O tajomstvách

 

Psst, ste tu?

Poviem vám tajomstvo. Niekoľko. A poviem vám aj to, prečo sú pre mňa tajomstvá dôležité. Ale musíte mi sľúbiť, že si to necháte pre seba.


Dobre?

 


Santorini Dobretoje 5JPG

 

Môj obľúbený citát o tajomstvách je z Alice v krajine zázrakov. Keď sa jej Klobúčnik pýta:

„Zbláznil som sa?“

Ona mu položí ruku na čelo, ako keď chcete zistiť, či má niekto teplotu.

„Obávam sa, že áno. Ste úplný blázon. Ale poviem Vám tajomstvo. Všetci najlepší ľudia sú.“

A usmeje sa. On na ňu pozerá, ako keby mu práve zjavila pravdu sveta. Je to taká informácia, ktorá ho síce asi nepoteší, ale je rád, že to vie. Odľahlo mu.

Pôjde sa mu ľahšie.

 

 

Dôvera

Dôvera je teraz veľká téma v mojom živote. Možno preto mi behajú po rozume aj témy ako prekvapenia a tajomstvá.

 


Mágia


Neviem, prečo sú tajomstvá také vzrušujúce už aj pre deti. Ale zatiaľ to vyzerá, že sú. Všimla som si, že keď poviem kamarátkinmu dieťaťu, že niečo bude naše tajomstvo, záujem o tému nenormálne narastie:D

Samozrejme, že si to potom pošuškáme. Veď tajomstvá sa hovoria tak. A samozrejme, že okamžite, ako uzavriem dohodu s dieťaťom o tom, že to je naše tajomstvo, švihá ku kamke mamke a pošepká jej, aké teda tajné tajomstvo spolu máme.

Takže to už vôbec nie je tajomstvo.

Ale ten pocit, že to šušká. Asi ten je dôležitý. Neviem.

 


Dospelácke tajomstvá sú iné


Máme tam čo?

Recepty od babky. Tie sa nemohli napísať, bolo si ich treba zapamätať. Lebo len tá jej legendárna štrúdľa chutí takto a to aj preto, že suseda Mariena sa nikdy nedostala k jej receptu. Nikdy totižto nebol nikde napísaný.

V téme receptov mám s tajomstvami dve nevyriešené otázky.

 

Prvá - Mrežovec

Ak si dobre pamätám, tak toto bol dôvod, prečo zo sveta zmizol recept na mrežovec od mojej babky. Mrežovec, to je taký špeciálny koláč. Možno viete. Lenže tej jej chutil tak, ako nikoho iného. A najlepšie. Recept nebol nikde napísaný.

Keď sme sa potom po rokoch pýtali, ako sa ten jej koláč robí, odpoveď bola:

„Jáj, dievčatko moje. Na ten si neviem za nič na svete spomenúť. Aj som skúšala. Ale zabudla som ho.“

No, čiže nemá ho suseda Mariena, ale ani nikto ďalší.

 

Druhá – Naozaj?

Viete, u nás v doline sa teda tradovalo tak, že keď gazdiná dávala niekomu recept, vždy jednu prísadu zamlčala alebo jednu vec pridala. Aby zabezpečila, že ten jej recept zostane navždy práve jej tajomstvom.

A nikto ho nezopakuje.

 


Santorini Dobretoje_JPG

 


Malé a nevinné


Potom máme my dospeláci ešte také nevinné tajomstvá.

Napríklad tetovania, ktoré bárskto nevidí. Máme ich len pre seba. Alebo pre tých najbližších. Fotky z puberty, ktoré nikomu neukazujeme, lebo sa hanbíme. Stále odložených niekoľko plyšových hračiek z detstva. Prvé listy s vyznaním lásky, ktoré ste dostali ešte na papieri. To sa kedysi tak písalo.

Fotky z Polaroidu v spodnej zásuvke nejakej skrine, kam skoro nikdy nechodíme. Sú tam ešte s analógovými foťákmi a zopár cédečkami, ktoré sme si z nostalgie nechali.

 


Veľké a ťažké


Ale vo všeobecnosti si myslím, že väčšina tajomstiev, ktoré máme my dospeláci, sú ťažké veci. Bolestivé, ktoré nám ublížili. My sme sa s nimi nevedeli v danej chvíli vysporiadať. A v zmysle hesla „Pohžbi to požádňe hluboko“ sme si to tam zamkli.

A potom sa niekedy sami čudujeme, čo z nás v nestráženej chvíli vypadne za reakciu na úplne nevinný podnet.

Alebo nie, neviem. Ja mám asi preto strašne rada tie „dobré“ tajomstvá. Lebo vyvažujú tieto veľké a ťažké.

 

 

Špeciality – musíš niekomu povedať ale musí ostať tajné


Sem patria veci, ktoré niekomu okamžite musíš povedať, lebo by ti vyvalilo bok. (Toto slovné spojenie som sa naučila od jednej kamky. Považujem ho za mimoriadne výstižné.) No, takže, musíš to niekomu povedať, lebo by ti vyvalilo bok. 

Musíš ale starostlivo vyberať, že komu. Aby sa to nešírilo ďalej. Aby ťa ten človek nesúdil. Ale musíš to dostať zo seba von. Alebo sa poradiť.

Napríklad keď sa radíš o darčeku pre frajera s kamoškou, ktorá ho tiež pozná, ale vieš sa úplne spoľahnúť, že mu to nepovie.

Alebo keď máš už toho fakt veľa. Musíš vypustiť paru. Máš proste ťažký deň a nervy a niečo ti priložilo a už musíš vybuchnúť.

Starostlivo si ale vyberáš, pri kom. Potrebuješ, aby to bolo v bezpečnom prostredí. Aby to ostalo tajomstvo.

 

Myslím, vlastne nie, nemyslím. Toto si nemyslím, toto cítim. (Tiež sa vám to niekedy v rozhovoroch zamieňa?) No, takže: cítim, že vzájomné tajomstvá utužujú naše vzťahy.

Partnerské, ale aj kamarátske.

 


Santorini Dobretoje 4JPG

 


To najlepšie na koniec


Napríklad nedávno sa udiala takáto situácia. Ležím doma v logdame – spoločenská udalosť nasledovná – župan, seriál, čokoláda. Vyslovene zarobené na výnimočný večer:D

Zvoní mi telefón. Volá kamoška.

„Ahój, no hovor, ako sa máš?“

 „On ma požiadal o ruku.“ Povie a trochu sa jej ešte trasie hlas, a trochu je nadšená, a cítiť prekvapenie.

„Všetko mi povedz!“

Tak mi povedala. Ako sa to stalo, kde, poslala fotku prsteňa, tešili sme sa, myslím, že keď mi to povedala, som aj zvýskla.

 

Radovali sme sa cez telefón, zagratulovala som jej, naozaj krásny prstienok – pozerám fotku a uznanlivo neodborne opakujem – naozaj krásny a úplne pre teba vybral.

A potom prišla tá veta:

„Ale nikto to ešte nevie, hovorím to len tebe lebo už som to nevydržala. Našim povieme, keď prídeme domov.“

 

Tsa, jasné, spoľahni sa. Tuším to bol piatok pár týždňov dozadu. Také tajomstvo síce chcem okamžite zavolať všetkým, ktorí ju tiež poznajú, lebo viem, že by sa všetci tešili, ale pár dní to zvládnem.

"Ježíš čosi. Jasné. Ešte raz mi to porozprávaj ako sa to stalo celé."

 

V pondelok prichádza správa. „Máme soplíky. Sme pre istotu v karanténe. Ideme na testy. Oznámenie všetkým musíme posunúť.“

Dlhé dva týždne som to nikomu nemohla povedať. Dva. Týždne. 

Aj kúsok. 

Skoro ma roztrhlo. Keď viete dobrú správu a nemôžte nikomu, no. Veď viete. Trochu som rozmýšľala aj o tom, že keď takto išlo roztrhnúť mňa, čo potom ich dvoch? 

 

Dnes už by malo byť všetko v poriadku, už by to malo byť vonku. Tak ešte raz aj odo mňa, verejne, a o to srdečnejšie:

Gratulujem. Nech ste šťastní.

 

P.S: Takéto tajomstvá mi určite hovorte vždy. Vždy. Nepoviem nikomu. Veď vidíte, že aj toto som vydržala.

 

Santorini Dobretoje 3JPG

 

Vám všetkým prajem do konca roku nech držíte v tajnosti len dobré správy. Nech ste zdraví. Budeme sa počuť budúci rok.

Užite si sviatky, oddych, koláče, filmy, koledy. Alebo nie. Ako chcete.

Šťastné a veselé.

A trochu aj tajomné.

 

Dobré to je