Obdivovať ho alebo mu navariť? To je otázka!

Bola som raz na takom školení. Veľa rokov dozadu. V Čechách. Lektor sa volal Ženatý. Normálne sa tak naozaj volal priezviskom. Bol slobodný. Strašne to bolo vtipné. Keď sa predstavoval, povedal niečo ako: 

"Volám sa Ženatý, a nie som."

Asi predchádzal otázke, ktorá nám všetkým napadla, a tak na ňu už preventívne vopred odpovedal.

  

Dnešné foto sú výhľad z jednej budovy. Rozdiel medzi fotkami je len pár minút. Krása. Ďakujem:)

  

Večer sme sa ešte dlho rozprávali. Mali sme veľa otázok. 

Dobre sa s ním hovorilo, vieš. Motivačné teórie sem, zdravý názor tam, všemožné manažérske princípy, mudrovačky na klasické témy - Eisenhower, Johari, Hersey-Blanchard, Myers-Briggs, David Allen, Covey, Tracy. Nové výskumy, ktoré hento potvrdili a tamto spochybnili, novinky, o tomto či už počul a o tomto či čítal. Ako je to s tými cieľmi a smartom a vstávaním o piatej. 

Takéto témy boli. Nekonečno.

 

A potom náš vtedajší šéf niečo povedal. 

Náš vtedajší šéf sa nevolal Ženatý, ale bol. Kolegyne naňho zvláštne pozreli. Vedela som, že to nemyslel zle, ale strašne neohrabane poskladal tú vetu a vzniklo také čudné dusno. Lenže ja som ho mala rada, takže hor sa do záchrany. 

Vravím mu že: "Rozumiem, že si chcel povedať toto a toto? Lebo trošku to mohlo vyznieť tak, že pozri na ženy ako sa tvária."

Súhlasil, vysvetlili sme si a dobre bolo. Potom niekto povedal, že nejde o to, čo povedal, ale ako to povedal. A to už sme sa všetci na seba začali usmievať lebo veď... to je taká veta, no. 

Vieš, čo myslím.

Doma ju počúva, neviem či aj v práci treba.

Táto téma ostala ešte pár minút a keď už sme sa zhodli, že si rozumieme bez ohľadu na tempo reči a voľbu slov a dobre sme, nikto sa neurazil a máme sa radi, tak ten lektor sa pýta: 

"A to poznáte? Že ako robili ten výskum dlhé roky, že čo potrebuje vo vzťahu muž a čo potrebuje žena?"

 

Všetkým nám zasvietili oči a pýtali sme si viac. 

A on že: „No, dobré je, že to už aspoň vieme. Blbé je, že sú to dosť odlišné veci.“

 

Postavil sa ku papieru a naškrábal tam tie skratky.

Teraz úvod: 

Je to výskum, ktorý je starý a možno sú v ňom odzrkadlené ešte trochu staré rozdelenia rolí a zistenia. Teda, chcem aj veriť trochu:D Ale možno nie. Ja ten výskum nebudem ani obhajovať, ani hejtiť. Len vám o ňom poviem. Lebo vieš, keď niečo počuješ jedenkrát a zapamätáš si to, tak to asi malo dosť dosah.

Lebo pamätám si aj Ženáteho, ktorý vtedy ženatý nebol. Aj že to vymyslel taký že Šmolka. Lebo to je tiež meno, ktoré si hneď zapamätáš. Počula som to jedenkrát niekedy pred 5-6 rokmi. A doteraz si pamätám detaily.

To je zaujímavé ohľadne toho, že vrecia na odpad do koša potrebujem kúpiť už mesiac a vždy na to zabudnem, keď som v obchode. A mám to aj napísané, aj si to pridám vždy na list, keď vyrážam do obchodu. Ale furt zabudnem.

Ale Šmolku, Ženatého (ktorý ženatý nebol) a tieto skratky, to sa mi do tej hlavy úplne na prvú vytetovalo:D

 

 

Varovanie: Môžete zareagovať rôzne

Môžete sa aj rozčúliť a negovať tieto teórie týchto pánov. Môžete. Ak sa vám chce, nech sa páči. Alebo si z toho môžete robiť srandu. To skúsim ja. A ešte možno trošku v tom niečo nájsť, ak je možné, že by to mohlo aj pomôcť. To tiež skúsim.

Ale hlavne – je to interpretácia založená na výskume a terapeutickej praxi, štatistika s nejakou mierou skreslenia a nepresnosti. Vždy bude niekto, na koho to neplatí a nie je to neomylná pravda. Prosím o porozumenie. Vopred ďakujem. Pokračujem.

 

Ešte mudrovačky okolo

Pôvodne to sformuloval psychológ a terapeut Stanislav Kratochvíl, pridal o desiatky rokov skúsenosti a doplnil a často to používa aj pán, ktorý sa volá Petr Šmolka – dlhoročný manželský poradca. Mne o tom hovoril Ženatý, ktorý ženatý nebol.

 

 

Muži vraj teda chcú/potrebujú vo vzťahoch toto: OSTA, NESTA, SEZA, UU

 

OSTA – Obdiv STÁle. Muža treba obdivovať

Ako vraví pán Šmolka v tej jednej relácii v rozhovore s Karolom Šípom, ak tomu svojmu vraj prestaneme dávať najavo, že ho obdivujeme, nájde sa rýchlo nejaká iná, ktorá ho bude velebiť za to, že strieda pekne ľavú a pravú nohu počas chôdze.

Na tú bude kukať, lebo tá ho obdivuje a my nie.

 

No, to je s humorom povedané a nadnesené. 

Ale aj ten slovenský psychológ, Ivan Štúr, v knihe Kto chce žiť, nech sa kýve – tak veľmi krásne hovorí o úcte a rešpekte. On vraví o vzájomnej. A možno tu máme takú tendenciu sa rozčuľovať nad tým, že mužov nejako škatuľkujeme, že potrebujú ofukovať – vôbec to možno netreba vnímať takto a hneď sa rozčúliť.

Napríklad u mňa to tiež tak je. 

Že ja ho musím za niečo obdivovať. A to je úplne jedno, či za to, že dobre šoféruje, pekne sa oblieka, kreslí alebo vie všetko opraviť a zapojiť alebo vymyslieť víkend, že pekne vonia alebo že sa nebojí zubárky. Proste ja ho strašne rada obdivujem. A aj dosť potrebujem chlapa za niečo obdivovať.  

Nemusíš byť Nelson Mandela, vieme obdivovať aj vlastnosti, ktoré sa chlapom zdajú obyčajné. Aj vám to rady dávame najavo. Teda, odkedy vieme, že je to celkom dobrý nápad.

Múdra som, že? 

A pozri na môj život. Ale to jeden môj známy, tiež psychológ, zhodou okolností vraví, že ja by som sa mala pozrieť aj na ten výber. Že si mám začať vyberať takých, ktorí sú schopní ten obdiv prijať. A že potom dobre bude, no. Už tiež pomaly môžem svoje vety o randení začínať, že: "desiatky rokov výskumu vravia..." 

 

Druhá:

NESTA – NEzaťažovať STArosťami

Tento bod som sa rozhodla vo svojom živote vyriešiť tak, že to budem písať na blog a nesťažovať sa jemu. Keď chce, si prečíta. Vie, kde to je:D

Dobré, že? Úplne sa cítim, že ako som to vymyslela.

 

Tretia:

SEZA – SEx kedykoľvek sa mu ZAchce

 

Posledná skratka u mužov:

UU – Uklizeno, Uvařeno

Vraj OSTA je v prioritách nad UU. To mi dosť vyhovuje. Som zachránená. Plynule ich dokážem takmer bez limitov obdivovať. Poriadok, meh. Ale zatiaľ pri mne všetci buď umreli od hladu, schudli, alebo začali cvičiť. Ja neviem už fakt vážne:D

 

 

Ženy – toto im vyšlo. Vraj ženy chcú /potrebujú vo vzťahu: POPO, DUPO, VYPO, VYCE

 

POPO – POsedět a POpovídat

Píšem to v češtine, lebo aby tie skratky sedeli. Toto nepotrebuje vysvetlenie.

DUPO – DUševní POrozumění

Že si nerobia srandu keď sme smutné, ale nás rešpektujú aj s emóciami. Vypočujú, akceptujú.

VYPO – VYcítit POtřebu

Ešte predtým, než je vyslovená:D

Proste ženy podľa všetkého očakávajú veštecké schopnosti. A nehanbíme sa to nahlas povedať, chápeš. Na rovinu. Dokonca táto časť zahŕňa, že mnoho žien tvrdí, že keď už musí pomenovať a vysloviť svoje potreby, že ich partner nevycíti, že to považujú za zlé.

By som len chcela teda, do vlastných radov, ak môžem. 

Že to fakt treba povedať. 

Naozaj.

 

VYCE – VYjádřovat lásku CElým svým životem

To je super, že jej kúpiš kvet. No skús taký, čo má rada. Alebo koláč. Skús taký, ktorý má rada, nie bársjaký.

Odbočka od témy. 

Napríklad, keď mne niekto kúpi koláč ako prejav pozornosti, a kúpi čískejk, niečo tvarohové, niečo s hrozienkami, jablkami, karamelom alebo niečo vanilkové. Och! Vzniká situácia, v ktorej je kumulovaná trápnosť.

No lebo ako máš zareagovať? Doniesol ti koláč. Ňuňu. Tešíš sa, veľmi ho chceš zjesť a potom zistíš, že to je také, čo nemáš rada. Ach. A aj ty si meh, lebo hladná ostaneš, lebo neješ takéto hnusoby. Aj mu ten koláč nemôžeš dať aby ho zjedol on, lebo tebe to doniesol. 

Musíš vymyslieť dôvod, prečo ho teraz nezješ a dáš do chladničky. Škoda.

A vraj teda ešte tam rýpe ten červík, že mal by ťa poznať a mal by vedieť aký koláč zješ:) 

Veď beriem, keď to spraví prvýkrát, môže netrafiť. Možno ešte o tom nebol rozhovor, alebo tak. Keď netrafí po pol roku, máme otázky. Muži, neberte to, prosím, zle. Ale áno. Ak po niekoľkých mesiacoch neviete, aké koláče máme a vyslovene nemáme rady, považujeme to za divné. 

A máme otázky.

 

VYCE nie je o koláčoch, ale pán Šmolka uviedol tento príklad a keď sa pri mne rozpráva o koláčoch, viete. Prepáčte. Naspäť k téme.

Že normálne dávaš najavo, ako je tvoja žena súčasťou tvojho života. Nie prehnane. Normálne. Akurát.

 

No a Ženatý, ktorý ženatý nebol, to VYCE pekne vysvetľoval. On povedal, že: 

„Moja frajerka je teraz doma. A ja prídem domov, ona sa ma opýta ako bolo a ja jej poviem že dobre, že sme sa rozprávali o psoch a že som povedal že aj my máme psa. Ona sa ma spýta: Jéj, ty si o mne hovoril v práci? A ja poviem: Samozrejme. 

Lebo viem, že ja som v práci, ale pre ňu je dôležité, že mojim životom dávam najavo, že ona je jeho súčasťou, aj keď pri tom práve nie je. To je VYCE.“

Preto ženy bolí, keď ich zamlčíte v nejakej príhode, ktorá sa vám niekedy stala. 

Lebo majú pocit, že ich skrývate. A že je na to nejaký dôvod, že ich skrývate. 

Obchádzate VYCE.

Rozumiem, že keď hovoríš kamošovi na pive tú príhodu je to jedno, či nás tam spomenieš alebo nie. A áno, čo sa týka pointy príhody, máš pravdu. Fero nepotrebuje vedieť, či si tam bol sám alebo so mnou. Ale ja potrebujem vedieť, že sa nebojíš Ferovi povedať, že som tam bola aj ja. Lebo je ti to prirodzené to tak povedať. Lebo som súčasťou tvojho života.

Divné, že? No, mi hovor. Ale áno, máme to takto.

 

 

A to je všetko o teórií OSTA, NESTA, SEZA, UU, POPO, DUPO, VYPO, VYCE.

Už to viete naspamäť?

 

Pointa a záver

Podľa rôznych iných výskumov vraj ešte aj pre mužov aj pre ženy je dôležité, aby ten druhý mal zmysel pre humor. Počujte, veď to znie konečne ako jedna dobrá správa. Máme to spoločné.

Lenže výskum išiel ďalej. Definujte, čo to znamená, že „mať zmysel pre humor.“

Podľa žien má muž zmysel pre humor vtedy, keď ju vie rozosmiať. 

Podľa mužov má žena zmysel pre humor vtedy, keď sa smeje na jeho vtipoch. 

Ha-ha. Ani neviem, ako z tohto urobiť záver.

 

Asi budem citovať toho Ženatého, ktorý vtedy ženatý nebol:

„No, dobré je, že to už aspoň vieme. Blbé je, že sú to dosť odlišné veci.“ 

 

Vidíte? Aj on povedal. Už to aspoň vieme. 

Dobré to je.

Pekný týždeň, držte sa.