Sofia a Varna. Prvé more 2020

Prosím vás, už máme odpoveď, že komu teda patrí tá opierka na ruku, ktorá je medzi vami a cudzím človekom v lietadle?

 

Pristáli sme. Predstavte si, nikto netlieskal.

Keď bol v Bratislave jeden chlapík odtiaľto vravel, že v porovnaní s nimi sú slováci veľmi pozitívni ľudia a stále sa usmievajú. To som musela zle rozumieť. Overila som si, či som to pochopila správne. Vraj áno. 

Tak na túto krajinu som teda zvedavá. Ak slováci su v porovnaní s niekym pozitívni ľudia, bude to dobrá poznávačka:D

 

Aby som nezaostávala, dávam vedieť, s kým a ako som trávila valentína a čo som dostala. Darovala som si toto. Valentína. Na Valentína. Boli sme spolu aj 14-teho aj potom celý ďalší deň na pláži. Dobre nám bolo:) hešteg #ValentínaNaValentína

Cestu z letiska na hotel som vôbec neriešila, lebo veď zavolám si uber, keď tam budem. Vyriešené. 

Prídem do letiskovej haly, nájdem východ, zadám adresu a na obrazovke telefónu sa zjaví:

"Unfortunatelly, uber is not currently available in your area."

Preklad: "Žiaľ, uber v tejto lokalite nie je dostupný."

To som si nevyrátala. Nevadí. Kiežby to bolo to najhoršie, čo sa mi kedy v novej krajine stalo. Jáj počkaj, toto číta aj moja mama. Mami, toto je naozaj to najhoršie, čo sa mi kedy v cudzej krajine stalo.

Nájdem v tej hale stánok s nápisom taxi, opýtam sa, či sa dá platiť kartou a ukážem tete adresu hotela, kam potrebujem ísť. Niekam zavolá, položí, dá mi papierik, zakrúžkuje číslo taxíka a vraví, že stojí pred budovou a platiť budem kartou u vodiča.

Ideme do hotela.

Architektúra v Sofii. Takto na každom rohu. Zmiešane. Ako u nás. Viac v texte nižšie.

Vodič má zapnuté rádio. Prekvapuje ma, že sa tomu jazyku dá celkom rozumieť. 

Je to laicky ako kombinácia poľštiny a ruštiny? Na prvé počutie. Rusnáčtinu mi to pripomína. Tak veľa "i" tam je. Melódia reči je skôr ako keď rozprávajú francúzi. Ďakujem je tu niečo podobné ako merci. Teda, oficiálne "blagodarja" ale medzi sebou si v prúde reči ďakujú slovom Merci. Nerozumiem, ale popisujem, čo vidím. Zemiaky sa hovoria kartofi. Taká čarovná zmiešanina všetkých jazykov naokolo.

Pozerám z okna. Ako u nás. 

Biznis budovy s kanceláriami, nákupné stredisko s logami tých istých obchodov. Aj logo má to nákupné centrum podobné ako jedno naše. Také farebné pásiky, len asi pri dunaji nie je. Teda, Dunaj tečie po hraniciach Bulharska s Rumunskom. Takže cez Sofiu asi nie.

Ozaj, Dunaj. 

Keď som prišla na hotel otvorím minibar a tam minerálka s nápisom Devin. (To nie je chyba, oni to píšu s krátkym "i") Minerálka sa tu volá devin. Ešte to budem skúmať, že prečo, dám vedieť. Ak nezabudnem. 

Dunaj a Devín je moja odveká dilema, lebo jedno je víno, ktoré má rád môj brat a druhé moja sestra. Nikdy si neviem zapamätať, že ktorý z nich ktoré. Tak to ako na potvoru kúpim vždy naopak. 

Tu nemajú Dunaj, ale majú tu minerálku Devin.

Edit: Skúmala som. Opýtala som sa ľudí. Devin sa tu volá jedno mesto. No a tečie cez to mesto taká rieka, ktorá sa volá Devinska rieka. U nás sa devínska rieka volá Dunaj (pripadám si vtipná ako dobre som to vymyslela, dobre je?) ale ešte trochu nedajbože je devínska rieka aj Morava. A to už je komplet guláš, nikdy si to nezapamätám. Nikdy. Devín - Dunaj - Morava. 

Budem kupovať bulharské víno a hotovo. Vraj je to dobrota.

Inak, oni vám na Valentína majú aj deň vína alebo také niečo. Čiže sa dá 14.2. už o pol tretej vidieť na Vitoša strít (pešia ulica, reštiky, obchody, pekná) takýto obraz.

 

 

Naspäť do taxíku. Ideme po ceste. 

Na jednej strane sú biznis centrá a sklenené stavby, na druhej strane cesty staré ošarpané budovy. Niekedy aj spoza tých sklenených vyleštených moderných vykúkajú tiež takéto ošúchance. Sú aj na druhej strane. Citlivosť pre architektúru tu majú asi ako my:D hešteg BratisLove.

Približujeme sa do centra. Popri ceste sa začnú vyskytovať aj historické domy, ktoré sú pekne zrekonštruované. Jedna naozaj veľmi pekná. Taxikár si všimne, že sa obzerám a pýta sa, či som tu prvýkrát.

No, to je väčšinou informácia, ktorú taxikárom hovoríš opatrne, lebo veď aby ťa nepovozili kade tade. Lenže v tom si uvedomím, že on má tú adresu zadanú do navigácie a ide podľa nej, takže sa nebojím a hrdo priznám. Áno.

Popýta sa odkiaľ som. Že či hovorím po bulharsky, ja že nie, a on že naše jazyky sú veľmi podobné. Sú. A predsa sú oni citeľne balkánci. V tom najlepšom slova zmysle. 

Aj hudbu počúvajú takú inú, práve ide v rádiu nejaký bulharský hit, pán ho vypeckuje naplno. Potom ide grécky hit a povie, že ten je u nich tiež veľmi populárny. Potom také všelijaké balkánske rytmy zmiešané s discom. Šofér si nahlas spieva, ruku má von z okna a z auta hučí hudba. Folklór.

Je to tu vo vzduchu? Asi hej.

Na uliciach som pri prechádzke videla postávať hlúčiky ľudí, ktoré sa hlučne rozprávali a výrazne gestikulovali. Niekedy si, idúc po ulici, nahlas pospevovali. Niekedy sa zložili v strede pešej zóny a začali – skupina asi 6 dievčat – tancovať. Aj vláčik urobili, aj spievali, tlieskali, pospevovali si. Nikto sa nad tým nepozastavoval ani na ne nepozeral. Veď keď sa im chce, nech si zaspievajú a zatancujú. Kľudne aj na ulici. Len tak.

Mne sa toto veľmi páči. Je to také synonymum slobody v mojich očiach. Aj v Taliansku sa mi to páči, aj v Grécku, aj na Sicílii to tak bolo, aj v Španielsku, Francúzku aj na Malte. Že takto si ľudia idú svoje spevy a tance kedykoľvek a kdekoľvek. Ňuňu. 

Inak, tieto krajiny, ktoré majú more, ale nie sú úplné trópy, by sa mohli volať spoločne aj: "tam, kde sa kúri klímou."

 

Pri niektorých budovách taxikár spomalí a povie mi, čo to je. Prechádzame okolo Tureckej ambasády, to je naozaj krásna budova. Ukáže mi parlament, kostoly so zlatými guľatými strechami, naozaj krásne stavby. Prezidentský palác napravo, vľavo národná banka...

 

Pozri. Poprad. A pritom cesta z letiska Sofia do mesta. Kopce všade okolo. Pekné.

Keď vyjdeš z letiskovej haly máš výhľad na veľké zasnežené kopce. Ako v Poprade. Ako keby celú Sofiu lemovali Tatry. Tie kopce vidno aj vo veľa pohľadoch, ktoré sa ti naskytnú pri prechádzke mestom – výhľad na dlhú ulicu, ktorá nikde nekončí, a vzadu za ňou tie zasnežené vysoké kopce. Sofia.

 

To je všetko, čo sa mi podarilo za tie dva pracovné dni v tomto meste vidieť. 

Ešte jednu vegánsku reštauráciu. Takú dobrú som ešte nezažila. Mali tam aj vegánske tunajšie typické jedlo. Na raňajky to jedia a volá sa to “banitsa” (čítaj banica.) Ono teda pôvodne nie je vegánske, tam ale robili asi 4 typy vegánskej verzie. 

Koniec sveta - taká dobrota.

 

Ozaj, jedlo. V Sofii som našla ešte jednu výbornú reštauráciu. Arménsku. Veď ja som úplne zabudla, že oni vám majú tú dobrú polievku. Cibuľa, čierne olivy a koreniny. Mňam. Tak som sa do nej “zažrala” že som vôbec nevnímala, čo sa deje okolo. Zdalo sa mi, že nejak dobre hrajú. Keď po pesničke ľudia tlieskali zdvihla som hlavu a tam čo? 

Živý klavirista a živá speváčka. Atmosféra nádhera. Jedlo – báseň.

Druhý deň to vravím ostatným a oni že hej, tá reštaurácia patrí nejakej miestnej slávnej speváčke. Kurníkšopa, možno to bola aj ona. Že ja som si nenaštudovala tieto reálie vopred. Ach.

 

Piatok večer – presun do Varny na víkend. 

More.

Prišla som v noci. Ráno pomaly. Z postele výhľad na more, komu by sa chcelo vstávať. Dokázala som sa hrdinsky presunúť na raňajky. Potom naspäť. Lôžko s výhľadom.

Takto. Mne by vôbec nevadilo aj celý deň tu s tým výhľadom preležať. Veď je to dovolenka. Robím len to, čo sa mi chce. Keď sa mi nechce, nerobím nič. Lenže to more je 100 metrov odomňa. To musím. Aj ak by to bolo jediné, čo zvládnem.

Vychádzam z hotela, prejdem cez cestu a draci. Dvaja. Prisahám.

Vidíte, že to nebola halucinácia? Draci. Dvaja.

Strážia miesto, kde vyviera termálna voda. Okolo sú spravené kohútiky a ľudia si ju tam naberajú a pijú. Draci. Odpadnem.

Idem ďalej, je to naozaj pár krokov.

Prišla som na tú pláž. 

Vždy, keď vidím more prvýkrát po dlhšej dobe, som dojatá. Neviem prečo. More má silu. Vôňu. Šumí - hovorí na teba. Tak som si tam na ten piesok sadla a sedela. Pozerala pred seba na more. Ako šumelo. Možno aj tri hodiny. Hlad ma odtiaľ zdvihol. Nešla som ďaleko. Do jednej z reštaurácii na pláži. Úplne objektívne a nezaujato som si vybrala tú, čo mala v názve “casa”. No a čo:D

Celý čas, kým som tam sedela, som pozerala na more. 

Ďalšie tri krásne hodiny.

K Bulharsku ešte musíme povedať toto: šaláty nenormálne. Ne-nor-mál-ne.

Vrátila som sa do hotela písať tento článok. 

S týmto výhľadom. 

S týmto výhľadom som vždy chcela písať článok. 

S týmto výhľadom mám v živote ešte veľké plány. 

Krajina sa môže meniť. Výhľad približne takto.

 

Viete, čo myslím? Takto písať? 

Ako ten vo filme Love actually, vieš? Alebo Brad Pitt v By the Sea. Tajne po tom s malou dušičkou túžiš. Ani si netrúfneš nahlas, lebo nevieš, či sa to vôbec aspoň teoreticky môže niekedy stať. Môže. Tento výhľad. Pozrite:) 

Ešte aj tá čajka ti vletí na fotku. Lebo každá čajka chce byť odfotená na internete:D

  

- A to si nič iné z tej Varny nevidela “len” vodu?

- Áno. Vodu a drakov.

- Ani magnetky si nekúpila?

- Ani.

- Nie je ti to ľúto?

- Vôbec. 

Potrebovala som vidieť všetky tie modré, ktoré má more cez deň. Potrebovala som zjavne niekoľko hodín šumu slanej vody. Má to terapeutický účinok.

Krásna krajina. 

Svojská, rozkošná a krásna. Ešte prídem. To boli všetky zásadné informácie zo Sofie a z Varny. Nevošlo sa sem - ako sa o vás domáci postarajú cez pol krajiny, čo sa deje, keď doletíš do Varny v noci, metro v Sofii - inak toto je naozaj dobré, a ešte veľa iných, no.

Bulharsko, nečakala som to, ale budeš ty asi jedna z mojich lások.

Jáj, ešte mám pre vás hádanku resp. slovnú úlohu. (Viď obrázok nižšie.) 

Zadanie je: Vyparkuj. 

Tieto autá sú v dvoch radoch za sebou. Za nimi je vždy približne 20 centimetrov. Medzi radmi je asi pol metra. Na chodníku sú kovové tyčky a stromy. 

Koľko rokov má vodič autobusu?

Ale nie, naozaj, ak na to niekto príde, dajte mi prosím vedieť. Ďakujem:)

Krásny týždeň prajem.

 


P.S.: Pravidelným čitateľom som ešte dlžná nadväznosť na predchádzajúci článok:
Áno, stále nachádzam. Na letisku šál a v Sofii v reštaurácii kabelku. Čašník s ňou utekal za majiteľkou - predchádzajúcou zákazníčkou - dobrých 150 metrov, kým ju dobehol. Ale dobehol. Našli sa:)

Dobré to je.