Ako som neobjavila tajomstvo krásy

 

Je nedeľa ráno. Vstanem bez budíka. Dám si župan a pomaly sa presuniem do kuchyne. Zapnem kávovar. Kým sa štartuje, do veľkého pohára vyšťavím citrón. Zalejem teplou vodou. Kým vypijem tento “pollitrák”, kávovar spraví kávu.


Otvorím druhú zásuvku pod príborníkom. Na dlaň nasypem dve tabletky zelený jačmeň a jeden kus vitamín C. Po ceste, ako si idem sadnúť s kávou na gauč, zapnem reproduktor. 


Sadám na gauč, v ruke káva, vykladám nohy na stôl. (Viem, ale prepáčte. Naozaj toto robím. Vykladám nohy na stôl. Veľa a rada. A viem, že nohy na stôl nepatria. Ale čo narobíš. Cítim sa vtedy strašne dobre. Prepáčte, že to musíte vedieť, ale tak vyšlo.)

No, takže, vykladám tie nohy (ešte raz prepáčte) a zapínam playlist. Väčšinou také, čo sa volá smooth jazz. Teda, ak svieti slnko. K tomu sa to hodí.

Keď je škaredo, zapínam nejaké hudby s textom.

 


IMG_9621_ajpg


Takto vyzerajú prvé minúty ráno. 

Je možné, že toto je jediná časť, ktorá sa teraz nezmenila. Večerné rutiny sa zmenili veľmi. Lebo z Ázie sme doviezli kozmetiku. Už som vám hovorila, ako som tam zisťovala Ázijské beauty rutiny?


Ten je dobrý, pozri:

Ideš na Taiwan. Kamarát, ku ktorému tam ideš, sa ťa pýta, že čo by si chcela vidieť a vedieť o ostrove. Nejako si to poviete. A potom vravíš: ešte potrebujem vedieť, že ázijské “skin care routines” (rutiny starostlivosti o pleť).

Napísala som mu to v angličtine, lebo trochu som predpokladala, že to nebude on vedieť a teda budeme sa pýtať nejakej jeho kamošky. 

(Akože viem, že to je môj predsudok a bolo to nehanebné, urobiť si takýto predpoklad len na základe toho faktu, že je to muž. Je to gendrovo nefér a naozaj sa za to hanbím. Ale tú mentálnu skratku som v tej chvíli proste urobila. Ukázalo sa, že to tak aj bolo. Ale to ma stále neospravedňuje, viem.)


Napísal kamoške. 

Ostalo to bez odpovede. Prešlo pár dní a dorazila som na ostrov. Napísal jej, že či bude mať čas sa s nami stretnúť, lebo že ma táto téma veľmi zaujíma.

Dôvod: my máme základných 5 krokov starostlivosti o pleť. Ázijčanky ich majú 25. Precíť, dvadsaťpäť. Vyzerajú na 30 približne až do 90-tky a až potom na nich uvidíš zopár vrások. To sa udeje približne keď majú 100 a viac rokov. 

Samozrejme, že na toto som bola zvedavá.


Napísal jej znovu, že či sa teda uvidíme, lebo rada by som sa na túto tému porozprávala. Pár dní bolo ticho, ale veď rešpektuješ. Má veľa práce, tiež na niektoré správy odpovedáš až po pár dňoch. 

Ostalo to bez odpovede.


IMG_9717_ajpg


Medzitým sme spravili toto: 

Vošli sme do obchodu s kozmetikou. Vieš, ako u nás je, že tretina jednej poličky masky na tvár? Tak tam to boli štyri regále, každý dlhý asi 50 metrov. Obojstranne.

Prechádzaš sa v tomto raji. Niečo popozeráš, niečo pofotíš, niečo priamo na mieste googliš. Na to on vraví:

“Moja frajerka vravela, že veľa z nich je bieliacich. Tak na to si daj pozor.”

“Prosím? Bieliacich?”

“Áno, tu je okrem peknej pleti ideál aj čo najsvetlejšia pleť, tak si nekupuj tie s tým “bleach” na krabici.”


Zapozerám sa a naozaj. 

Tie, čo majú aj anglický názov, viac ako polovica z nich sú bieliace. “Bleaching.” Dobre, na tých s anglickým prekladom to ešte rozlíšim. Ale na tých, ktoré sú len po čínsky, to ako zistím? Lebo veď neprešla som pol planéty, aby som si kúpila L´Oreal. To majú aj doma. Čiže chcem kúpiť tie domáce lokálne. Lenže potrebujeme zistiť, ktoré z nich nie sú bieliace.

Kamarát je super, odfotí regál a pošle to tej kamke. Že či by bola taká zlatá a povedala mi, ktoré si môžem kúpiť ak nechcem odstraňovať pigment zo svojej tváre.

Bez odpovede.

 

A to nám už začalo vŕtať v hlave. 

Medzitým prebehla aj komunikácia o iných témach, to sa normálne dalo. Lenže tieto otázky tak akoby prehliadala bez odpovede. Tak sme sa pripomenuli ale už aj s dodatkom: 

“Sa mi zdá, že o tom nechceš hovoriť. Lebo ak je to tajomstvo a nemôžete mi to porozprávať, (dedí sa z pokolenia na pokolenie a také, vieš) všetko o vašej kráse, o tom, ako sa o pleť staráte, pochopím to. Budem to, samozrejme, rešpektovať. Môžeš mi to povedať na rovinu.”

“Jáj, nie, len som zabudla a mala som toho veľa.” 

Poslala naspäť fotku, s označenými tými, čo nebielia a môžem si ich kúpiť. Zmenila tému a nikdy sme sa nestretli. 

Zase také “do stratena” – viete, čo myslím?

 

No tak toto mi riadne odvtedy vŕta v hlave. Som jej veľmi vďačná, že mi pomohla s tým výberom. Ale je to veľká záhada. Keby ste tie drogérie videli. Tam boli také vodičky a séra a veci, čo si ani neviem predstaviť, že na čo to je.  

Niekoľkokrát najväčšia DéeMka akú si kedy videla a niekoľko poschodí to malo.



IMG_9170_ajpg



Trištvrte obsahu môjho batohu bolo oblečenie, ktoré som vedela, že tam vyhodím a nebudem brať domov. Tak vzniklo v batožine veľa miesta práve na tieto masky. Doniesla som ich domov asi 12 krabíc. Všetky možné – pšeničné, obilné, ryžové, hydratačné, čierne so zlatom, zlaté s vlákninou, s kaviárom, so slimačími alebo hadími žľazami…


Ozaj, o hrejivých vankúšikoch na oči som vám hovorila? 

No, oni nemajú také kruhy pod očami ako my. (Zovšeobecnenie, ale viete, ako to myslím.) My na tie kruhy pod očami, keď to riešime, dávame čo? Studené. A ráno. Niečo z chladničky, alebo studenú lyžicu, alebo vankúšiky, ktoré ale - máme v chladničke. 

Práve v tomto možno robíme tú chybu. 

Oni majú také hrejivé vankúšiky. To si dávajú večer - pred spaním. A to je že koniec sveta. Také super. Dokonca toto je kozmetický tip, ktorý mi dal v ázii jeden muž. Čo by nám malo veľa povedať o kvalite zážitku tohto kozmetického úkonu. Hrejivé vankúšiky na viečka. S bylinkovou vôňou.

 

Pravidlo nula: 

Nikdy, naozaj nikdy neukázať svoju tvár slnku. Nikdy. A veľa iných revolučných prístupov sa dozvedám spoznávaním týchto tém.

Z karantény výjdem síce s horšou postavou, ale zato s nenormálnou pleťou:D

 

A to je pravda, lebo moje skinny jeans už nezapnem. Teda, zapnem, ale musím ležať a vydýchnuť:D Také líčka mám bacuľaté, ňuňuňu:D No a čo. Je to tak. Nová žena! Výkričník! Aj tak mi na jednej zo stretávok povedal spolužiak z gymnázia: “Ale vieš, že v tvojom veku si už musíš vybrať, či tvár alebo postava.”

Zlatý. Tak sa to vybralo situáciou asi samé:D

 

Takže, či je ázjská starostlivosť o pleť tajomstvom, to nevieme. 

Ale nemáme odpovede na priveľa otázok, položených viackrát. Preto si myslím, že je. Tým pádom sa to stáva ešte zaujímavejšie. A hneď, keď na to budem mať sily, začnem to študovať a neskončím, kým neprečítam celý internet.

Lenže, ako poznám áziu, aj po prečítaní celého internetu budeme mať tak tretinu informácií. Oni tak vedia mať tajomstvá. Hm.



IMG_9119_ajpg

 


Prijala som to vďaka tomu citátu z filmu Lara Croft - The Cradle of Life.

(ja viem, viem, ale tento mám naozaj rada. Pozriem si dnes, to je nápad!) Tam je taká pointa, že: "Some secrets are not meant to be found" - niektoré tajomstvá majú ostať neodhalené. To mi inak vďaka Lare Croft často pomáha, keď niečo neviem rozlúsknuť. Si tak poviem, že niečo musí ostať aj tajomstvo. Že to je tak v živote v poriadku.

 

Jediné stále je zmena

Starostlivosť o pleť je teda tiež niečo, čo sa mi počas tohto obdobia zmenilo. Nie kvôli vonkajším okolnostiam, ale kvôli dovezenému tovaru z Taiwanu:D Ten by som doviezla tak či tak.

 

Ešte sa zmenilo toto:

Dnes ráno mi na balkóne pristála lienka. Mám rada lienky. A táto lienka, ktorá pristála dnes ráno na mojom balkóne, nemala na sebe žiadnu bodku. 

Ani jednu, prisahám.


Neuvidím tento rok magnólie v Medickej. Ani Fraňa Mojtu v Nitre a tie ružové stormy. Tie tam ale aj napriek tomu budú. Takže sa mení len to, že ich neuvidím. A to je najmenej. Budú tam a to sú dobré správy.


Pamätáte na ten záväzok zo začiatku roka, že každý deň zdvihnúť zo zeme jeden kus odpadu? Že to je ľahké?

Nie je, keď sme v karanténe. Dlžím svetu vyzbierať zo zeme už desiatky kusov odpadu. Poďme von, veď rukavice máme. Poďme to cez týždeň niekam vyzbierať a dobehnúť. Kto pôjde so mnou?



Toto som videla v piatok:

Pešia prechádzka v meste. Staré mesto je láska. Prechádzaš okolo Starej tržnice. A tam ľudia. Možno 20. To je na to celé námestie asi pätina v porovnaní s piatkami ako si ich pamätáme pred veľkým treskom. Ale aj tak. Boli tam ľudia. 

Sedeli, v ruke drink, (blízky podnik predával cez okienko, lebo už sa môže), všetci od seba dva metre aj viac, roztrúsení po tom malom námestí. Boli tam. Počula si ten šum piatkového jarného večera vonku.

Nindžovia s maskami a disciplinovane ďaleko od seba. Ale boli. Mala som z toho motýle v bruchu. Aj teraz mám, keď na to myslím. Tak strašne dobre mi z toho ostalo.  

Tak toto som videla v piatok.

Dobré to je.



Držte sa, zvládneme to. 

Pekný týždeň prajem.