Tak sa volá tá hra. Mám rada divadlo. Nie som odborník, ani kritik. Nič o tom, ako má vyzerať divadlo, neviem. Mám ho len rada. Normálny priemerný občan, ktorý má rád divadlo. 

Dali sme prať, ležíme, káva, nohy vyložené a pozeráš záznamy v mobile s nevysvetliteľným úsmevom na tvári? Same here.

100 Slovákov sme sa opýtali a hľadáme najč... Nie. Opýtala som sa mám v mojom okolí niekoľko otázok.

Ejkejej kto tento týždeň nemal "smoltolk" o množstve komárov nech sa hlási u súdruha Žinčicu.

“O čom bude článok v nedeľu?” Ako keby ste to tušili alebo čo. Keď som odpovedala, že o slanine, reakcia bola ticho, pohľad, úsmev a odpoveď: „Som zvedavá/ý.“

Babská jazda vyzerá takto: najskôr si lakujeme nechty, maľujeme sa. Potom sa navzájom češeme a skončí to tak, že v nohavičkách a tričkách hráme vankúšovú vojnu. Spomalený záber.

O tom, ako vznikali a vznikajú darčeky pre vás, o zázrakoch, dôvode a o naozaj veľkej rybe.

Keď behá škrečok v koliesku dookola je to pre nás niečo ako symbol robenia vecí dookola, bez cieľa, bez zmyslu. Lebo veď nikam nepríde, len stale beží. Ale čo ak to toho škrečka naozaj nejaký čas baví? Je to zlé?

Veď sme si len teraz dali predsavzatia, už máme niečo vyhodnocovať? Deti v škole vyhodnocujeme od septembra doteraz? A my to máme prečo inak? Neviete? Ja neviem. Ale využijem to a zveziem sa so školákmi:) 

Prišli sme v piatok, tu bolo niečo po ôsmej večer. Sprcha, ľahnúť a spať.