Vymýšľanie dobrých titulkov k článkom - na polroka za tri.

 

Bolo vysvečko. Zistila som to tak, že som začala pátrať po tom, prečo sú prázdne cesty. Naozaj.

Pozri, ani to nebolelo. Trvá len približne 15 rokov, kým ti tieto školské súvislosti a rutiny úplne vypadnú z hlavy. Pamätám sa, že som sa na tento deň tešila. Konkrétne na stav, keď si "už ani nespomeniem na nejaké školské režimy." Stalo sa to 1. februára 2019. Jes.

Ale aj tak, veď sme si len teraz dali novoročné predsavzatia, už máme niečo vyhodnocovať? Deti v škole vyhodnocujeme od septembra doteraz? A my to máme prečo inak? Neviete?

Ja neviem. Ale využijem to:) 

Novoročné predsavzatia som ešte ani nezačala plniť. Zveziem sa teda so školákmi a začnem prvého februára. Dobre?

Na Kube takto vravia: "Ak si ma prišiel kritizovať, v kúpeľni je zrkadlo."

Prvého januára sa mi nepodarilo. Všelijaké boli výhovorky. Naozaj dobré, všetky som si zožrala. Potom boli nápady, že “od pondelka” alebo “od 15teho”. Alebo ten ďalší pondelok. Zatiaľ nič nevyšlo:D 

U vás ako? Darí sa?

Cvičíte? Chudnete? Viac šalát, menej sladké? Čo tam máte?

 

Pôjdem ja dnes po vzore školskej dochádzky a udelím si vysvedčenie za prvý a začnem sa snažiť druhý školský polrok. Tie témy, ktoré som si dala do predsavzatí, si teraz vyhodnotím za posledných 6 mesiacov a začnem akože v novom školskom polroku.

Vidíš, toto udelenie vysvedčenia ani nepotrebujem odkladať, zaujímavé.

Na základe toho, čo som priznala v prvom odstavci teda moje vysvedčenie od septembra je: 

Prokrastinácia

Jednotka s hviezdičkou:D

Neviem úplne, či sa je čím chváliť, ale je to tak. Som dobrá. Môžem v tejto téme dávať rady. Len neviem, či vôbec niekomu treba.

 

Tolerancia

Tu by som si dala jedna mínus. Dobré je, že mínus na vysvečku nevidno. Ani hviezdičku, viď predmet číslo jedna.

Za toleranciu si dávam jedna mínus. Myslím, že to mi celkom ide. Snažím sa už dlhé roky a je to pre mňa naozaj dôležité. Mínus je za podskupinu "urýchlené závery."

 

Urýchlené závery

Robím. Niekedy mi to veľmi pomôže, ale niekedy sa veľmi zmýlim. Dalo by sa teda nerobiť ich a mýliť sa menej. Konkrétne sa najviac mýlim pri ľuďoch. Niekedy si urýchlim záver, že je niekto super, nedám si pozor a natlčiem si hubu. 

Niekedy urobím urýchlený záver opačným smerom. Označím si tak v hlave, že tento je “kilo oskar kilo oskar tango” a podľa toho sa zariadim. Lenže niekedy sa veľmi pomýlim. 

A to je chyba.

“kilo oskar kilo oskar tango” je bezpečný spôsob, ako nadávať pri deťoch. Keďže moje kamarátky sú čím ďalej tým viac mamy, musím si dávať pozor, aby mi nevyletelo nevhodné slovo.

To si často myslíš, že dieťa nepočúva. 

Ale dieťa počúva. A zapisuje na hard disk. Vo chvíli, keď to najmenej potrebuješ, potom z neho vypadne slovo, ktoré doma počulo. Rodičov odsúdia. Nikoho už nezaujíma, že to nepovedali oni, ale návšteva (ja). Hnusné slovo je v slovnej zásobe dieťaťa naveky a povesť rodičov je tiež naveky v “paprika ivan čučoriedka imelo.” Preto som dostala lekciu bezpečného nadávania v prítomností detí. Ďakujem, ak som ešte nepovedala. 

Spojíš si prvé písmená tých slov a máš. Dobré to je, že?

 

Nadávanie pri deťoch

Za jedna:D Dobre, dva. Už to viem zamaskovať, ale nemusela by som pri deťoch nadávať vôbec.

 

Najlepšie zlepšenie za posledný polrok:

 

Dodržiavanie rýchlosti

Jednotka s tromi hviezdičkami. Od augusta minulého roka som ukážkový dodržiavač maximálnej povolenej rýchlosti. Predchádzalo tomu síce niečo ako “zážitkový workshop” – konkrétne jedna situácia s dopravným policajtom, ale výsledky mám. O to ide, nie?

 

Na polroka prepadám z týchto dvoch:

Stravovacie návyky

Päťka ako delo. Ani len náznak. Mám rada dobré jedlo. Lenže som extrémne vyberavá. Málo čo teda považujem podľa mojich kritérií za dobré jedlo. Nechcem do seba dávať jedlo, ktoré nepovažujem za dobré. Tak si radšej nedám nič. 

A potom čokoládu. 

To je problém, lebo niekedy takto žijem na maškrtách aj deň. Teraz klamem, lebo niekedy sú to aj dva aj dva a pol, ale číta to moja mama, tak jej to nepovedzte, dobre? Potom som od hladu nepríjemná a potrava je nevyhnutnosť. 

Aj ak by to bola mrkva od Billa s nápisom "Jožko Mrkvička - karotka sladká" zjedená za volantom na ceste niekam:D

Okrem raňajok. 

V raňajkách som pani. 

Buď som doma a je moje obľúbené raňajkové menu, ktoré by mali mať všade na svete a nenútiť nás jesť k dobrému müsli jogurty. Bleh. Takže, panička raňajkuje: proteínový puding so špaldovým müsli, kokosové piliny a trochu kiwi, jahôd alebo banánu, kešu orechy, lieskové alebo pekany - ak sú.

Plus káva.

Tento rituál a toto menu som si doniesla z Bali. Najradšej som chodila sem. Po miske s čoko proteínovým pudingom a všetkým okolo, bol číslo dva bagel s avokádom, uhorkou a klíčkami. No koniec. Také dobré to bolo.

Nič z toho u mňa nie je rada od fitness človeka a (možno práve preto) je gramáž podľa chute alebo presnejšie - podľa toho, čo sa ešte neminulo a je:D Skrátka to tak nejak vyšlo, že z tohto mi je aj dobre, aj mi to chutí a aj sa na to ráno naozaj teším. Mňam.

Alebo nie som doma a raňajky sú hotelové. To je trochu horšie ako domáce hyper kvalitné hipster raw menu (som dopadla, čo?:D), ale zase v hoteli majú čerstvú zeleninu a veľký výber, čiže väčšinou som spokojná, nájdem si niečo.

Zvyšok dňa a jedlo je celkom trápenie. Na pol roka - za päť.

a Spomalenie

Po predchádzajúcom bode a načrtnutom tempe a náhlení, treba vysvetľovať? Stále niekam za niečím a viac a hneď. Spomaliť si ordinujem, zatiaľ vykonanie stále za 5.

 

Budem sa učiť od vás. Všetkých. 

Na instagrame som urobila tento týždeň anketu, otázka znela:

Čo je tvoja silná stránka? Taká, že by si to mohla / mohol rozdávať alebo učiť?

Vieš, chcela som vás sem nejako zapojiť, ale hlavne vychváliť. Aby ste neklesali na duchu a občas človek potrebuje proste pochváliť. Keby ste to tiež náhodou práve potrebovali, tak aby ste to tu našli. Tak som sa vás opýtala.

Nebudem vám predsa dávať kázne a pýtať sa, čo vám nejde.

Opýtam sa v čom ste najlepší a dám vám jednotku. Aj s hviezdičkou, nech nežerem. Verejne. Čo poviete?

Mám okolo seba ľudí, ktorí sú najlepší v tomto:

 

A ešte jedna zaujímavá vec sa stala.

Dostala som od vás aj reakcie na už uverejnené silné stránky ostatných. Také že “juj, toto by som chcela vedieť” alebo “to je kto, pôjdem sa to k nej naučiť”. 

Vieš?

Hneď sme našli, čo nevieme. 

Ja prvá, to s tým zneisťovaním a sebaspochybňovaním, tam som sa hneď pridala:D 

Viem, že toho nevieme veľa. Ale viete čo? Vieme toho oveľa viac než si sami priznáme. A hlavne, prvý krok je, že si to uvedomujeme. To už sme na pol ceste. Nebuďme na seba tak prísny. 

Dajme si čas. Učenie trvá. Dobré to je.

A za "vysvečko" si dajte odmenu. Dajte si, určite. 

Sľúb, že sa odmeníš. Povedz to nahlas, nech to počujem:D

Aj ak sa vám niečo nepodarilo. Aj ak niečo neviete. (je to len zatiaľ) Aj ak v niečom na pol roka prepadáme. No a čo?

 

Ja som si v piatok za "vysvečko" – a to vidíte, že prepadávam z dvoch predmetov – nadelila jednu z mojich obľúbených dobrôt. Túto:

Áno, toto patrí do kategórie "poriadne jedlo," aj keď je to palacinka. Lebo je to pekne po sediačky, nie po ceste niekam, prešlo to tepelnou úpravou a je okolo toho celý ten rituál pekného miesta.

Dobrú chuť alebo na zdravie:)

Teraz vy, v čom ste naozaj dobrí? Že by sme sa to od vás mohli aj učiť?

Alebo  v čom ste sa za posledný polrok (od septembra) najviac zlepšili?
Som zvedavá, sem s tým.