Vonku je krásne, bude to dnes krátke:)

 

Odlietala som do UK posledný májový týždeň. V noci bolo 6 stupňov a pod džínsami som mala pančuchy. Zateplenú zimnú bundu a hrubé ponožky.

Priletela som druhého. Ľudia na letisku mali kraťasy a tričká. Slovensko už má leto.

A tento piatok bol prvý letný večer.

 

IMG_0220_ajpg

Ríbezľa pred odletom. Teda, ríbezľa nikam neletela, prílet a odlet bol môj a uvádzam ich, lebo je to časový údaj a súvisí s textom:D



Vieš, ako to spoznáš?

Zaparkovala som na Palisádach. Dole po Zámockej a Židovskej. Už na Zámockej ulica vyzerala ako jedna veľká párty. Nie taká, kde sa divoko a nekontrolovane robia hlúposti. Žiadne “lotroviny” tam neprebiehali. Ľudia postávali vonku, vysedávali na vytiahnutých terasách, na múrikoch, na vankúšoch na zemi alebo aj len tak na zemi. 

Sedeli, rozprávali sa. A všetci boli šťastní, že môžu byť vonku. 

Konečne.


Usmievala som sa, lebo mi z toho bolo dobre. Bolo to príjemné. Pokračovalo to aj dole na tejto ulici, popri reštáurácii, pri vinárni. Hluk ľudí, všetci vonku. Všetci teraz chceme byť vonku. Všade obsadené terasy, chodníky, schody. Pozdĺž celej Židovskej až tam úplne na koniec, kde sa ťa stratení španieli opýtajú, kadiaľ do Subclubu. 

"Dole týmito schodmi a doprava, popri ceste. Uvidíte to napravo. A indžoj. (užite si)"

"Is it good?" - je to tam dobré? - doplní ešte otázku ten, čo vie po anglicky.

Palec hore, žmurknem a usmejem sa.

"Thank you." 


Poďakujú a svižným tempom sa poberú odporúčaným smerom. Niekedy ťa zaujíma, ako pokračújú príbehy "random strangers" - náhodne okoloidúcich cudzincov je dobrý preklad? Snáď. Tak konkrétne pokračovanie príbehu týchto štyroch by ma aj celkom zaujímalo. Len tak. Zo zvedavosti:D

Dobré to je.

 

Veľmi mi to chýbalo v tých chladných mesiacoch a veľmi to v živote potrebujem.

Takže aj ak som náhodou v Bratislave, nie som väčšinou tam, kde bývam. Napríklad posledných pár západov slnka som si vyšla na hrad. Alebo z druhej strany Dunaja sadla na múrik a pozerala, ako zapadá. Aj s niekým, aj sama. Lebo tam si sadnem na múrik a je tam dobre. Ohľadne bytia tak celkovo. Som vonku. Okolo sa prechádzajú ľudia. A keď môžeš takto v noci byť vonku, to už je naozaj leto.


Neviem sa tej atmosféry nasýtiť.

Táto posledná veta je klišé ako delo a naozaj som ju prepísala asi 400 krát. Lenže naozaj neviem nájsť nič výstižnejšie. Že akože tá atmosféra je mega a chceš ju mať v hlave, v srdci, všade, tak ju nasávaš. Ale stále vnútri ešte máš miesto a vonku tá nálada stále je tak nasávaš (náladu) unlimited a nemá to konca, no. Tak mi to vošlo do toho klišé s tým "nasýtiť sa atmosférou". 

Ale viete, čo myslím?:D

 

IMG_1038_ajpg

Ríbezľa po prílete - teraz.



Je leto. Treba veľa piť.

Pijem najradšej (okrem vody a kávy) kolu zero. O tom, aké príchute som objavila v UK som vám už písala tu. K zoznamu (mango, čerešňa, broskyňa) ešte pridávam – teda objavila som - aj “twisted strawberry” a “raspberry”. Jahodu a malinu. Och.

 

Je leto. Treba veľa piť. A občas si dať zmrzku. Alebo nanuk.

Včera som sedela pri Dunaji na trávniku. Na slnku. Skoro celý deň. Dostala som chuť na zmrzlinu. Alebo ako s jednou skupinou ľudí hovoríme, “mrzlinu”. Sú totižto slová, kde sa vyslovením prvých písmen vyslovene netrápime. Vedome ich nehovoríme. Konkrétne: mrzlina, táčik, rabec, čela, čera.


Keď dostanem chuť na zmrzlinu, znamená to, že si dám nanuk:D

Keďže je to niečo, čo si dopraješ len občas a mega cukor a neviem čo, zvažuješ, čo si vyberieš. Ja si chcem vždy dať to najlepšie. To najlepšie je pre mňa Magnum. Je to v poriadku ak to máte inak. Nehovorím, že je najlepší pre všetkých. Pre mňa je. Naozaj, Keď už, tak magnum. Vošla som ku Bilovi a v chladničke mali vieš čo?

Všetky typy a jeden nový. Biela čokoláda a kukís.

Oh, Vianoce. Nová príchuť Magnumu – to sú Vianoce. Väčšinou viem, že nejaká má prísť a už ju v obchodoch vyhľadávam. 

O tejto som nevedela, takže prekvapenie a dobré správy.

 

Pri veciach, ktoré mám rada, neplatí u mňa strach z nových chutí

Kola - vyskúšam všetky. To isté Magnum. Podľa vás je ktorý najlepší?

Magnum mám tak rada, že som dokonca skúsila aj príchuť karamel. Myslím ten "Double caramel." A to už je čo povedať. Len raz, ale skúsila. Karamel rada nemám. 

Až na slaný karamel, to je výnimka. Lebo to je niečo úplne iné ako karamel. Magnum slaný karamel - šma - ko - cin - ka. Skúsila som aj príchuť “champagne” dokonca. Klasika, ktorá nikdy nesklame je pre mňa Almond. Tie horké ja veľmi nepreferujem, ale keď mi ho niekto dá do ruky, nebudem ho vracať, čo si budeme klamať. Tie s dvojitou čokoládou to je iná liga. A ten biely.


IMG_0260_ajpg

Čerešňa pred odletom



Najlepšia akú kedy mali – zatiaľ – bola "arašidové maslo dvojitá čokoláda".

To ste mali?

Asi pred tromi rokmi ho mali všade, potom už len u Bila a potom už len na Slovnaftke. Minulý rok som ho ešte našla na pumpe Shell. Ako ideš popod Strečno smer Žilina a už si za Strečnom a vchádzaš do ZA. Napravo je pumpa. Teda, zastavili sme tam lebo defekt (hej hej, popod Strečno vyslovene chceš ísť s vyfukujúcou gumou) A tam bol. Bojovník. 

Keby som mala v tom aute s defektom okrem rezervy aj prenosnú chladničku, kúpila by som všetky Magnumy arašidové maslo dvojitá čokoláda.

Je to kráľ kráľov. Výrobca tú chuť popisuje takto:

“V Magnum-e veríme, že deň bez potešenia je stratený deň. Séria “Double” je určená pre tých, ktorí to s hľadaním potešení myslia naozaj vážne… Magnum arašidové maslo dvojitá čokoláda je naozaj slaná, zároveň sladká dekadencia…”


Lovebrand. 

Ako môže moju životnú filozofiu niekto vystihnúť popisom príchute nanuku:D

A naozaj mi neplatia. 

Raz som ich kúpila asi 20, lebo aby som mala doma v mrazáku. Potom som stále chodila do chladničky. Veď už len tento jeden. Tak som ich za deň zjedla osem. Už ste niekedy zjedli osem nanukov za deň? Tí, ktorí áno, ste si práve spomenuli, čo sa vám potom stalo, takže to hovoriť nemusím. A tí z vás, ktorí nie, verte mi a dajte si pozor:D 

To nechceš.

Napriek tomu, že som sa otrávila touto príchuťou som na ňu po troch dňoch – hneď ako symptómy zmizli – mala chuť znovu. A mám ju doteraz.

 

Lovebrand je značka, s ktorou sa ľudia stotožnia a majú ju radi. Radi o nej rozprávajú a radi ju sami od seba odporúčajú.


Moje “lovebrandy” na toto ročné obdobie a počasie (teda odporúčam) sú jednoznačne:

Bratislava

Leto v Bratislave v starom meste alebo pri Dunaji, 

Kola zero, 

Magnum 

A osolený melón. Ste už mali?


IMG_1055_ajpg

Čerešňa po prílete. Je ťažká a je pod ňou tma, takže fotka je komplikovaná úloha pre amatéra ako som ja, ale pre ilustráciu, no.



Normálne melón (spisovne je aj dyňa aj melón, odporúčajú uviesť pre spresnenie farbu dužiny plodu - oukej). Červený melón. Nakrájať na malé kúsky – tak ako to už robíte. Pred zjedením trochu posoliť. Posoliť červený melón? Jes. Posoliť. Neoľutuješ:D

Skúste a dajte mi vedieť. 

Aj Vaše “Lávbrendy” aj ako chutil ten melón posolený. Dobre?

 

Je leto. Treba veľa piť. A občas si dať zmrzku. Alebo nanuk. Alebo melón. Kľudne aj posolený.

Prajem vám krásne horúce dni