Pohoda On The Ground a prázdniny


Sobota. Vstala som niečo po desiatej. Pozrela na telefón. Dosť hodín. Ale prišli sme až okolo štvrtej nad ránom. Vstať o desiatej bez budíka je také malé hrdinstvo.

Prejdem do kuchyne. Spravím si kávu. Potom zas naspäť do postele. A na chvíľu si zdriemnuť.

  

Po jedenástej objednám jedlo. Až keď ho dovezú a musím ísť dole pred vchod za kuriérom, až vtedy naozaj vstanem.


Rozbalím jedlo, otvorím telefón a pozerám fotky a videá.

Ono sa to včera naozaj stalo.

Bola som na Pohode. 2021.

  

Pohoda Panojpg

 

Keď som cez týždeň pozerala fotky zo stredy a štvrtku, prvé dva dni to bola taká Pohoda, ako bývala kedysi. Kedysi na ten víkend vyšlo aj 36 stupňov a slnečno.

Pamätáte si ešte tie Pohody, keď tam bolo takto? 

Chodili sme celý čas v plavkách a osviežiť sa pod sprchu alebo sme sa oblievali vodou. Nestíhali sme sa natierať. A aj tí najusilovnejší krémovači mali na konci dňa spálené ramená a na tvári vypálené okuliare na pandu.

Streda a štvrtok boli aj tento rok na letisku tropické.

 


Môj lístok bol na piatok

Na piatok hlásilo búrky, dažde a 22 stupňov. Zjavne si viem vybrať deň. Ešte vo štvrtok, keď som študovala pokyny organizátora, pribúdali tam updaty o krízovom pláne počas búrky. Evakuácia, zhromaždenie do veže, čo robiť ak ostaneš v stane, v aute.

Študovala som to zodpovedne. 

Lebo si myslím, že je to dôležité a je to aj moja povinnosť. Ak je riziko, treba si naštudovať, čo vtedy robiť. Organizátor by s tým mal aj tak neúrekom práce. Určite by nás staff aj tak na mieste správne odnavigoval, ale chcela som im pomôcť.

Veď napísali, čo máme robiť, keby niečo.


Tak si naštudujem, nech viem, čo treba. Nech im aspoň trochu pomôžem. Za počasie nemôže nikto. Búrku keď tak prečkáme a potom sa uvidí.

Do auta zbalím komplet druhý aufit. Od spodného prádla, cez ponožky, topánky až po bundu. Dokonca beriem aj uterák. Ak premokneš do nitky, musíš sa predsa aj poutierať - vysušiť.

Som pripravená, môžeme ísť.

 

Pohoda 2021_6jpg



Čuduj sa svete

Toto som inak vždy chcela použiť vo vete. Konečne! 

Takže, čuduj sa svete, v piatok ráno vyzerali predpovede na deň stále lepšie a lepšie. V Bratislave bolo dokonca od rána slnečno. V Trenčíne mala pôvodne byť búrka medzi 15-18.00. Čiže tesne po príchode. A tak čo. Prečkáme a potom budú koncerty.

Lenže tie dažde sa v Trenčíne posunuli na doobedie a kým sme prišli, už hlásilo polojasno, na večer dokonca úplne jasno.

Prišli sme na letisko okolo tretej.

 

Registrácia, očkovací preukaz, test, výsledok, môžem ísť dnu. Asi najväčšia koncentrácia očkovaných ľudí na svete. Veď aj vďaka tomu sa to celé vôbec mohlo stať.

Zatiaľ žiadne davy. Na príchod si sa registroval na konkrétny čas – 30 minútový interval. Aby návštevníci prišli vo várkach a aby nebolo nikde veľa ľudí naraz. Ani na bráne.

Rozumné, cením.

 

pohoda 2021_1jpg


Vchádzam do areálu

Na betóne bolo vidno, že tu pršalo. Okamžite som zamierila do Luntera, lebo na ten vege hot-dog čakám celý rok. Tentokrát dva dlhé, nekonečne dlhé roky. Som hladná.

Lenže, kde je Lunter? Veď pohľadám. Nenáhlim sa nikam. Vojdem do areálu. Nádych, rozhliadnem sa a čo? Lunter 50 metrov predo mnou. Idem na to.

Kúpim, hľadám miesto.

Miesta je tu dosť. Nájdem voľnú lavičku a stôl, servítkami poutieram napršanú vodu a hody môžu začať.

 

Pohoda po burkejpg



Postupne sa pridávajú priatelia, ktorí ma videli tu na lavičke. 

Prisadli si a už sme spolu. Témy sa nemíňajú, dlho sme sa nevideli. Predlho.

Vyčasuje sa. 

Dokonca okolo piatej naozaj začne svietiť aj slnko. Ten strašný mordor, ktorý vidieť na fotkách, nás obišiel. Vidieť ho ešte v pozadí toho Pohoda výhľadu na stany a stejdže. Ako také výstražné znamenie od nebies, že: 

„Pozor na to, stále ste tu na návšteve. A ja vám poviem, ako bude.“

Nezmokli sme. Nepršalo. Celý čas bolo pekne. A v noci aj relatívne teplo – čím myslím, že nebolo 8 stupňov, ako niektoré roky, keď sme v noci skoro zmrzli.

 


Všade veľa miesta

Vieš, ako normálne, keď si na Pohode, tak sa stále snažíš s niekým stretnúť a neviete sa nájsť?

Tak toto bolo tento rok vyriešené.

Stretla si každého. Aj bez dohadovania. Lebo to bolo také maličké celé. Cítila som sa ako v trpasličom svete. Alebo ako v Barbie domčeku. Také malé, prehľadné. A vlastne skoro z každého miesta areálu, na ktorom si sa v nejakej chvíli nachádzala, si dovidela úplne všade.


Sedíme.

„Dala by som si víno,“ vraví, „ale kde?“

Obzrieš sa. Aha, tam.

Všetko si videl z každého miesta. Za celý deň som poslala jedinú správu s textom „kde ste“ a chvíľu po tom, ako som ju odoslala, sme sa aj tak našli.

Bolo to priestorovo veľkorysé, celý čas som mohla mať okolo seba kľudne 2x2 metre osobného priestoru. A predsa sme sa všetci bez hľadania našli. 

Lebo to bolo také malinké.



Pohoda 2021_5jpg



„To keď nás tam bude len tisíc, to sa hádam aj so všetkými zoznámime.“

Napísala moja kamka, keď sme si kúpili lístky. Vystihla to takmer presne. Po pár hodinách v areáli si sa už s niektorými ľuďmi pohľadom zdravila, lebo ste sa videli možno aj desiatykrát:D

 

Hot-dog, káva u Kušnierika, sedenie na zemi a rozhovory s priateľmi, ktorých si dlho nevidel. Počas toho ide okolo známy a vraví: 

„My sa vždy stretávame len na Pohode, však?“

„Áno, teraz musíme dobehnúť dva roky. Čo máš nové? Hovor.“

Posadí sa a hovorí. Odbehnete si kúpiť nejakú vodu. Alebo ďalšiu kávu. Alebo – vychytávku Pohody – kafé tonic.

 

Potom už to všetko poznáte

Ak to nepoznáte, dovolím si použiť cudzí text. Autorstvo uvádzam: toto je prvá strana časopisu tohtoročného festivalu Pohoda On the Ground, rozhovor robil niekto iný, nie ja.

Lebo Jany sa opýtali. A Jana im odpovedala. Tu, aha:

 

Pohoda 2021_3jpg


Bolo to tak aj tento rok

Na celý deň som úplne zabudla na celý ten strašný rok a pol, čo máme za sebou. Na celý deň to zase bolo všetko ako predtým. 

Ľudia, neblbnite, toto všetko môžeme mať naspäť. Nebláznite a choďte na tú včeličku. Veď presne toto chceme predsa naspäť všetci, zas normálne fungovať. 

- na moje pomery celkom riskantná vsuvka, lebo nechcem tu byť politická. Ale toto nie je politika. To je hodnota. Rešpekt, úcta a sloboda, prevzatie svojej časti zodpovednosti - to sú hodnoty kompatibilné s týmto postojom.

Niekoho možno aj nahnevám, ale viem s tým žiť. 

Stojím si za tým.



Bolo to trochu iné

Bolo to také mini, liliputánske. Pohoda je veľkomesto a je tam štandardne koľko? 50.000 ľudí? Toto bol taký malý amfiteáter v hornej dolnej. Do tisíc. To bol ale jediný nezvyk. Na to si nabehol rýchlo.

Potom už sa ti len obnovovali tie staré stopy, že ako to zvyčajne býva. A všetko tak bolo.

Káva, pivo, víno, hot-dog, ovocie, oštiepok, treska, voda, diskusie, posedávanie na lúke, stretávanie známych tvárí a nekonečné rozhovory. A tá páska na ruke.

Ozaj, jedno bolo iné. Neboli langoše. A ja si vždy po polnoci dávam ten plnený nivový. No, tak to tento rok nebolo. Veď aj dobre, lebo vždy si nadávam hneď po tom, ako si ho dám:D

Inak všetko po starom.

 

Pohoda 2021_4jpg


Sedela som na tom letisku na zemi a šli mi tie slzy, čo tam mám vždy

Veď ale uznaj, s týmto výhľadom. Cítiš to?

Slzy, no. Od šťastia. Že som zas na chvíľu „doma“. To bolo vtedy, keď som robila toto video. Videla som koncert živej kapely. A to už som naozaj neverila, že sa stane. Videla som ich niekoľko.

Zase som stretla veľa slušných a dobrých ľudí.

 

Včera mali na letisku zas slnečný deň a dnes tam vraj od rána prší a majú aj búrky. Tak len držme palce, nech to dobre zvládnu. A keď už musí pršať, nech len mrholí.

Užite si to tam aj dnes, buďte v bezpečí a oddýchnite si.

 

 

Reportom z Pohody tradične končíme sezónu

Dnes som vám nepovedala nič špeciálne. Samé normálne a obyčajné veci, ktoré sa tam dejú každý rok. Tento rok sme si ich všetci neobyčajne vážili. 

Ďakujeme.


Prajem vám, nech si dobre oddýchnete. 

Držte sa zdraví a budeme sa počuť na jeseň.


Dobré to je

 

Pohoda 2021_2jpg