O lakonických posloch a dokedy bude zima
Dnes vám poviem tri veci.
1 - O novom cudzom slove, ktoré som sa naučila
2 - Že bolo na ceste veľa červených áut
3 – Prečo ešte neodišla zima
Pripravení?
Ďakujem za krásnu obrazovú prílohu a aj za to, že táto mačka dovolí mojej kamke aby u nej bývala:D
1 - O novom cudzom slove, ktoré som sa naučila
(Cudzom? Cudzie. Cudziom? Nie, cudzom, to je dobre, nechám tak.)
Vy si čo kúpite od pondelku? Otvoria obchody. Potrebujem jarné topánky a obuvák.
Jáj, a ešte si kúpim batériu do váhy. To je taká batéria, čo vyzerá ako minca. Tak taká sa nedala kúpiť. Teda, nedala sa kúpiť tu v najbližších potravinách. A keďže inam nechodím, lebo tak to je, bola som bez batérie vo váhe.
Slovo „inam“, to môžem takto vo vete napísať? Alebo musím dať „inde“? Už som zistila. Môže byť aj inam. Je to spisovné. Rovnako ako inde.
Možno aj dobre, že sa tá batéria vybila.
Neviem, či ju chcem naspäť. A ten ranný rituál váženia sa. Chcem? Potrebujem to, takéto témy vo svojom živote? Čo ja viem. Volala som s kamarátom a zdôverila sa mu s touto zásadnou dilemou, ktorú teraz riešim.
A on že: „To tá váha, to je každé ráno taký lakonický posol.“
To naozaj neviem čo je.
On je dosť múdry. Ešte počas toho telefonátu použil jedno slovo, ktoré som nevedela čo je. Ale pri tomto som sa opýtala. Pri tom druhom nie. Na toho lakonického posla som sa teda opýtala. A on spustil.
No nehnevajte sa, ale ja som to nikdy nepočula.
U nás sa to nepoužívalo. Ani prídavné meno lakonický som nevedela, čo je. Viem, čo je „lakmusový papierik“ a viem, čo je „lakomý“:D Ale čo je „lakonický“, to viem až od piatku. Od tohto piatku.
Na staré kolená.
Lakonický
Je to keď je niekto stručný. To sú také stručné a výstižné vyjadrenia. Strohý. Dôrazný a odmeraný. Vlastne, keď nad tým rozmýšľam teraz, ten človek, čo mi to vysvetľoval, on je najviac lakonický zo všetkých, čo poznám.
Povedal mi taký pekný príbeh. Ktorý to naozaj dobre vysvetľuje. Aha:
Začína to našou obľúbenou vetou „Už starí Gréci...“
Lebo to má pôvod niekde v Sparte? Tá oblasť tam v Grécku sa vraj volala Lakónia kedysi. Oni vraj teda boli takí, že sa s tým nepárali. Vojenské školy, slovom zbytočne neplytvať a bojovníci a vyhrávali bitky. No. A mali nejakého panovníka či čo (lebo parafrázujem históriu tak som opatrná a snáď to nepopletiem).
Nejaký Filip (Macedónec, asi otec Alexandra Veľkého, písali internety, historicky si to zaraďte, ja netuším). Takže Filip - oslepený svojimi predchádzajúcimi víťazstvami - mal v úmysle dobyť Spartu. Cítil sa, obsadil už veľa území v okolí, vojsko vo forme. Tak poslal týmto Sparťanom posla so správou.
Vlastne sa im asi vyhrážal a trochu asi chcel aby sa vzdali, alebo tak.
Filip oznámil v tomto liste cez posla Sparťanom, že:
„Ak so svojim vojskom prelomím brány Sparty, múry rozdrvím na prach... obyvateľov sa zmocní jeho armáda, kadečo pozabíja, zničí farmy, vypáli domy, lebo dobyl už celé Grécko teda...“
a hororové scenáre popísal. Všetko zlé, čo im plánuje počas tohto boja vykonať tam dal. No.
„Stručnosť Sparťanov Macedónca ohromila“ – píšu historické pramene.
Teda, prichádza pointa.
Ten Sparťanský panovník na tento výhražný list po poslovi vraj poslal odpoveď. List s nasledujúcim textom:
„Ak.“
Dôsledok bol, že ani Filip a ani syn Alexander sa
vraj neodvážili ísť do vojny proti Sparte. Lakonický posol. Tak som sa opýtala, že čo má s tým to ranné váženie
spoločné. Odpovedal, že:
„Tá váha ráno, to číslo, ktoré ti ukáže. To je správa lakonického posla. To je tvoje ´Ak´.“
Krásne to povedal.
Ešte som našla jeden pekný príklad na vysvetlenie na internetoch, tak vám ho sem napíšem, lebo som sa dosť smiala, aha:
„Aby sme lepšie pochopili
tento posledný význam lakoniky, môžeme si vziať príklad: dvaja futbaloví tréneri, ktorých tímy sa v zápase stretávajú. Oboch sa pýtame,
čo musí ich tím urobiť, aby porazil súpera.
Jeden z trénerov uvádza: "Kľúčom je ovládať polovicu poľa, aby sa zabránilo protivníkom vo voľnom pohybe: ak zoberieme loptu v tejto oblasti, máme možnosti útočiť po stranách svojimi stratégiami alebo kopať strednú vzdialenosť.",
Druhý tréner, lakonický, odpovedá: „Aby sme mohli vyhrať, musíme dať aspoň o jeden gól viac ako súper“.
Zrozumiteľné, že?:D
Zdroj je tu.
Tieto DTJ blogy sú opakom slova lakonický. Možno všetky blogy vlastne. Neviem. Ale tento určite. Otvorene priznávam. Ale už aspoň viem, čo to znamená.
Bod druhý – lakonický
2 – Na ceste bolo veľa červených áut
Väčšinou vyhrávajú strieborné autá. Niekedy sa doťahujú biele. Ale tento týždeň aj v stredu aj vo štvrtok bolo teda na cestách nezvyčajne veľa červených áut.
Táto informácia nemá pointu a toto je všetko, čo vám k téme chcem povedať. Muselo to byť výrazné, keď som ti to takto zapamätala.
Všimli ste si to aj vy?
Ale nehovorte mi, že keď niekam idete, nerátate autá po farbách. Lebo to neverím, že zas len ja som v tomto:D
Správa, ktorá sa nikam nehodí a bude tiež stručná: na Netflixe, "Firefly lane".
To som objavila tento týždeň a celé som to zjedla, lebo áno. A ešte milujem obe tie herečky ale hlavne, akoby sa naozaj priblížili k realite a to striedanie tých troch a štyroch časových pásiem.
No krásne. Videli ste?
3 – Prečo ešte neskončila zima
Toto ma veľmi mrzí, ale to je kvôli mne.
Nie, že by som si o sebe myslela, že som stred vesmíru. Ale podľa všetkého teda som. Skromne hovorím, no. To je takto.
Na jeseň 2020 mi vyveštili. A viacerí sa zhodli ohľadne tejto zásadnej témy. Povedali nezávisle na sebe a viaceré zdroje a viaceré karty. Povedali, že na konci tejto zimy ma nájde. Že to bude on a budeme to vedieť obaja. A do konca zimy je to vraj vybavené. Hotovo.
Láska. Vesmírna. Veľká.
No a ja som ho furt nestretla, teda. Alebo o tom aspoň zatiaľ neviem. Tak sa nám tá zima naťahuje, no. Prepáčte. Veď od pondelku už sa dá ísť do obchodu aj za okres, tak sa niekam pohnem a už teda hádam, no. Už snáď dovolíme zime aby skončila, lebo veštby naplníme.
Držme si palce.
Pôjdem kúpiť tú batériu.
Viete? Do tej váhy. Nech mi lakonický posol ráno prináša správy. A ja sa potom nejako rozhodnem, či sú to správy dobré alebo zlé.
Vám prajem týždeň plný dobrých správ.
Držte sa.
Dobré to je