Toto som sa naučila na staré kolená. Zatiaľ

 

Rozprávali sme sa s kamarátom. O nejakej téme. On vraví: “Hej, to je jedno. Nech si robia, čo chcú. Je to prekvapivé a nechcel by som to tak pre seba, ale čo ma do nich…”

Rozhovor pokračoval, rôzne témy, a ja že: “Veď to je vlastne aj tak jedno. Nebudem sa rozčuľovať kvôli takým veciam…”

Tento prístup sme obaja v konverzácii pomenovali niekoľkokrát. Vymenovali a prediskutovali sme spolu niekoľko situácií z posledného obdobia. Každú sme uzavreli s tým, že sa pre to neoplatí vyvádzať sa z rovnováhy. 


Potom som naňho pozrela a vravím: 

“Ty si pamätáš, keď sme horlivo presviedčali o tom, čo je správne a mali názor na to, ako niečo robia druhí a ešte sme im ho vlastne často aj povedali? A pamätáš, ako sme nechápali, keď starší ľudia tak často hovorili: “nechaj to tak”, “nemá zmysel sa pre to trápiť” alebo “je to jedno, nič to neznamená,” alebo “čas to povie za teba, nebojuj teraz,”, "nemusím všetkému rozumieť," alebo “to nie je o tebe…?”

On že: “Hej. Už sme tam? Na druhom brehu? V tej skupine, že nás mladí nebudú chápať, že sa horlivo nezapálime do 90% tém, ktoré sa okolo nás obtrú? Lebo náš postoj je, že “pre toto sa neoplatí ani trápiť a už vôbec nie rozčuľovať? Že veľa vecí nás obtečie a sú nám jedno?"

Kámo, sme tam. Už sme “oni”:D

 

na stare kolena_1jpg


Na dospelákoch som nerozumela veľa veciam. 

Pamätám si, ako som si niekedy hovorila “ako môžu…” a potom išiel nejaký popis ich správania. Tak strašne veľa vecí je dnes inak. A oni nám to hovorili. Len nám sa to vôbec nedalo navnímať. Sme nemali kompatibilné softvéry, alebo také niečo:D


Zapisovala som si ich počas toho, ako sa diali. Tu sú. 

Veci, ktoré su pre mňa dospelácke “lajfheky” (slovo lifehack nemá preklad, je to asi niečo ako malé / ale zásadné - životné vylepšováky). Značka: Naozaj príde s vekom. Samo. Chceš či nechceš.

Zoznam vecí a bodov, o ktorých by som nikdy nepovedala, že majú taký zásadný vplyv na kvalitu života. Len tie, ktoré so všetkou opatrnosťou dokážem k dnešnému dňu pomenovať. Samozrejme, môžem sa mýliť a nemusí to tak platiť aj u vás.

Pripravení? 


"Lajfheky dospeláctva":

podnadpis - oni nám to hovorili, my sme im to neverili, alebo sme nevedeli, čo hovoria. Teraz už asi vieme?:D 


- Ten pocit, keď si dáš kyticu na stôl sa naozaj nedá porovnať s ničím. Natrhaj si kyticu. Kúp si kvet. Kľudne aj sama.

- Ako veľmi ti zlepší deň, keď sa na chvíľu zapozeráš na psa, ktorý čaká priviazaný na vodítku pred obchodom.

- Sieťky na oknách. Nie naozaj. Sieťky na oknách majú priamy vplyv na kvalitu života. A pšitom taková blbost. Ale jedna zo zásadných vecí. Najviac.

- Na pokožku po oholení aplikuj detský púder. Toto viem len dva roky. Čo som bez tejto informácie robila na planéte dovtedy, neviete náhodou? Toto je informácia roku 2018 pre mňa. Naozaj.
 

- Nemusím mať názor na všetko.

- Aj keď na niečo názor mám, nie som povinná ho nikomu hovoriť.

- Nemusím ho povedať ani keď sa opýta – ak nechcem.

- Že ako budeš starnúť, povaha sa ti vpíše do výrazu tváre.


- Kým niečo odstrihneš alebo odrežeš, odmeraj to ešte raz. Naozaj. To príslovie “dvakrát meraj – raz rež.” Nie len metaforicky. Aj doslovne:D
 
- V domácnosti naozaj potrebuješ mať ihlu a niť.

- Vždy sa pred spaním odlíčiť. Naozaj. Vždy. 

- Že ísť spať pred 10tou v noci je luxus, ktorý si treba dopriať tak často, ako sa dá. 

- Že dobrý spánok naozaj lieči.

 

na stare kolena_3jpg


Tento je môj obľúbený. A naozaj:

“In this world, you must be oh so smart or oh so pleasant. Well, for years, I was smart. I recommend – pleasant.”  (Elwood P. Dowd, z filmu Harvey)

Preklad: „V tomto svete musíš byť buď chytrý alebo príjemný. Celé roky som bol chytrý. Odporúčam byť príjemný.“

- Voľný preklad - ako tomu rozumiem ja: Radšej „tá, s ktorou je príjemne“ ako „tá, čo všetko vie.“

 

- Bez diára je môj život chaos. Že si veci potrebujem zapisovať. Že mať vždy po ruke papier a pastelky je super.

- Že málo svojim mužom hovoríme, čo sa s nami deje počas cyklu. Ale očakávame, že to vedia, a že nás chápu. Je na to aj dobrá apka.

- Že fotiek s palmami nikdy nie je dosť. A majú terapeutický účinok.


- Že keď máš pri niekom "ten pocit" - že niečo nie je v poriadku, ale nevieš čo - ver mu. Vždy sa potvrdí. Donekonečna sa racionálne presviedčam, že ten človek je super, lebo toto a toto. Čas aj tak ukáže, že ten "ciťák" bol správny. Tak často proti nemu ráciom bojujeme. Tak často zistíme, že to bol boj nás proti nám. (to aj spieva Dara - Nepatrí sa vraj emóciam podľahnúť, na čo iné sa dá dneska ale spoľahnúť...;) 


- Že hľadanie vinníka je jedna z najväčších strát času. Že ukazovať prstom na druhého má význam len keď ho chváliš alebo povzbudzuješ. 

- Pochváliť druhého za niečo nebolí a je to naozaj ľahké. Pochváliť seba je ťažšie, ale je to super pocit.

- Že slov ďakujem a prosím nikdy nie je dosť.

- Na topánkach a kozmetike netreba šetriť. Treba kvalitu.

 

- V obchode ti naozaj predajú úplne nekonečné množstvo sladkostí a čokolády. Nekonečné. Že na to nie je limit. Môžeš ho aj denne zjesť úplne koľkokoľvek sama chceš. Možno to úplne denne nerobíš. Ale môžeš. Nekonečno:D

- S čím na to stretnutie ideš, také bude. Či už si ideš dať kávu, niečo vyriešiť, alebo sa pohádať. Stane sa presne to, po čo si tam ideš.

- Keď ti muž povie, že pre teba nie je dosť dobrý, ver mu to. Zariaď sa podľa toho.

- Dobrá káva je naozaj zážitok.

- Že od toxických ľudí treba byť čo najďalej.

- Naučiť sa nosiť malú kabelku je super. Malá ti naozaj stačí. Vojde tam všetko, čo potrebuješ. Nepotrebuješ trojkilové čudo na ramene.

- To klišé "hlavne zdravíčko" - je pravda. Keď máš zdravie, máš viac než dosť.

- Šťastie je dobrovoľné. Môžeš sa preň rozhodnúť v každej sekunde svojho bytia. Aj môžeš, aj nemusíš. Je to voľba. A nie, nie si povinná byť šťastná 100% času svojho života. 

 


- Ako naozaj často keď mi dajú v podniku menu do ruky si poviem: doma mám jedlo:D 

- Aké dôležité je vypiť za deň dosť vody a nebyť hladná.

- Vždy môžem povedať “nie, ďakujem.” Bez vysvetlenia. "Nie, ďakujem" - je celá veta.

- Že je naozaj dobré pre dušu čítať veľa kníh. Aj cestovať.

- Že treba robiť veci pre seba.

 

na stare kolena_2jpg


- Keď niekto neurobí nič, aby ti dal najavo, že s tebou chce tráviť čas, to “nič” je dostatočný prejav na to, aby si to prečítala. Nechce. A zariadila sa podľa toho. Ja viem, že to bolí a chceš ešte čakať. Ale aj žiadna akcia je akcia.

- Ako veľká sloboda je, keď je jedno, čo si o mne myslí niekto iný. 

- Ako veľmi slobodnou sa staneme, keď už nemáme potrebu presviedčať cudzích o svojej hodnote. Lebo buď ťa bude rešpektovať aj keď ťa nepozná, lebo vie, čo je to rešpekt k bytostiam. Alebo nebude. A vtedy je úplne jedno, čo by si pre to urobila.

 

- Že slzy šťastia sú naozajstná vec. A že to je super, keď si vieš takto šťastne poplakať kedykoľvek, keď sa ti práve chce.

 

- Že to nebol zlý rok, mesiac, týždeň ani deň. Bola to nejaká situácia. Ona je v okamihu preč. A ja rozhodnem, či si ju budem pripomínať a ako dlho.

 - Keď na to nemám chuť, nemusím si to dať. Drink, jedlo, priateľstvo, biznis, vzťah. Nemusím.

 

- Byť milý na druhých. Usmiať sa. Pozdraviť prvá.

- Ako veľmi dôležité je kvalitné a dobré jedlo.

- Že lásku vidno.

- Ako strašne veľa času sú dospeláci pod vplyvom alkoholu. Pohár vínka, dva, tri. "Len pohárik." Alebo pijú. Alebo popíjajú. To nie je výčitka. Je to len konštatovanie. Uvedomenie. Je to tak a v každej generácií to tak zrejme bolo. 

(Keď tie dievky v krojoch pospevovali ťahavé trávnice? To muselo byť po nejakom poldecáku hentaké melódie vymyslieť:D Zľahčujem, ale to uvedomenie že alkohol je "red line" ktorá sa ťahá naprieč takmer všetkým, to som si v mladosti naozaj nemyslela. Štúrovci keď sa vyšplhali na Devín? Žeby tam šli vyslovene v noci na hrad partia chalanov tajne len s knihami čítať si? Hovorí sa o oslave spätosti s národnými tradíciami - tak tam mi nejaké pálenô celkom sedí. Neviem;) Nechcem konšpirovať. Len by mi tak veľa vecí zrazu dalo zmysel. Ale ešte stále neviem prijať, že alkohol je tak zásadný bod v tom celom. Aj keď to dáva zmysel.)


- Existujú vrecia do smetného koša, ktoré sú parfumované.

 

cover_3_ajpg


- Niekedy namiesto “ja si myslím, že” keď sa opýtam “prečo si to myslíš” ušetrím si veľa času, síl aj nervov.

- Nos tú korunu každý deň. A vystri sa:D

- Že máme právo na svoje emócie. Nikto nie je povinný zvládať ich prejavy a dôsledky. Ale my máme právo tie emócie cítiť. Nevylučuje sa to. (Na to je taký pekný citát, pardón za expresívny výraz, je to nejak takto: "Own your sh_t, feel your sh_t, but don´t loose your sh_t.)


- Pamätaj si tých, ktorých zaujíma, čo cítiš.

- Naozaj blízkych osôb je len zopár.

- Každý je v niekoho príbehu “ten zlý”. Aj ja.


- Samota je v poriadku.

- Naozajstnú mastnotu odstrániš tak, že to posypeš kryštálovým cukrom, na to dáš jar, potom to umyješ a vtedy to odmastíš. 

- Že dobrá nálada nevyrieši tvoje problémy, ale zlá tiež nie.

- Stále sa pozerať takým pohľadom, ako pozeráš na západ slnka.


- Že šťastie, pravda, láska a pohoda nie sú cieľ, ale spôsob cesty.

 

- A predstava, že o 10 rokov to bude zas úplne inak a veľa z toho, čo im (tým starším) stále neverím, bude vychádzať aj z mojich úst, je teraz neuveriteľná. No som si takmer istá, že to bude nejak tak:)

Dobré to je.


Vám aký detail zásadne ovplyvnil život? Že by ste to nikdy nepovedali, je to "maličkosť" a úplne iný svet teraz?


Krásny týždeň plný dospeláckych lajfhekov.