Oddych kedysi a dnes


Videli ste film "A cure for wellness"?

  

To je veľmi krásny film. Je trochu strašidelný a obdivujem, že som to zvládla dopozerať. Myšlienku má silnú. Ale film ako taký.

Neviem, ako sa to povie odborne, ten výraz. Možno scénografia? Čo ja viem, zas nebudem sa hrať na múdru.

  

V tom filme sú také oku lahodiace obrazy. A zábery. Že bárs ktorý obraz, keby ste dali pauzu a použili by ste to ako plagát, bolo by to krásne.

Toto isté presne sa mi zdalo ešte v Grandhotel Budapešť a v Queens Gambit.


  

Rezort Svata Katerina dobretoje_2jpg

  

 

Scéna

 

Pred pár rokmi som bola na jednom mieste, ktoré vyzeralo úplne presne tak. Nielen vyzeralo. V mnohom mi to pripomínalo ten kontext z toho filmu. Bolo to veľmi zvláštne a nevedela som, čo si o tom mám myslieť.

Na FB som o tom vtedy napísala, dnes trochu osviežim ten starý text.

Dnes je čas.

 

 

Kontext

Prečo je dnes správny čas?

Lebo dlho sme boli v takom akoby zamrazenom svete. Zamrazený pohyb, život, interakcie. 

Bolo ticho, ale nebol to pokoj. 

A teraz, ako sa nám vracajú do životov postupne staré (alebo aspoň čiastočne známe) kontexty, teraz mi to zas behá po rozume. Vracajú sa nám do životov niektoré situácie. Už niekedy stojíme v dopravnej zápche. 

Už sa niekedy zas náhlime.

 

Inak, kontext je také slovo, ktoré teraz často používam.

Prirodzene v rozhovoroch, keď sa o niečom bavíme, mám vždy potrebu uviesť kontext. Asi aj kvôli tomu, že svet okolo – lebo inak sa pozeráme na veci, situácie a činy dnes ako posledný rok alebo ako predtým.

Čiže, často mám potrebu povedať, že: kontext bol vtedy takýto...

 

 

Nové slová

Ešte je jedno slovo, ktoré teraz počujem častejšie. Rezonovať. Ľudia teraz vravia, že s niečím rezonujú. To zatiaľ ešte nepoužívam. Nemám ho úplne nacítené. To je tiež nové, že nacítiť.

Precítiť bolo predtým. To som si všimla, že používam. To mám precítené - kontext slova „precítiť.“:D

Po „rezonovať“ ešte prichádza aj slovo „esencia“. To sa mi páči, používam ho ako synonymum slova „nádych“ a má príjemnú esenciu. No.

Poďme naspäť k tomu miestu. Aby ste vedeli, o čom hovorím, tak vám ho popíšem.

Možno aj nacítite. Skúsme.


To miesto

Vyzeralo to tam tak, ako vo filme A cure for wellness. Nevedela som, čo si o tom mám myslieť. Popíšem.

Zberné parkovisko bolo dolu pod kopcom. Odtiaľ vás vyviezol hore shuttle – kyvadlová doprava toho zariadenia. Po ceste minibusom vám pustili príbeh s legendou a históriou toho miesta. To sa mi zdalo veľmi vhodné a pekné.

 

Miesto je v horách. Hotelové budovy sú roztrúsené na veľkom pozemku, okolo lúky, lesy, skaly, v prírode pekne a vkusne zasadené umenie – sochy, inštalácie kameňov a také.

 


Rezort Svata Katerina dobretoje_1jpg



Všade bol úplný pokoj

A ja si pamätám, že som nevedela, že či to naozaj, alebo je to súčasť nejakého triku. Až taký pokoj, že to až bolo podozrivé.

Ľudia tam chodili v bielych županoch. Boli tam také milionárske postaršie typy z celého sveta. Hovorili rôznymi jazykmi. 

Je tam vraj nejaký liečivý prameň.

Na raňajkách bolo pri všetkom napísané koľko to má sacharidov, tukov a tieto dáta o výživových hodnotách potraviny.


Zatiaľ všetko ako v tom filme, máry moje šedivé. (Kedy ste naposledy počuli toto slovné spojenie?:D)

 

 

Liečivý prameň

Voda, ktorá bola vždy a špeciálnom stolíku. V každej miestnosti alebo aj vo foyer hotela. Vedľa toho džbánu s vodu boli k dispozícií aj vitamínové doplnky. Samozrejme, prírodné.

 

Pobyt

Celý deň máš procedúry a masáže. Jogu, cvičenia, prechádzky. Ležíš na lehátku, (správne by malo byť ležadlo, ale nechám lehátko) v tom bielom župane, pri takom rybníku, v ktorom plávajú tie farebné rybičky.

Rybníky sú prístupné aj z terasy, na ktorej sa podáva jedlo. V jednom plávajú tie ryby, do druhého môžu ísť plávať ľudia.

 

Pri dolnom rybníku cez deň sochár vytesáva sochu.

 

Už si myslíš, že to nemôže byť viac absurdné a zrazu, ako si tak ležíš niekde pri tej vode, okolo teba precválajú dvaja ľudia na koňoch. Normálne len tak, ako keby nič, si idú okolo.

Na koňoch. Cvalom.

 


Je tu kľudový režim

Obyvatelia v bielych županoch sa usmievajú. Nie sú tu na izbách televízory a po desiatej večer je nariadený nočný kľud. Ale taký naozajstný.

Zavrú aj reštauráciu aj terasu. Choď na izbu spať. Veď si sem prišiel oddychovať.

 

Ráno joga na trávniku medzi sochami. Alebo beh cez lesy. Alebo cval na tých koňoch. Lukostreľba. Takéto spirituálne fitness aktivity.


Inak, tá lukostreľba, to je niečo skoro ako joga, ale úplne iné. To som tam robila prvýkrát. Bolo to úžasné. Máš vtedy úplne prázdnu hlavu a sústredíš sa na celé telo a spevňuješ a ostríš pohľad a dýchaš.

Výborný vypínač hlavy.


Rezort Svata Katerina dobretoje_coverjpg




Vajb

Bolo to extrémne zvláštne. Zrazu niekde nepanuje rýchlosť. Alebo chýba dynamika?

Ani zmätok tam nebol, ľudia sa nikam nenáhlili.

Pamätám si, že som si kládla otázku, či je to vôbec normálne.

Či je tá absolútna izolácia od prirodzených každodenných stresov a dynamiky správna. Pamätám si, že mi to hlava nebrala.


Je to normálne, sa tak izolovať? Je to zdravé? Je to návrat k pokoju a k sebe? 

Alebo umelá bublina izolácie vytvorená nachvíľu? 

Vyhodil ma tam z komfortu len ten nezvyk?

Vybalansuje sa to, keď sa odtiaľ vrátim naspäť do prirodzenej dynamiky sveta? Alebo je dynamika vonku nezdravo vysoká? Máme takto vypínať, pre naše zdravie, pravidelne?

Sadne to po návrate odtiaľ do toho kontextu chaosu ako potrebný kúsok pokoja?

A to je strašne veľa otázok:D


 

Neviem. Naozaj neviem.

Mala som veľmi zmiešané pocity. Stále som mala v hlave tú vetu z toho filmu: 

„Why would anyone want to leave?"

(preklad: prečo by ktokoľvek vôbec mal chcieť odtiaľto odísť?)

 

 

Kontext – znovu:D

Teraz je kontext úplne iný. My sme boli dlho v tichu aj v izolácií. Vlastne asi aj v župane. Ale na pozadí nám išla úplne iná situácia, často zdravotne aj mentálne vyčerpávajúca.

Silné stresory, len v pomalom tempe a vypnutom svete.

 

Je teraz kontext iný?

Pôjdeme na takéto miesta hľadať pokoj, aj keď sme mali teraz vo svete pomalšie tempo? Budeme ešte potrebovať „spomaliť“?

Určite si budeme potrebovať v krásnom prostredí vydýchnuť, oddýchnuť, zacvičiť jogu a poprechádzať sa.

 

Len som zvedavá, či aj to ticho tam a to pomalé tempo, budú stále také výrazné. Po tejto skúsenosti, ktorú máme posledné obdobie za sebou.

Neviem. Asi je najvyšší čas ísť to tam zistiť.


Vám sa zmenilo to, ako si predstavujete oddych a relax? 

Máte stále radi ticho?

 

Dobré to je.