Slanina, otázky a pochybnosti
“O čom bude článok v nedeľu?”
Ako keby ste to tušili alebo čo. Tento týždeň som tú otázku dostala výnimočne veľakrát. Potešilo ma to obrovsky, o to pokoj. Keď som odpovedala, že o slanine, ostalo ticho, pohľad, úsmev a odpoveď: „Som zvedavá/ý.“
No tak čo, keď sa ma opýtate práve keď píšem o slanine:D
Dúfam, že nesklamem.
Nech sa páči.
Plány ej kej ej intro do témy
(„Ej kej ej“ je foneticky napísaná anglická zaužívaná skratka a.k.a. – znamená „also known as“. V preklade „známe aj ako“. Pre neangličákov. Aby sme si rozumeli.)
Niekedy pred koncom roka som si išla urobiť plán. Keďže som plánovací typ:D
Plán blogov. Kedy bude aká téma, o čom by som chcela písať, niečo mám rozpracované kade – tade po zápisníkoch, že si teda urobím sumár a poriadok. Zhrniem to celé, budem mať taký zoznam pre prípad krízy.
A hlavne, bude to na jednom mieste.
Nie že si v robote otvorím diár, idem písať na stretnutí poznámky, nájdem svoje staré poznámky o nejakej téme, začítam sa, poviem si že “dobré to je, prečo som to ešte nenapísala?” Ani vlk sýty aj baran dotrhaný. Článok nie je, myšlienky sa stratili a ja som sa z mítingu úplne odpojila. Paráda. To chceš:D
Lebo vieš, tvorivá kríza môže prísť. Že si proste sadnem k tomu počítaču a budem pozerať na blikajúci kurzor na prázdnej strane a skrátka nepríde nič. Pre tento prípad som si chcela urobiť taký sumár rozpracovaných tém, „báj očko“ to aj naplánovať.
Ono tie plány väčšinou nevýjdu, no mňa vôbec nestresuje ich meniť alebo presunúť. Stresuje ma ich nemať.
Mám doteraz nachystaných asi 5 príspevkov, ktoré boli časované na október a odvtedy ich stále posúvam. Lebo skrátka niečo je práve akútnejšie, aktuálnejšie, viac sa hodí, viac sa mi o tom chce písať. Vieš? To nevadí, keď to presuniem. Vadilo by, keby som nemala ani len trochu nápad, že čo asi.
To by bola, ako sa poznám, riadna panika.
Inšpirácia
Deň má 24 hodín. Z tých 24 dajme tomu že spíš 8. Takže 16 hodín niekde si a niečo robíš. Asi nie si a nerobíš úplne v bubline, takže podnety by mali prísť. Aj ak ti nič nenapadne, stačí chvíľu počúvať, čo riešia ľudia okolo a ono sa to dostaví. Niečo ti napadne.
Lenže, čo ak nie?
Viem, viem, šanca je takmer nulová. Ale skrátka – nechcela som sa dostávať do stresu a vystavovať sa (aj vás) riziku, lebo veď stať sa to môže. Tak som si robila taký plán tém a oblastí. A popri tom počúvala svet okolo.
Napríklad minulý týždeň som pozorne počúvala ľudí okolo seba a počula som takúto príhodu:
Príhoda 1:
Stojím v rade u Bila pri pokladni. Predo mnou sú v rade muž a žena. On jej hovorí: „Celý deň šúlam jak debil. Jak debil už fakt. To sa nedá. Sa nedá. To sa nedá toto. A on prišiel z mekdonaldu a myslí si, že vie robiť suši. Čo si o sebe myslí? To sa nedá toto.“
Alebo takúto – príhoda 2:
Ráno pijem kávu na terase kaviarne. Vedľa k stolu prídu dvaja chlapci. Muži? Niečo medzi. Prisadne si k nim čašníčka. Prehodia pár viet. Sú zjavne kamaráti. Rozhovor prebieha a jeden z nich hovorí: „Dnes má pršať? No jasné, keď som si dal kraťasy. Jasné že bude dnes pršať. Ešte som si aj nohy holil a má pršať.“
Ona: „Ty si holíš nohy?“
On: „Samozrejme, preboha.“
Ten druhý: „Tak to je jasné, prečo sa vôbec pýtaš? Muži v roku 2019 si holia nohy.“
Ona: „To kam sme sa už dostali toto chápeš? Muži si holia nohy? A to všetci?“
On: „Neboj sa, Janka, aj takého ti zoženiem.“
A ešte takúto – Príhoda 3:
Po čase menučka, v menučkárni. Obsluha už pokojná, vrchol dňa je za nimi. Pobehujú, pospevujú si s rádiom, pohoda. Zákazníkov je v tomto čase už len zopár a menu čas asi prebehol bez väčších komplikácií. Zákazník príde platiť, otvorí peňaženku.
Pýta sa: „Dá sa aj kartou?“
Obsluhujúci mu pozrie na ruky (vidí otvorenú peňaženku a karty) a vraví: „Hej, dá sa. Aj dráčik karty berieme, dajte ju sem:D“
No, takže áno. Dejú sa ti príhody aj keď si bez plánu a bez inšpirácie. Len neviem, akú majú pointu. Vieš, čo myslím?
Že som vám teda prerozprávala čo sa mi stalo, ale vlastne neviem ako to súvisí, aká je z toho pointa a či to celé niečo znamená. To je len materiál – text. Nemá myšlienku. Zatiaľ. Dá sa nájsť. Ale keď si vypnutá a nejde ti, nenájdeš ju. Raz darmo. Preto si píšem “do zásoby” a “plány.” Aby bola pointa.
Článok by ju mal mať.
Teda, aspoň myslím.
Zatiaľ.
Najvyšší čas dostať sa k tomu, prečo je v nadpise slanina
Robila som plán tém, oblastí, zaujímavostí. Lenže to už niekto musel zisťovať. Načo vymýšľať, čo už je vymyslené. Idem sa inšpirovať. Veď to gúgl musí vedieť, o čom ľudia radi čítajú. Som zvedavá, daj. A vyhľadávam top 100 tém na blog. Rebríčky, top 100, top 10, top 30. O čom tak ľudia radi čítajú. No povedz mi.
Miesto číslo tri – Bacon.
Slanina.
Tretia najlepšia téma na svete, (preháňam, že na svete, ale chápete ma) o ktorej ľudia radi čítajú, je slanina. Haló? Prosím? Mám veľa otázok.
Dobre. Skončila som. Som nahratá. Normálne že daj klišé o tom, ako s tebou osud vydrbal. (Dámy, prepáčte slovník, ale naozaj). Nejem mäso 22 rokov, kámo. Čo ti ja napíšem o slanine? Moja kariéra ešte ani nezačala už to hneď môžem pochovať. Mám veľa otázok. Napríklad prečo, ako na to prišli, či naozaj všetci radi čítajú o slanine. Napríklad.
Vy, čo jete mäso, čítate veľa o slanine?
Mám veľa otázok. Skúsim teoretizovať
Slanina je niečo, čo majú ľudia strašne radi. Nepoznám nikoho, kto je mäso a slaninu nemá rád. Aj niektorí vegoši v mojom okolí povedia, že slanina im naozaj chýba:) Je nezdravá. Nie je súčasťou žiadneho stravovacieho plánu. Ak je, tak je to cez „čít dej.“ Teda oficiálne deň mimo zdravého plánu. Po jej zjedení asi nastávajú výčitky, pochybnosti a vo fitku tú slaninu treba riadne a mimoriadne odmakať?
Takže je slanina taká úžasná, lebo je to hriech?
Budeš ju chceť, kým si ju dáš, a keď si ju dáš, budeš mať výčitky?
Neviem. Teoretizujem. Mám veľa otázok. Prečo a čo chcete čítať o slanine?
Hľadám teraz svoju „slaninu“, o ktorej by som vám mohla aj vedela napísať
To je tak celkovo aj veľká pravda.
Keď som sa kedysi opýtala dieťaťa v mojom okolí, že prečo je to tak, že čakáme odpovede na otázky, ktoré možno nikdy nezískame, odpovedal mi bez mihnutia oka: „To nie je správna otázka.“
A bolo vybavené. Chápeš. Génius.
Sú múdre tie deti. Ajnštajni. Majú odpovede. Tak sa ich pýtam otázky, keď potrebujem pomôcť. Oni majú jednoduché odpovede aj na zložité otázky. Pýtala som sa aj tento týždeň (skôr som si išla taký vnútorný monológ, len zo zvyku nahlas), pozerám na ňu a pýtam sa: "Prečo?"
Ona že: "padla. pinceznička. padla. na smykalke."
Pozerá na mňa a ukazuje na telku.
Chápeš. Jasné, že sme pozerali "Frozen:D" Ale to celé dáva zmysel viac než potrebuješ. Padla si, princeznička. Poriadne na hubu.
Back to bacon
Som vegetarián. Mäso nejem. Neviem vám napísať o slanine.
Lenže takýchto „slanín“ mám teraz v živote celkom veľa. Tém, ku ktorým som si možno dlho myslela, že mám odpovede. Ale zistila som, že tie odpovede nemám. Z každej otázky sú dve ďalšie. A ja sa v nich celkom strácam. Nerozumiem ničomu. Samá slanina kam sa pozriem.
Nové situácie, ktoré som dlho nezažila. Nové prostredie, nové podmienky. Noví ľudia. Nový svet. Mám tu naservírovaných veľa vecí.
Akurát neviem rozlíšiť, čo z toho je slanina, čo z toho je fejková fašírka a čo z toho je pečivo.
Všetko vyzerá novo.
Ak slanina v prvom príbehu je, že robiť sushi je umenie. V druhom sú slaninou chlapi s oholenými nohami a v treťom je to humor obsluhy, čo je slanina teraz v mojom príbehu?
Neviem. Budem hľadať. Hľadanie je dobré. Je to cesta. Možno cesta je teraz moja slanina.
Dobré to je.
Akékoľvek otázky sa teraz pýtate, odpoveď je asi slanina:D
A o čom by ste si chceli prečítať?
Pokojne mi dajte tip na tému. Spracujem. Skúsim.
P.S.: Slaninou tohto článku sú jednoznačne fotky. Až nezdravo krásne. Ešte raz ďakujem.