raz to príde a odvtedy rovnováha nekonečná, trvalý stav nirvány?

Neviem. Možno netreba byť posadnutý dosiahnutím rovnováhy. Možno sa stačí trochu uvoľniť v tom celom?



Pretekáme sa, kto bude skôr a lepšie v krajine "harmónia a balans". 

Pretekáme sa vlastne vo všetkom.

V dosiahnutí balansu, v tom, kto je viac EKO, BIO, ktorá je viac ženská, ale ktorá si zároveň vie sama opraviť sifón, kto je viac cool, kto je viac natural, kto má niečo na tele lepšie upravené, kto nemá nič upravené, kto viac nepotrebuje chlapa, kto ho viac potrebuje, kto vie lepšie nadávať na svoj vzťah, kto je nespokojnejší, kto je sarkastickejší, komu na tom viac záleží ale aj komu je to viac jedno, kto lepšie nosí rúž, kto je lepší, lebo je natural a nenosí ho, ktorý rúž je vlastne lepší a ktorý najdlhšie vydrží? A komu na tom záleží najmenej? Kto najviac pracuje a kto je najväčší makač, kto je naopak v najväčšej pohode, kto sa o seba stará najviac a najlepšie, kto je teda najväčší sebec a kto sa zanedbáva najviac (lebo "znamená to" je že je nesebec)? Kto je najambicióznejší ale kto popri tom má najčistejšie úmysly - hlavne im všetkým prines dôkaz. 

Bez dôkazov to nepôjde. 



Vyšli mi z toho dve veci:

Prvá: Je to tvoja cesta. Nesúťažíme. Choď si pokojne svoje. Tak, ako to vyhovuje tebe. Kým nikomu vedome neubližuješ, choď si svoje. Možno vám niečo z tohto článku pomohlo a možno vôbec nie. Oboje je úplne v poriadku. Je to tvoja cesta.

Druhá: Máme my asi zle pomenovaný cieľ. Teda podľa mňa. Stále viac sa mi zdá, že tá rovnováha nie je cieľová destinácia, ale práve spôsob tej cesty. Kamkoľvek ideme.


Tak si tú svoju užite. 

Pekný týždeň a šťastnú cestu nám všetkým.


Dobré to je.