O tom, čo robíme, keď „nerobíme nič“
“Konečne víkend, konečne dva dni nebudem robiť nič.” šťastne zvyknem vyhlásiť v piatok večer.
“A naozaj nič, alebo také tvoje nič?”
“Prosím?”
Pokladám doplňujúcu otázku, snažím sa vyzerať neutrálne ale na pozadí už štartujem
rozčúlenie, level tisíc.
“No,
že či naozaj nebudeš robiť nič, alebo to bude taký víkend, keď ty povieš, že
nič, ale v skutočnosti si nesadneš ani na chvíľu?”
“To
ako?” pýtam sa ďalšiu doplňujúcu otázku, som trochu zmätená, že ktorým smerom
to ide.
“No,
normálne keď povieš, že v sobotu nič nerobíš, tak si od rána hore, perieš,
beháš a sadneš si až večer. Tak sa pýtam, že či take “nič” máš v pláne aj tento
víkend”.
Mne sa to nejako nezdá. Čo robím, keď nerobím nič?
Inak,
niekedy cez víkend raňajkujem šampanské. A vždy ma vtedy napadne, že prečo
neraňajkujem šampanské každý deň. Aj tak je to u mňa len nealko. Takže by som si
úplne pokojne mohla dávať na raňajky šampanské denne. No nie?
Šampanské na raňajky v Tebe vyvolá pocit, že naozaj oddychuješ.
Je úplne jedno, že je nealko, efekt má rovnaký. Lebo je víkend a má bublinky. Pocitovo áno, oddychuješ. Veď nejdeš do práce a/ alebo nebol budík.
Takže čo bolo myslené tou otázkou a ako vlastne vyzerá víkendové “Nič”?
Víkend:
Budík ráno, cvičenie. Potom sprcha, umyť vlasy, dva krát, maska na vlasy. To už sú dve hodiny fuč. Maska na tvár, nechty. Manikúra, pedikúra. Medzi tým pračka. Druhá. Tretia. Zavesiť. Poskladať čo bolo na vešiaku. Depilácia. Raňajky treba urobiť, obed tiež. Zjesť. Umyť riady. Keď už si tam, umyť kuchyňu. Ideš si na chvíľu sadnúť do obývačky. S kávou, na pohodu. Lenže zbadáš prach. Ti to nedá. Pozametať – povysávať. Celý byt. Treba. Ku káve sa dostaneš, keď je už studená. Požehliť ti treba, keď už je opraté. Košele. Veľa. Vybaliť po týždni, zbaliť na ďalší. V rámci oddychu a kúsku času stráveného spolu idete do kina. Alebo na nejaké dedinské dni a všeliake akcie teraz na jeseň, to bude paráda, to je dobré. Langoše, placky, trdelník, trochu nemotorný moderátor a domáci. Ešte poliať kvety. Zavolať rodine. Namazať topánky. Posledné víkendy ešte aj preklady. Ozaj a logo máme nové.
Jasné,
že na toto všetko nie som sama, (keď som sama ešte mi pribudnú smeti,
popolníky, malá izba… to, o čo sa štandardne nestarám ja. Čiže je toho ešte
viac.) ale aj tak je to zonam na tri dni. Pravda. A víkend má len dva.
A ty máš pocit, že toto je nič?
Hej.
A potom sa ťa niekto opýta: “čo si robila cez víkend?”
A ty
že: “nič, boli sme v kine.”
A ešte si predstavím, že mnohé z vás do toho majú deti, čiže ešte plus 24 hodinová aktivita. Ale vraj vtedy sa ani nevie aký je deň, lebo stav pohotovosti je vyhlásený permanentne, takže to je vraj úplne iný prípad. Nebudem o ňom písať, pretože o ňom figu viem.
Dôležité je, že:
1. Ak je
to šampanské nealko, kľudne nim začnite každý deň. Za ten pocit to stojí.
2. A
nie, to nie je “nič nerobenie” tie naše víkendy. Ale mohlo by byť;)
Netreba
o tom písať viac. Pointa je, že aj keď máme pocit, že to je „len tak“, nie
je. Robíte veľa. Doprajte si za to niečo. Nemajte výčitky, že toho nie je viac.
Lebo „nič som nestihla“ aj tak väčšinou znamená, že si stihla toho viac než dosť.
Dobré to je. A stačí to.
Čo
robievate cez víkendy vy?
Máte tiež takéto “nič” za ktorým je millión roboty?
Inak,
nie je mi to trápne dávať otázky na konci blogu keď potom v komentároch nemám
odpovede?
Viete čo? Nie je:D Lebo mi píšete do správy. A to je pekné. Veľa sa o vás dozviem a požiadavku na súkromie rešpektujem:) Čiže áno, otázky na koniec článku budem dávať asi naďalej, aj keď vy všetci si nevidíte odpovede navzájom.