Dávaj pozor, čo si želáš. Mohlo by sa ti to splniť, a čo potom?

Skončilo leto.

Väčšia časť roka je za nami.

Tých osem mesiacov sme zatiaľ celkom mali čo robiť, čo poviete? Aspoň mne sa tak zdá. Stalo sa veľa. 

Veď len v rýchlosti a na prvú:

Plačková presťahovala Pink Garden, fejzbuk zmenil odtieň modrej, v poslednom májovom týždni prešli tri ročné obdobia a zrazu je druhá polovica roku. Jeseň. Prežili sme Fekišovce, "Ebautjú", inváziu komárov, kliešťov, aféru Tristana Thompsona, stožiar, dorazili aj horúčavy, aj ochladenie zo dňa na deň prebehlo – chvalabohu máme v každom ročnom období na čo nadávať. Deckám skončili prázdniny. 

Koľkátak si?

Zažila som už premiéru v divadle, včera ochotnícke divadlo v A4-ke, koncert Spice Girls aj oslavu 70 Jara Filipa. Môžem piť jeden rum. Už je po Trenčanskej Pohode. Máme prezidentku. Pride bol úžasný. Bola som na mieste, kde hrávali Beatles. Videli sme barber shop na Penny Lane. Liverpoolsky akcent naživo je pieseň so špeciálnou melódiou. Môžem piť jeden rum. Mám kamku, čo má o 11 rokov menej ako ja. Strávila som celý týždeň so svojou sestrou prvý krát asi od puberty. Vrátili sa mi do života po dvadsiatich rokoch dve "spajsky". A boli pri mne v zásadných chvíľach. Môžem piť jeden rum.

Útržky.

Čo chcete stihnúť, kým príde 2020?

Aké máte ešte plány na tento rok? 

Akékoľvek sú, držím vám s nimi palce. Len prosím, opatrne s tým, čo si želáte. Moho by sa vám to splniť, a čo potom?

Prečo sa to hovorí? Má to zmysel? Alebo je to zas len taká fráza, ktorú používajú ľudia, keď ťa chcú zneistiť a chytiť za slovo? Narovinu? Kým sa mi to párkrát nestalo, považovala som to za premúdrelé reči takých, čo radi rýpu. 

Lebo kým to nezažijeme, nemáme šancu vedieť, o čo ide. Funguje to u mňa už dlhšie, vybrala som zopár situácii z posledného obdobia. Ohľadne aktuálnosti;)

 

Splnené želanie 1. Ehm.

Na začiatku roka si vždy napíšem na prvú stranu diára, čo chcem tento rok urobiť. Také veľké ciele, vieš. Niečo mimoriadne. Mávam tam aj krajiny, ktoré mám v pláne. Alebo špeciálne veci, ktoré by som sama pre seba chcela urobiť. Niektoré sú na rok, niektoré na dlhšie, ale sú tam preto, aby som na nich už aspoň trochu začala pracovať. 

Tento rok som tam mala napísané (okrem iného aj) - poriadne pretriediť šatník.

Vyzerá to ako úplne normálny plán. Raz za pár rokov sa ti nazbiera a treba pretriediť, kus po kuse popozerať. Vieš, kedy mi to došlo?

Keď som v prvej časti roka vyložila svojich 11 ikea tašiek dočasne u kamošky v detskej. Ona mi hovorí: “To si aj tak dobrá, že máš len toľkoto vecí, ja si neviem predstaviť, že by som sa zbalila.”

Odpovedám: “No vieš, nemala som inú možnosť, chcela som to odviezť na jedenkrát v aute, aby som sa nemusela vracať. Aj tak to bolo dosť ťažké. Asi dve tretiny vecí som vyhodila. Poriadne som – a tu mi vyschlo v krku – to všetko pretriedila. Nielen šatník, ale aj knihy, veci, majetky, haraburdy, všetko. Zbavila som sa dvoch tretín všetkého.”

Dopovedala som to a otvorila som diár. Bol to prvý riadok na rok 2019. 

Poriadne pretriediť šatník. 

Samozrejme, že som to myslela úplne inak. Len som asi v tom želaní nebola úplne špecifická. Tak sa presne vyplnilo to, čo som si želala. Poriadne som vytriedila šatník.

Hotovo.

 

    

Splnené želanie 2. 

Keď som pred pár rokmi bola na Bali sama na mesiac, cítila som to ako výlet svojho života. Hovorila som, že to budú chvíle, na ktoré nikdy nezabudnem. Boli. Viete prečo?

V jednom z článkov som vám popisovala, ako som prežila dojáky na ryžovom poli, pamätáte? Tu je celý článok. Odcitujem vám sem kúsok, lebo naň nadviažem.

("naň" je normálne spisovné slovo, naozaj, viem že to divne vyzerá, ale je to gramaticky dobre, akuzatív mužské neživotné - ten článok - môžem použiť "nadviažem naň";)) 

Takže, kúsok článku a potom nadviažem:

“Vysadia vás na parkovisku. Kúpite si to vstupné na ryžové polia. Idete uličkou, ktorá stále nenasvedčuje, či ste tu dobre, a či uvidíte “to”. Schádzate dole schodmi a stále sa nezdá, že to je ono. No a čo, veď aspoň som sa prešla. Ešte kúsok skúsim.

A v jeden moment sa odkryje obraz, ktorý ste videli v telke, na internetoch, v bedekroch, kalendároch. Ale je naozaj a vy ste v ňom. Pristihnete sa pri tom, ako ste zdvihli obočie a nahlas povedali “čo si blázen?” a idú vám slzy. Smejete sa a slzy idú.

Schádzate tie schody ďalej, vstupujete do tej nádhery a srdce búcha strašným tempom. Ani slnko nezapadalo, chápeš? Ryža rástla na poli a ja som sa rozrevala:D”

Zatiaľ neviete, že tento príbeh má aj iné okolnosti a druhý rozmer. Niečo ako pokračovanie. Veľmi súkromné, preto som si ho nechávala pre seba. Ale k tejto téme je zásadné.

V tých dňoch tu môj vtedy muž prechádzal cez doktorov. Proste to vyšlo celé tak, že keď ja som si plnila sen, zaplatený a plánovaný pol života dopredu, nazberalo sa to celé tu práve na tých pár týždňov. Nikdy inokedy v roku to nemohlo výjsť ako na tie posledné dva týždne môjho výletu, no. Veď predtým aj potom som bola tu, len akurát v tých pár týždňoch sa samozrejme musel stať zlom. Lebo veď – aby som na tie dni naozaj nikdy nezabudla. 

Vráťme sa do Ubudu na ryžové polia, kde práve plačem šťastím, lebo som tam a dokázala som to a sama a dojatie, lebo si vo sne. Práve v sekunde, keď si plníš najväčší životný sen a si tam, si na konci sveta, prišla si tam sama, prešla všetky prekážky, ktoré si mala. Našla si to, po čo si prišla, dotkla si sa toho. 

Pípol mi telefón. V správe je napísané: "Musia ma operovať. Už mám termín, režú ma vtedy a vtedy." 

Samozrejme termín je súrny, vychádza na dátum, kedy ty ešte máš byť v Indonézii. Sadla som si, pozerám na tie ryžové polia a nič nemám v hlave. Nič. 

Asi po veľkej facke krásy musí prísť veľká facka pokory, aby si si náhodou neuletel niekde na egu, alebo tak. Ale zase, chcela som si “tie dni navždy zapamätať.” 

Tak áno, pamätám si. Navždy budem.

Dávaj pozor, čo si praješ.

 

Splnené želanie 3 – to už ani možné nie je.

Boli ste sa opaľovať?

Mne tento rok vyšlo presne jedenkrát. V stredu, posledný augustový týždeň. Počasie bolo veľkorysé. Vyšli sme s kamarátkou hneď ráno, samozrejme. Keď už, tak od rána. Píšem druhej kamke, že už sme tu, konečne som sa prišla opáliť, lebo toto leto by sa nemohlo rátať, keby aspoň jeden deň nepreležím na kúpalisku.

Tak pozri čo. Keďže sme boli od rána, na kupku sme si dali ráno aj kávu. Pijeme si kávu na lehátkach, klebetíme, preskakujeme z témy na tému, žiadnu nedokončíme a potom sa k nim útržkovo vraciame. Celé nekoordinované, popreskakované, nesystematické, také lehátkové reči, skrátka ideálne letné tempo.

Držím v ruke kávu a zrazu buchoty. Umelohmotné lehátko, keď si zdvihneš tú časť čo máš pod hlavou a chrbtom, niekedy povolí. Keď to “nezakvačíš” dobre. To bol asi ten prípad. Buchoty a mne padla hlava a káva vyšplechla a poliala som si ruku.

Ona sa ma pýta: “Neopálila si sa?”

A ja už neveriacky len krútim hlavou a smejem sa: “Veď ja som sa sem prišla opáliť. Tak som sa, no.”

Šupa, že? Strašne "som si na tom išla". (toto vyjadrenie je nespisovné, preto je v úvodzovkách, ale naozaj sa sem hodí.)

Dávaj pozor, čo si želáš:D

 

Splnené želanie 4 – neverím už.

Po tom ťažkom náraze v prvej časti roka som bola chvíľu veľmi apatická. Len zo dňa na deň, veľa pracovať, nad ničím sa nezamýšľať. Až niekedy v strede leta som bola vôbec schopná sadnúť si za stôl, vziať pero a kus papiera a napísať si, ako teraz veci sú a čo s nimi.

Musím si veci písať. Keď len tak “sú” - sú pre mňa neuchopiteľné. Keď ich napíšem alebo nakreslím, ideálne oboje, oddelím minulosť od budúcnosti, stav od plánu, popíšem kroky a viem, kam idem a čo teraz. Veľmi dobre mi to tak funguje. A plní sa mi to. Možno by sa plnilo aj bez toho, ale bolo by to menej uchopiteľné a nevedela by som, kde som.

Prichádza pointa:)

 

V časti “chlap” som napísala: neviem meno, neviem kedy, neviem či vôbec, ale viem, čo vie. Vie, ako funguje moje srdce a čo potrebuje, aby bolo v poriadku.

Zomlelo sa to náhodou, šli sme na večeru. Skončili sme s kamoškou v letný víkendový večer v bare. Začína to ako článok z Brava Girl? Správne. Aj to tak pokračuje:D 

Vošla taká dvojica. My sme dve, oni sú dvaja. My sme si šli po večeri a rume zatancovať, oni vošli, lebo sa vonku spustil strašný lejak. Pozriete sa na seba. Na prvý pohľad sem nepatria úplne rovnako, ako vy. Dáte sa do reči. Jeden z nich sa s tebou tak rozpráva, venuje sa ti. Zatancovať si a byť pri tom v nočnej BA v bezpečí – teda v spoločnosti mužov – je dobrý nápad. Super sme sa bavili, najviac na tom, ako sa ocitli v tom smutnom bare. Sympatické. Boli tu na párhodinovom výlete a na druhý deň sa vrátili na opačný koniec susednej republiky žiť svoje životy ďalej. Pozdravujem.

Zábava aj tancovačka naozaj dobrá. Kúzelný večer.

Ale počuj čo. Ten jeden, ktorý je na teba milý a pozorný a venuje sa ti. Pracuje v kardiochirurgii. Zdravotníctvo - kardio. Dobre?

Lebo si akých chcela stretávať? Takých, čo vedia, ako funguje tvoje srdce. A čo potrebuje. Daj si to ešte raz. Ja si na tom celkom idem:D

Táto asociácia by mne nenapadla ani vo sne, ale keď mi to došlo, kámo. Plní sa presne to, ako som si to napísala. Už to začalo fungovať. A dokonca doslova.

Dávaj pozor, čo si želáš.  

 

Druhú sezónu Dobretoje týmto považujme za oficiálne otvorenú. 

Ďakujem vám všetkým, že ste tu. Že sa staráte aj o moje srdce. Ďakujem za krásne želania do ďalšej sezóny. Začíname. Veľmi sa neviem dočkať ako spolu prejdeme všetko, čo mám pre vás nachystané a ešte o kusisko viac, lebo život prinesie. Tak budeme riešiť za jazdy:)

Želám vám, aby ste tu našli trochu odreagovania, trochu lajtstajlu a možno aj trochu peknoty v niekedy nepochopiteľnom svete. A viery v to, že dobré to je. 

Lebo je.

Jáj, a dávajte si pozor na to, čo si prajete. Mohlo by sa vám to splniť. A čo potom?

Prajem vám krásnu jeseň:)