Sprievodca zložitým svetom kabeliek

„A to ti nevadí, takáto veľká taška?“

Opýtala som sa. Lebo pekná bola, krásna. Len neviem, či sa mi nezdala až akože príliš. Vieš, taká až maxi bag. Taká veľkosťou skoro ako to, čo nosíš na kúpalisko, lebo tam ide aj osuška, no. Vravela som si, že načo také veľké? Aj keď bola pekná.

A ona na to že:

„Ja som matka. Do mojej kabely musí vojsť všetko, čo potrebujem v robote, plus jeden celý chlieb, maslo a kilo zemiakov.“

Chápem.

 

 

Keby ste mali zrátať ten čas, keď ste niečo v kabelke hľadali a nevedeli nájsť. Za celý život. Spolu. Boli by to hodiny, dni, týždne alebo roky?:D

 

A to vy čo tam všetko nosíte?

(Na článkoch je najlepšie to, že si môžete samé položiť otázku, ktorú chcete dostať. Túto som strašne chcela dostať:) 

Odpoveď: Ako kto. Ale je to výborná otázka! Väčšinou tam nosíme všetko to, čo sa zmestí. Teda do kabelky dáš toľko harabúrd, koľko ti jej rozmer dovolí. No mňa sa nepýtajte prečo, ja som si to nevymyslela. A máme to tak všetky. Veď to je aj ten príbeh o Birkinke. 

O tej sme hovorili v minulej časti kabelkového špeciálu.

Pani Birkin sa tiež pýtali v jednom z rozhovorov, že koľko ich má. Tých Birkiniek. Odpovedala niečo v zmysle že prečo by ich mala mať viac, keď sa do jednej zmestí všetko. Preto má tendenciu do nej dávať úplne všetko. 

Lebo sa to zmestí. Potom jej tŕpnu ruky pri jej nosení, lebo tak preplní tú tašku zbytočnosťami. Povedala, že jej budú liečiť karpálny tunel – alebo niečo také. Akože humor. Ale vlastne ani veľmi nie. Veď viete. 

Viete, koľko tá kabela vie vážiť.

Potom povedala, že keď sa do kabely zmestí, dá tam všetko. Aj niektoré kusy nábytku kľudne.

Veselá kopa táto pani, ale rozumieme, no. A teraz nedávno som čítala rozhovor s ňou a ona že sa snaží nenosiť teraz kabelu vôbec. Akože žiadnu. Ale že si skôr napchá vrecká na bundách, sakách a kabátoch. Lebo že jej to teraz viac vyhovuje mať prázdne ruky.

 

Tak potrebujeme tie kabely alebo nie?

Teraz aby sme uviedli veci na pravú mieru. Nemám obsesiu, nezaoberám sa ani svojimi kabelami štandardne viac, než je nevyhnutné. Lenže.

Veci proste potrebuješ v niečom nosiť. Igelitka je nepraktická. Aj neekologická. O vizuálnej stránke vôbec teraz nemusíme hovoriť. Lebo nemusíš byť kabelkový maniak na to, aby si ich mal / mala doma viac. Z praktických dôvodov.

 

Potrebuješ takú, čo budeš nosiť každý deň do práce.

Máš dve možnosti. Budeš nosiť takú, čo sa volá "tote". Alebo trochu extravagantnejšiu a väčšiu, čo sa volá „shopper“. 

Proste takú, čo sa do nej zmestí všetko. V prípade nutnosti aj notebook. Papiere. Lodičky. Vankúše. Hasiaci prístroj. Umývadlo. Alebo chlieb a dve kilá zemiakov. Alebo tie zdravotné problémy s rukou.

Ona to tá pani Birkin povedala nadnesene, ale vieme asi prečo.

To normálne niektorí doktori aj na preventívke vidia. Že hneď ti povedia, na ktorom ramene nosíš kabelu. Takto to zistia. Povedia ti – postavte sa prosím sem, rovno, vystrite sa a ruky vedľa tela. A ty to spravíš. A doktor že: "Toto je rovno?"

A ty že áno. (A v hlave si vravíš, že či je slepý alebo o čo mu ide, alebo je toto nejaká forma small talku a pozve ma na kávu? Nevieš kam to celé ide.)

On postaví pred teba zrkadlo a povie: "Pozrite sa na svoje ramená. Myslíte, že to je rovno?"

A ja že hej. Postaví sa za mňa a ľavé rameno mi rukou posunie o možno aj dva tri centimetre nižšie a vraví: "Vidíte? Teraz máte tie ramená rovno. Vy nosíte na tomto ramene kabelu, že?"

A ty pozeráš. A už začínaš chápať, že to nie je small talk pred pozvaním na kávu a tú kabelu ti nechce kúpiť. Hovorí o tom kvôli tomu, že je to súčasť nejakého nálezu zdravotného. Adokelu. (Toto je naschvál napísané spolu aby to malo tú potrebnú melódiu.) Adokelu.

 

Prehodnocuješ a ideš rozhodne urobiť niečo pre svoje zdravie.

Odhodlane si vnútri povieš: „A dosť! (výkričník precítiš, si odhodlaná)  Toto musím spraviť pre seba. Pre svoje zdravie! Pre svoju chrbticu! Sebaláska! Na fejzbúk aj insta postneš nejaký motivačný citát o sebaláske a ideš na to. Musím začať nosiť malé kabely, lebo chrbtica!

Takže si musím tieto malé kabely kúpiť. Musím, chápete. Chrbtica, no.

 

Začneš čiernou.

Neutrálna. Lenže čo ak by sa ti zišla ešte jedna taká výraznejšia. Trvá pár minút a už pozeráš cyklámenové, červené, tu pozri aká žltá. Modrá, tá krásna výrazná modrá. Tie malé kabelky sú špeciálne rozkošné vo farbách.

A táto nude, potrebuješ aj nude? Keď nebudeš mať náladu na čiernu ale ani na výraznú krikľavú farbu? Lebo také dni budú. A také dni ťa nemôžu zastihnúť nepripravenú a vystaviť ťa zdravotnému ohrozeniu – že budeš musieť na jeden deň použiť tú veľkú. To nemôžeme. Ide o zdravie. Mám len jednu chrbticu, haló veď!

Košík sa plní, motivácia sa skryla za ušľachtilé úmysly a miesta v skrini treba viac a viac.

 

 

Čiže môžeš mať veľkú kabelu, do ktorej dáš všetko. Tú sme zmenili teraz na druhú možnosť – malú a zvlášť tašku na počítač.

Budeš nosiť malú kabelku len s peňaženkou a dokladmi. 

A vreckovkami. Náhradným rúškom. Dezinfekčným gélom na ruky. Liekmi od bolesti, keby náhodou. Hygienická potreba aspoň jeden kus, opäť keby náhodou. Gumička do vlasov. Púder. Rúž alebo balzám na pery. Cigarety. Kľúče od bytu, kľúče od auta, mobil. Zapaľovač. Jeden zapaľovač navyše, lebo býva zvykom, že tento si niekto vypýta a potom sa niekde minie – už sa k tebe nedostane. Takže tam potrebuješ mať náhradný. Vreckovky.

Celkom dosť predmetov.

Múdrosti z internetov: 

Priemerná kabelka obsahuje až 25 predmetov a váži podľa veľkosti od 0,6 až po 6 kíl. Šesť. Kíl. Preto kupujeme malú.

Múdrosti zo života:

Ak si myslíte, že malá kabelka je super, lebo je malá a je tam len pár vecí a všetko tam teda rýchlo nájdeš, chcela by som vám povedať, že je to krásna teória, ale nie. V malej kabelke hľadáme veci úplne rovnako dlho. Plus sa k tomu ešte rozčúliš, že načo nosíš malú kabelku aby si veci hneď našla, keď ich aj tak hneď nenájdeš. Plus sa ešte vytočíš na to, že si tú vec asi stratila, lebo v tej malej kabele prisahám nie je. A naozaj si to sem dávala. Ale nie je to tu, no. Nie je.

Je. Len si to nenašla, keď si to potrebovala.

 

Dobré je, že malé kabelky ti proste nedovolia veľa obsahu. Takže to zosekáš na to najmenšie možné a najnutnejšie. Cigarety idú do vrecka v kabáte, mobil tiež. V kabelke ostáva peňaženka a kľúče. A u mňa ešte labello. Lebo bez balzamu na pery ja nejdem. Nikam.

 

Z malej kabelky sa možno dočasne stáva stredná. Ale ten prerod. Ten prerod z veľkej kabely v ktorej je všetko na toto malé čudo, to je na hranici zmeny osobnosti podľa mňa.

Kedysi by som tiež tvrdila, že to sa nedá, mať malú kabelku. No a vidíte. Dá. Naozaj mi málokedy niečo z tej veľkej s milión vecami chýba. Odporúčam preskočiť „stredne veľká kabela“ štádium a ísť rovno do mini kúsku. 

Odtrhnite ten leukoplast rýchlo:D

 

 

Batoh

Alebo je vlastne ešte tretia možnosť a to tá, že budeš mať slušný batoh. Tam dáš veci z kabelky aj z počítačovej tašky a nekrivíš si chrbticu, netŕpnu ti ruky a tak celkovo je to zdravšie.

Je. Lenže neuveriteľne nepraktické. 

Veď aha. Pokus o nosenie batohu skončil tak, že som bola nervózna z toho, že nemám nič poruke z toho, čo práve potrebujem. Mobil, kľúče, labello, vreckovky.

Skončila som s batohom (počítač - chrbát) a malou kabelou (dôležité veci poruke). 

To je extrémne nepraktické. Lebo sa ti tie ramienka zamotajú. Lebo máš batoh a kabelu si dáš na to. Potom ale musíš niečo z batohu vybrať, takže si musíš dať dole aj malú kabelku. Nemáš ju kam položiť, zavesíš ju teda na seba a doluješ veci z otočeného batohu. Potom batoh preroluješ na chrbát. Chceš niečo z kabelky a?

Nejde posunúť. Ramená z batohu sú na remienku z kabelky, maturita, nacvičovanie, peklo.

Vrátiš sa k modelu malá kabela plus počítačová taška.

Až kým ťa zase o pár mesiacov začne bolieť chrbát a potom začneš vymýšľať ako to vyriešiš. Na zamotané remene si už zabudla, takže proces sa opakuje. Spomenieš si hneď po pár dňoch.

Ale už sa ti zas nechce nosiť dve kabely na jednom ramene tak zase na chvíľu skúsiš jednu veľkú, do ktorej sa zmestí všetko.

Až kým ti zas nestŕpne prvýkrát ruka keď ju máš preplnenú zavesenú na predlaktí.

 

A takto dookola. Celý život takto dookola. 

Toto sa teraz kvôli karanténam asi nedeje tým, čo nemusia chodiť do kancelárie alebo do práce denne. A zase povedzme si, keby toto bol náš jediný problém počas života, bol by to krásny život.

Týmto adresujem nevyslovenú námietku, že doba je ťažká a ja takéto voloviny tu už riešim. Či teda naozaj nemám nič lepšie na práci. 

Viete ako to je, no. Aj mám ale aj sme si sľúbili (lásku), a aj že sa raz týždenne povenujeme takýmto malichernostiam, aby sme zmenili myšlienky, no. Pokračujem v téme ktorá nikomu nepomôže, ale je vyčerpávajúca a plná emócií.

Because the struggle is real.

(Ako by sme toto preložili? Že lebo to je skutočný každodenný boj?) 

Sme v troch verziách a ešte sme šli len do práce. 

No a teraz – toto celé máš asi v čiernej farbe, lebo ku všetkému. Príde raz aj ten deň, keď si povieme, že toto nie je pravda a čierne kabelky sa naozaj nehodia ku všetkému, ale to ešte má čas. Ale je to tak. 

Zatiaľ vychádzajme z toho, že máš čierne - skoro ku všetkému. Sú to kabely slušné. Do roboty. Potom možno máš ešte variantu v hnedej / nude / alebo výraznej farbe – tie malé, to sme si popísali vyššie.

Vidíte, ako sa to narátalo? To nie je malichernosť, to je úplne základná výbava.

To už je jedna veľká pracovná, jedna malá, jeden batoh, jedna slušná taška na počítač. 

Štyri kusy. 

Menej sa nedá. Nech by si akokoľvek chcela a aj keby si všetky mala len v čiernej. A chodila len do práce. A nikdy nechodila nikam večer – kde potrebuješ listovú večernú. Ani do hôr ani športy nerobila. Ani do fitka. Ani súkromne nepracovne von, ani obyčajnú neelegantnú do obchodu keby si nepotrebovala, tak aj vtedy by to bolo číslo štyri.

 

A teraz utekajte do toho šatníka. Porátajte. A dajte mi vedieť. Číslo. Koľko ich ty máš?

Lebo nejde o číslo. Ale možno zistíme, že vlastne by naozaj stačili tri a pozri, koľko máme. Niekedy je dobre porátať your blessings:) (Preklad by bol asi niečo ako že zrátajme si za čo všetko môžeme byť vďační už teraz?)

Lebo niekedy možno zabudneme, že máme oveľa viac, než nevyhnutne potrebujeme. Nie je to výčitka. Ani náhodou. Len by som vám chcela povedať a pripomenúť si, že dobre celkom sa máme asi. Naozaj.

Dobré to je.

Krásny týždeň prajem

P.S.: Pri príprave tohto dielu som sa opýtala najpovolanejších odborníčok. Opýtala som sa malých žien. Vašich dcér. Že čo sa im páči na kabelkách a tak. Že na čo sú kabelky. A výsledky boli také, že to bude podľa mňa samostatný diel. Lebo malé ženy. A ich zásadné vyjadrenia k tejto téme. To si dáme niekedy nabudúce v pokračovaní kabelkového špeciálu. Nenormálne sa na to teším už teraz.