Ak potrebuješ znamenie, toto je ono
Pri prvých tónoch tej pesničky ma moja kamka chytila za ruku. Nepozreli sme sa na seba. Pozerali sme dopredu. Na javisko. Na pani Dé.
Chytila ma za ruku. Pozerali sme dopredu. Pani Dé spievala:
“chcem znamenie - že zmysel má – to trápenie…”
A my sme tam sedeli vedľa seba.
Nepozreli sme sa na seba. Išli mi slzy. Myslela som si, že aj jej ide nejaký príbeh. Ale neviem. Nehovorili sme o tom spolu.
Pani Dé spievala ďalej (precíť text:)
“cítim, že som na dne síl – v tvojom náručí chcem zaspať kým – zas uverím – že vyhrá dobré nad zlým”
Oprela som sa jej o rameno. Stisla mi dlaň. Pustilo sa mi to z očí prúdom. Držali sme sa pevne za ruky. A pozerali dopredu.
Najlepšie miesta
Sedenie, úplne vpredu, hneď za vip miestami. Ja mám rada najlepšie miesta. Preto mám skoro vždy najlepšie miesta.
Ako sa k najlepším miestam skoro vždy dostaneš?
Normálne. Podstivo. Som človek millión. Nie som princezná. Nikoho nepoznám, na miesta kam chcem, nechodím protekčne. Normálne si kupujem lístky. A ak sú to udalosti, na ktorých mi veľmi záleží, a veľmi chcem mať najlepšie miesta, nemám inú možnosť, ako to urobiť poctivo.
Žiadna mágia, žiadna sila obnosti, žiadne protekčné kamarátstva.
Takto
Zistím si, kedy sa začína predaj tých lístkov. Dám si to do kalendára na 5 minút predtým. Pípne mi pripomienka. Idem na ticketportal a klikám refresh až kým mi napíše – ste v poradí, pred vami je 987 ľudí:D
Napríklad. Potom už len nedostať infarkt, neodísť zo stránky, vydržať, a keď sa tam dostanete nerobiť paniku, ale rozvážne klikať.
Ide o sekundy, ale rad si si už odstála, nechceš to absolvovať znovu. Záleží ti na tom.
Čiže takto sa dostanete k najlepším lístkom. Chce to trochu logistiky, ale nie je to náročné. Dôsledne, trpezlivo a podstivo. Obyčajne.
Babská jazda
Takže bol ten koncert skvelý? Mám ísť na ten druhý?
Vieš čo? Ja neviem, či ty máš niekam ísť alebo nie. Ak chceš, choď. Bude trochu iný, vraj. My sme na ploche sedeli a teraz bude celá plocha vraj státie, čiže to bude viac diskotéka. Ak sa chceš vytancovať na jej pesničky, choď. Ak chceš sedieť, kúp si lístky na sedenie.
A možno nechoď, ja naozaj neviem, čo ty potrebuješ a či sa ti to bude páčiť.
Nedalo sa to celý kovid. Mne to chýbalo.
Cesta tam trvala tri aj niečo hodín, ale ani sme si to nevšimli, lebo viete ako to je, keď sadneš s kamoškou, s ktorou ste na seba v poslednom období mali málo času, do auta.
Po koncerte sme šli ešte na drink do jedného z barov v meste
Čiže takto. Vopred upozorním, že toto vám píše seniorka. To znamená, že si pamätám tie večery v Mlynskej doline, tam tuším bývali aj oldies-ky, a na tie sme tam chodili aj keď sme mali 30. To už sme boli akože mrte starí a nemali sme tam čo robiť, ale sme boli rebeli a išli sme si tam zatancovať.
Dnes už by sme to v žiadnom vesmíre asi nedokázali urobiť.
No, ale prečo o tom hovorím. Tam bola taká situácia, že tak tam hrali ako kedysi v Mlynskej doline na oldies. Čiže hrajú tak akurát pre tvoj vkus, za ktorý sa v niektorých kruhoch aj hanbíš, ale no a čo! Vy ste spolu štyri kamky a ruka hore a na plné pľúca.
Baby na tancovačke
Výhoda takejto situácie v tomto veku je, že žiadna z týchto dievčat sa neodpojí, lebo sa tam prilepí na nejakého chlapca. Že už nie sú tieto "riešky". Že normálne sme tam prišli, tu mi dajte minerálku alebo prosecco alebo hocičo, tu si to ja pekne sama zaplatím a tu mi pekne zahrajte a ja sa zabavím.
Mám tu kamošky a s nimi som prišla, s nimi odídem.
Túto vetu si sama neverím, ale prisahám, že sa to tak stalo, mám svedkyne. Pozri:
Hrajú hriešny tanec, potom bola za barom nejaká ohňová šou či čo, potom keď skončil tak fúkali z hasiacich prístrojov vzduch a nám lietali ofiny, strašne sme sa smiali, že sme Merilyn Monroe a tie šaty a fúka a tak. Potom po barovom pulte chodila dievčina a liala tancujúcim ľuďom dole Bacardi rovno do úst.
Čiže v skratke – mala som jeden večer zase dvadsať. Smiali sme sa na plné pľúca.
Decentne sme potancovali a potom, o pol tretej na Václavské námestie (kultúra!) do McDonaldu (dobre, tak nie:D) sa najesť.
A potom ideš do postele.
Rozdiel v postupe alebo ako vies, že už nemáš 20 ani 30
Po návrate z McDonaldu o tretej ráno na ubytovanie sa odlíčiš, dáš si aj sérum aj krém, aj očný, a aj si umyješ zuby. Spotené pretancované veci zo seba vyzlečieš a pekne zavesíš na radiátor. Oblečieš si pyžamo, učešeš sa a ideš spať.
Ale ten pocit, že si jeden večer mala takýto, ten ti vydrží dlho.
Čiže podávam ďalej.
Ak potrebuješ znamenie, tak toto je ono. Možno hej, choď. Skús. Kúp. Vyskúšaj. Možno to nevýjde, a čo. Skús. Nie len Darinku. Hocičo. Asi ráno, keď po tom krásnom večeri vstaneš, asi ti prídu do cesty aj polená. Život sa zas vráti, a nebude ti úplne dobre úplne stále. A nie, koncert ti nezmení život v tom zmysle, že od rána bude všetko inak.
Ale myslím, že takéto chvíle si musíme vpletať do životov, aby sme zvládli to všetko ostatné.
Choď niekam s kamoškou. Nemusí to byť do Prahy a nemusí to byť na víkend. Možno choďte "len" na kávu.
To sú dôležité chvíle.
Pani Dé spievala:
“cítim, že som na dne síl – v tvojom náručí chcem zaspať kým – zas uverím – že vyhrá dobré nad zlým”
Oprela som sa jej o rameno. Stisla mi dlaň. Pustilo sa mi to z očí prúdom. Držali sme sa pevne za ruky. A pozerali dopredu.
Dobré to je.