Staré. Ale dobré?


Ten koncert Veca a Tóna ej kej ej Ultrazvuk bol v piatok v MMC.

Bol to dlhý deň. Po práci som išla do galérie.

Chýbali mi istoty.

 

IMG_6921_ajpg

Fotky - expozícia v galérii GMB, Panská 19, Bratislava.
Prvé poschodie vpravo, potom vľavo a potom ešte raz vľavo. Pasáž. Autor Matej Krén.

 

Istota je Matej Krén a jeho Pasáž v GMB na Panskej


Boli ste? Neviem ako to vymyslel, urobil, ani ako je možné, že to ešte niekto nevidel. Vždy je mi cťou niekoho tam vziať a ukázať im tú parádu. Pasáž je múdre nekonečno, ktoré je stále aktuálne. 

Nepoznám nikoho, komu by sa nepáčila.

Niekedy tam idem aj sama. Len sa pozerám a dýcham. Som taká maličká v tom knižnom nekonečne. Pohltia ma slová aj písmená. Tie, ktoré ma trápia a idú mne v hlave, tak tie sa úplne stratia v tom mori kníh, strán, viet slov a písmen, že sú zrazu úplne malé. Neviditeľné a nepodstatné. Jedny z mnohých. Nič extra veľké. Pomáha mi to tam pochopiť malosť mojich “problémov”:)

Niekedy tam vezmem niekoho so sebou. Naozaj si nepamätám, kto tam vzal prvýkrát mňa. Vždy je to ako prvýkrát. Vždy je to veľké. Staré a dobré. Viac než dobré. Aj bez zmeny.

Je tam takto už podľa všetkého aj desať rokov.

Dobré to je.

 


Ako koncert Veca 

V akomkoľvek zoskupení. Pri tom piatkovom sa stali zázračné momenty. Napríklad keď počas Supu (tak sa to skloňuje, keď je jeho umelecké meno “Supa”? Počas Supu?) prišiel Vec aj so svojimi priateľmi normálne ako civil na balkón. Normálne. Ako keby nič. Chápeš? Ja nie. 

Sadol si tam, medzi nás, obyčajných smrteľníkov. Aj so svojou partiou, teda aj ľuďmi, ktorí sú akože známejší a slávnejší. A tak úplne bez afektu a normálne tam boli. Pokyvkávali hlavou do rytmu, na Supovu výzvu dali ruky hore, tleskli a také. 

Viem, že sú tiež ľudia. Ale že si tak išli užiť kamarátov koncert medzi ľudí. Medzi nás civilistov. 

Pár chvíľ potom odpálili v tých šušťákových súpravách strašné veci. 


IMG_6949_ajpg


Ako to vždy dá, že predbehne ešte sám svoju predchádzajúcu show?

Pri tejto napríklad – okrem účinkujúcich, hosťov a celého vystupňovania koncertu, v jednej časti medzi ľuďmi, dole, urobili taký krúžok a začali tam strašne valiť brejkdens Laci Strike s jeho tanečníkmi. 

A do toho Vec, Tóno a Škrupo išli z pódia ctrlc, ctrlv.

Neviem, ako som musela vyzerať, ale asi dosť komicky. Obočie mi pretočilo až za čelo a strašne som sa s otvorenými ústami vyškierala.

Potom dali ďalšiu pesničku. Ako keby nič. Ako keby si sa práve nedotkla neba. Chlapci nad 30?  Taká strašná radosť z tých "chalanov" všetkých išla. Šma-ko-cin-ka. A potom hneď bez varovania ďalšiu. Pri Slovákovi hučala celá sála, pri máte všetko ani nehovorím. 

Tváre slobody, lebo sranda je jedna vec ale pointa a odkaz druhá.

On je staré a dobré, čo je navyše vždy aj kus nové.


Preto ma baví.

Začalo to tak, že som si ho na tej Pohode išla vždy pozrieť. To bolo raz za rok. Lenže vždy iné. Vždy s posunom. Staré dobré hitovice si vyberá, dá Ti zopár. Po týchto našich pohodových koncertoch, z ktorých každý je iný, vždy aktuálny, som minulý rok pridala jeden aj mimo júlového cyklu. Dopadlo to tak, že tento rok projekt Ultrazvuk už nebola ani otázka.

Nemôžem povedať, že doručí vždy “solídny štandard.” Lebo je to klamstvo.

On vždy dá o level vyššie ako to, čo si videl predtým.


Ako sa môže tak vyvíjať a stále a popri tom Ti ešte aj pripomenúť mladosť starými hitovicami? A všetko to zmiešať tak, že to celé posunie niekam, čo si ani nevieš predstaviť, že sa dá. Už len zo zvedavosti je akútne, aby som bola aj na ďalších:D Lebo nevydržím ja nevedieť, že ako to bude teraz. Vždy si myslím, že je to top. Potom príde ďalší termín.

On je “staré dobré” ale vždy aj "o level vyššie."

Keď budem veľká, to by som chcela vedieť.


IMG_6913_ajpg


Je staré dobré? Má ostať? Alebo sa meniť?

Niečo sa asi bude musieť stať. Alebo aj nie. Ešte neviem. Udržať staré a dobré, veď dobre. Ale urobiť “Level up” by som tiež chcela. Konkrétne s DTJ. Lebo veď dobré to je a aj to funguje, ale niektoré veci sa už nedajú nevidieť. 


Vysvetlím

Pred časom ma oslovila s ponukou na pár rád a pomoc jedna žena. Ona sa venuje týmto online veciam úspešne. Povedala že: 

“Dobré to je, ale mám pár ízy tipov, ktoré ti môžu pomôcť.”

Stretli sme sa. A ona mala normálne sama od seba pripravené poznámky, lebo si prešla web a aj insta a mala niekoľko tipov, ktoré môžu pomôcť. Povedala, že je to dobré, ale niečo aj nie. Hovorila veľa o forme, je expert.


Ako? Prečo? Len tak. Sama od seba. Zadarmo? Poradila. Lebo áno.

"Obsah," povedala, "obsah nechaj." 

Bolo to ako zjavenie. Vieš, možno si viem cez týždeň robiť poznámky a potom napísať čosi, čo má úvod jadro záver a pointu. Ale viem, že vizuálne mám kam. A mňa si tento návod na zlepšenie a vylepšenie našiel úplne sám a úplne profesionálny. Prišla za mnou, zaklopala a hovorí: 

"Vylepši. Toto tuto a takto, a ešte si aj odfoť tieto moje poznámky, aby si na nič nezabudla."


IMG_6901_ajpg


"Levelap"

"Levelap" je slovné spojenie, ktoré by mohlo byť dnes pointa. Naháňa ma v poslednom období. Šialene ma naháňa. Všade to vidím. Na každom vidím, ako "levelapuje". Hneď. Tak asi mi to má niečo povedať, keď to tak hneď vidím na druhých, asi ma to páli a treba mi to urobiť aj u seba:D

Tak to čítam.

Môžem sa mýliť. Lebo aj staré je dobré. Alebo aj nie:D


Vysvetlenie

"Levelap" pochádza z anglického "Level up" - a znamená "o úroveň vyššie", "posun", alebo akože chcieť sa dostať na vyšší level. 


Strana 

(je odvedené od webstránka ale píšem webstrana, lebo naozaj nemám rada zdrobneniny. Prepáčte:D)

Napríklad keď sa pozriem na web dobretoje.sk. Veď dobre, neurazí. Jednoduchý prehľadný čistý web. Ako povedal raz kamarát:

“Na formu sa vyser, ty sa sústreď na robenie dobrého obsahu ako doteraz.” 

Bolo to také virtuálne pohladenie, lebo veď je on z dizajnu. A takto povedal. Ale aj také sa stalo, že keď pozerám weby iných blogerov a blogeriek, mám pocit, že my tu sme sa zabudli niekde v roku 2008. Neviem.

Trebalo by možno aj levelap.

 

Foto

Niektorí ľudia robia pekné fotky. Oni sa aj vyskytujú okolo mňa. Ponúkli mi svoje nádherné fotografie. Že môžem použiť. Sem. Dojáky. Vďačnosť. Napríklad minulý týždeň. Ale aj tie tulipány. 

Vidíš, ako ma ten levelap sám zas dobehol? To už musím prečítať, nie?

A fotky jaké.

 

IMG_6925_ajpg

 

Insta. Ten profil. Levelap nenormálne.

Vieš aké dobré výhovorky som si už ja našla? Napríklad že: “Ale toto som ja. Nemám to premyslené dopredu, je to spontánne vždy to, čo ma práve osloví alebo napadne, to asi ani nechcem meniť.” 

No, veď dobre. Veď môže to aj takto byť. Veď obsah. Dobre. Ale možno sa to dá zachovať a mohlo by to vyzerať aj že "na prvú" pekne. Vieš, čo myslím? Mohlo by. 

Dá sa. A už ma to aj dobehlo a ukázalo sa, že ako.

Neviem kedy ani neviem kde začnem, ale čosi asi bude. Postupne. Treba na to aj čas a silu. Za mňa teda. Koncepty a ľudia sa už zbierajú samé. Až podozrivo rýchlo a podozrivo šikovní:D

 

"Staré dobré" verzus "levelap"

Toto je moja najčastejšia dilema v týchto dňoch. Strašne silná. Nikdy neviem, čo je správne. Lebo oboje je niekedy dobre. Lenže, ako mám vedieť, čo je správne práve teraz? Máte na to nejakú pomôcku? 

Ja nemám. Zase otázka na ktorú nemám odpoveď:D

 

Chcela by som vám dnes povedať, že keď budem veľká, chcela by som byť kombinácia starej dobrej Krénovej Pasáže a levelapu, aký vie urobiť Vec.


Aj na dobretoje, aj tak celkovo. V živote.

Prajem vám peknú nedeľu a úspešný váš “levelap”, čokoľvek to u vás teraz je.