Zobudili sme sa do lepšieho?

 

Koľko článkov ste už dnes čítali, ktoré začínali vetou: “V čase, keď toto píšem, ešte neviem ako to celé dopadlo”?  

Preto sa do deja dostaneme príhodou, ktorá so slovenskými sobotnými reáliami zdanlivo nesúvisí:

Stojím na letisku. Mám priority bórding. Predo mnou stojí pán. Lenže neviem, v ktorom rade. Či ide na obyč bórding alebo na priority. Lebo je tak akurát v strede. Tak sa postavím vedľa neho, otočím sa na neho a opýtam sa: “Prepáčte, idete vy sem, do prava?” (Prebehlo to po anglicky ale preložila som, bude to dôležité o chvíľu.)

On sa usmeje, pozrie na mňa, otvorené gesto ľavou rukou, čím ma púšťa pred seba a robí mi takú uličku. Pozrie mi do očí a povie: “Oh, no, please…” a usmeje sa. (A ukáže tou rukou. No. Preklad: “Oh, nie, prosím, nech sa páči…”)

Tak sa usmejem, poďakujem a prejdem. 

A on sa postaví za mňa.

Vieš?

On tam stál a išiel tiež tam, kam ja. Lenže ja som to naozaj nevedela, tak som sa ho opýtala. A on ma pustil pred seba ešte aj s tými modrými očami kurníkšopa a s tým gestom a s tým úsmevom a s tým “Please…”

Toto. Tak som sa naňho otočila, že akože čo. On sa usmial, pokýval hlavou tak akože “áno” a nechal ma ísť pred ním.

Kedy ste naposledy stretli záblesk rytiera? Lebo ja predminulú nedeľu na letisku, odlety.

Dobré to bolo.

Áno, keď som to nadšene rozprávala mužom vo svojom okolí – lebo akože príklad aby som im dala, aby videli, ako to na ženy funguje, keď sú džentlmeni, aké sme nadšené, ako sa nám to páči, ako majú dobré body… Viete, čo mi niektorí povedali?

Chcel si vraj obzrieť zadok. Tak viete čo, vy večne sarkastickí a negalantní hejteri, spochybňovači akejkoľvek existencie nezištných dobrých úmyslov? Mala som dlhý kabát! A aj tak to spravil znovu, keď sme z toho lietadla vo Viedni vystúpili. 

Tu máte!

 

Vedela som, že aj v nedeľu po tejto sobote bude článok. Napísala som to dopredu.

Vyšlo mi, že taký návod na to, ako z tohto sveta urobiť trochu lepšie miesto, bez toho, aby nás to vyslovene bolelo, môžem tak či tak.

Buď ho budeme potrebovať veľmi súrne, alebo nie až tak súrne, ale – neublíži.

 

 

Prečo si myslím, že sa to dá?

Lebo ten pán na letisku.

Lebo sa mi stále viac a častejšie ukazuje, že ľudia radi robia dobré veci. Veľakrát aj bez toho, aby o tom rozprávali. Na čo sa sústredíme, to si začneme všímať. Na dobré veci (aj keď sa niekedy možno ťažšie hľadajú) sa sústredí príjemne.

Ľudia radi a ľahko (ľahšie než by sme si mysleli) nasadnú na vlnu dobra. Lenže áno, aj na cynizmus. Čiže je asi na nás, akú vodu si do toho svojho bazéna napustíme. V takej sa budeme kúpať. Však, Irenko?;)

Vidím to okolo seba 

Mám jedného kamaráta, ktorý (keď je naozaj ťažko) zaradí takú rubriku a zverejňuje fotky alebo videá malej pandy alebo šteniatok, mačiatok... Viete? Alebo panda oranžová ako sa kotúľa nemotorne a také, nad čím vždy urobíš že "oooow".  Aby bolo na internete niečo aj ňuňu. 

A mám jednu kamarátku, ktorá zbiera také príhody, ako tú z letiska. Možno to raz vydá, a bodaj by:) Lebo sú. Veľa je ich.

Vieš?

V tomto článku teda (okrem dlhého úvodu) nájdete aj zoznam bodov, ktoré sa snažím robiť, aby svet bol lepšie miesto. Nebudem tvrdiť, že to máte robiť aj vy. 

Možno vám napadne niečo omnoho lepšie. Ale teda ja sa snažím takto:

 

Každý deň zdvihnem zo zeme jeden kus odpadu

Na ulici, na parkovisku, pred barákom. To je jedno. Jeden kus denne je cieľ, ktorý sa dá zvládnuť aj bez špeciálnej námahy. Po ceste z / do práce, z / do auta, do obchodu, kdekoľvek. Jeden kus zdvihnem a dám do koša.

Viem, je to len jeden. Ale takto o rok to bude 365. A to znie ako plán.

Dá sa to robiť kdekoľvek na svete a aj v rámci akokoľvek vyťaženého programu dňa.

 

Pochválim niekoho

To by v tom bol čert, aby som za celý deň nenašla jednu vec na jednom človeku, ktorá sa dá pochváliť.

Keď nemám čo pekné povedať, snažím sa mlčať. Nie vždy mi to vyjde, ale učím sa. Učím sa.

 

Pustím ich pred seba v rade

Viď chlap – hrdina z letiska. Proste keď si v tom Lidli a máš veľký nákup a za tebou je niekto, kto má zopár položiek, pustime ho.

 

“Thank you jar”

Názov pochádza z angličtiny a preklad by bol “nádoba vďačnosti”?

Mám doma takú nádobu. Už od 22. Decembra. Každý deň, pred tým, než idem spať, napíšem na papierik, za čo som v ten deň vďačná. Inšpirovali ma internety, nie je to z mojej hlavy. 

Pátrala som, kto s tým nápadom prišiel prvý a nedopátrala som sa, takže autor neznámy. Dopátrala som sa len k tomu, že pán, ktorý si dal patentovať zaváraninový pohár v skutočnosti najskôr vynašiel viečko, až potom ten pohár, no. To bolo k "jar". Ale k "Thank you jar" - neviem históriu:D

Zo začiatku to šlo tak, no, povedzme že nie až tak ľahko, ako to vyzerá. Včera som skoro nezmestila na ten papier všetko, čo som tam chcela napísať. Nádoba sa plní a budem čoskoro potrebovať ďalšiu. Zatiaľ sa mi darí každý deň. Keď nie som doma, píšem to aj tak. Po príchode domov ich vložím do nádoby.

Je to príjemné ukončiť deň zoznamom vecí, situácií a všetkého, čo sa v ten deň udialo a som za to vďačná. Aj sa potom dobre spí.

 

Lajkujem

Každý deň rozdám aspoň X lajkov. Namiesto X si dosaďte také číslo, ktoré viete dať. Na sociálnych sieťach. Na instagrame a fejzbúku. Lajkujme. Veď prečo nie?

Mám to nastavené takto: 

Lajk nič nestojí a toho človeka poteší. Mám ich neobmedzene veľa a nič ma nestoja. Prečo by som niekomu neurobila radosť takto? Možno súdim podľa seba. Možno pre niekoho to neznamená nič. Aj to je úplne v poriadku. Veď zle mu tým neurobím. Takže buď nič, alebo sa poteší. To mi vyšlo, že je dobrá rovnica:)

 

Nie, nebojte sa, toto nie je žiadna blogerská agenda.

Áno, je pravda, že ten jeden páčik, myslím, pre každého z blogerov znamená obrovsky veľa. Jednak si vždy na tú osobu spomeniem a v mysli poviem “jeeej, ďakujem, ty si super”.

Ešte tým aj úplne zadarmo pomôžete. Je za tým FB a IG vzorec, on potom keď má niečo viac páčikov a komentárov alebo zdieľaní to vyhodnocuje ako relevantnejší príspevok a zobrazuje to aj ostatným prioritne na nástenkách. Ale o to teraz vôbec nejde. Nepýtam si od vás páčiky. Som viac než spokojná s tým, čo sa deje prirodzene doteraz. Veľmi.

Lajkujme súkromné príspevky, autorskú tvorbu, posty, texty, fotky, keď sa nám páčia, prečo nie?

Toho človeka to poteší. A to je dobrý nápad. Niekoho potešiť.

 

Posledný krok k lepšiemu svetu:

Buď ty. Si jediná (jediný) ty, ktorú (ktorého) tento svet má.

Viem, že niekto ťa proste inšpiruje a ty ho čiastočne kopíruješ. Často je to podvedomé. Tiež som sa už pri tom niekedy pristihla. Napríklad, v štýle písania, viem takmer presne povedať, kombinácia ktorých ľudí som. Lebo ich čítam. Čítam ich rada. 

Formujú štýl, ktorým píšem.

Snažím sa mať svoj, hľadám ho a cibrím. Vzdelávam sa, študujem. Nech som ja, nie kombinácia viacerých, ktorých už poznáte. Je to ale tak, že aj keď nechceme, trochu kopírujeme kadekoho.

No, čiarky dávam podľa mňa naozaj unikátne zle. A ešte možno úvody také dlhé podľa mňa tiež nikto nevie:D

 

Lenže, dobré mravy vravia: vždy svojim vzorom s veľkou radosťou odovzdám kredit za to, že mi pomáhajú toto celé formulovať. Mnohí z nich o tom vedia. Niektorí nevedia, som len jedna z fanúšičiek. Dvaja z nich sú už v nebíčku. Ale poďakovala som za inšpiráciu a nehanbím sa za to.

Keď citujem, citujem. Uvediem zdroje.

Ak to dokážem napísať pozitívne, niekedy vám napíšem článok s názvom “Digitálna identita, online obsah a vôbec tak celkovo už veď – nepokradneš”:D

 

Skrátim: Nekopíruj. Nikoho. Tvorbu ale ani osobnosť. 

Výzor, make up, šatník, vôňu, vlasy, články, produkty, fotky, videá. Nekopíruj. 

Je to mrhanie časom aj potenciálom aj tebou. Inšpiruj sa, ale vlož autorské uchopenie témy, obsah, svoj spôsob práce, príď ku svojim záverom. Nepoužívaj niekoho rutiny a nevydávaj ich za svoje. Nehovor cudzie vety s podpísaním sa pod ne.

Nebuď ako niekto iný. Maj odvahu a buď ty.

Si jediná ty, ktorú tento svet má.

Si úžasná. Si jedinečná. Si dôležitá. Áno, pokojne sa meň aj vyvíjaj aj inšpiruj. Ale prosím, zostaň ty. Nebuď len niekoho kópia. Bola by to obrovská škoda teba.

 

Rodová rovnosť - napíšem to aj pre mužov, lebo tak je to správne:

Si jediný ty, ktorého tento svet má. 

Si úžasný. Si jedinečný. Si dôležitý. Áno, pokojne sa meň aj vyvíjaj aj inšpiruj. Ale prosím, zostaň ty. Nebuď len niekoho kópia. Bola by to obrovská škoda teba.

Dnešná obrazová príloha je originál. Nádhera. Rozkúskovala som ten obraz na detaily. Juj. Dobré, však?
Autor je maliar, tu si vieš pozrieť viac z tvorby. 

Ak kopírujeme, vždy budete “len” taký dobrý ako ten, ktorého kopírujete.

Vytvorte si svoju kategóriu. Svoj štýl. A v tom buďte najlepší. Vytvorte nový štýl, udávajte pravidlá, robte to tak, ako chcete vy. Bez limitov. Vytvorte niečo nové. Aby ste boli šťastní. Nebuďte nikoho kópia. Máte na viac.

 

Čítala som to v nejakej random diskusii na internete a tá pani to sformulovala takto:

“You are the only one of You and we need you here.”

(Preklad: "Ty si jediná/ý Ty a my Ťa tu potrebujeme.")

Podpisujem. Dobré to je.

Krásny týždeň a trochu lepší svet prajem.

Aký si ho urobíme, taký bude.