Forma alebo obsah?

Tretieho januára dvetisícdvadsať som dočítala druhú knihu v tomto roku. Fúha, nebolo ani predsavzatie a pozri aké rekordy:D

O tejto knihe mi vravelo asi 5 (možno aj viac) ľudí v priebehu minulého roku. Kúpila som ju už vlani. (Áno, slovo vlani sa píše spolu a je spisovné). Lenže nedalo sa. Otvorila som ju a tak sa to nedalo, že som ju hneď zavrela. 

Nevedela som, že sa dá mať taký štýl písania, že to niekto nedokáže čítať. Dá. Predstav si.

Tak už viem asi ako sa cítia niektorí moji kamoši, ktorým sa toto tu číta zle. A je to v poriadku, už viem, aký je to približne pocit. Nesilte to. Naozaj to nesilte:D

 

Prvýkrát som ju odložila po pár vetách, potom po pár stranách, znovu po ďalších asi piatich, no skrátka, na niekoľko pokusov som sa minulý rok dostala len po stranu 21.

Vzala som ju teraz do ruky a zase nič. 

Vravím si – toto napíšem do článku. Že prvá lekcia 2020 je “Nenúťte sa do vecí, ktoré vám nesedia.” A že som s tým takto OK. Skrátka ju neprečítam. Nájdem si na internetoch niekde o nej “výcuc” a tá pointa mi postačí. Je to v poriadku.

Odložila som ju.

Keď som pripustila a dovolila si nesiliť to a skrátka tú knihu nedočítať, vzala som ju do ruky, začítala sa a skončila až keď bola dočítaná. Ako Joey s tým moriakom u Moniky, “ty si môj Everest.”

Bez násilia na sebe. Po tom, ako som si dovolila “zlyhať” alebo to “nedať”.

Prvá lekcia 2020 pre mňa teda je

Možno niečo aj nedáme, a je to tak v poriadku. Možno keď si dovolíme byť omylný, niekedy nebojovať a pripustiť, že to nie je pre nás, uvoľníme sa a zrazu to pôjde. Keď nebude vzadu v hlave to “musíš”. Možno to potom pôjde omnoho ľahšie a takmer samo. A možno to stále nepôjde. Je to v poriadku.

Nie vzdať sa ľahko, ale rešpektovať svoje vlastné preferencie a potreby.

(Poznámka: výrazy "nesiliť to" a "nedať to" - nie sú spisovné, ale dovolila som si ich použiť, lebo najlepšie vystihujú to, čo chcem povedať.) 

 

Druhá lekcia – Obsah alebo forma?

Forma je dôvod, že som tú knihu nevedela mať v ruke. Obsah aj má kus pointu, aj zaujímavé to je. Len trochu - ňáh. Ako to mám napísať, aby som si vás niektorých nepohnevala. Skrátka:

On sa o niektoré veci opiera ako o fakty, aj keď nie sú. 

Sú tam vety, z ktorých vychádza ako z absolútnej pravdy a na ne potom nadväzuje nejakými krokmi že z A vyplýva B a z toho C a to potom má za následok D.

Lenže ja som presvedčená, že sa mýli už v bode “A”. Mýli, alebo je nepresný. Nedostatočne špecifický. Z toho ma išlo “vykotiť”:D Doslova. Som sa tu hádala s knihou, nech sa páči. Lebo telku nemám tak s knihou, vieš? 

Počas toho čítania som si tie časti aj vypisovala, no potom ma to prestalo baviť a povedala som si – nebudem hejtiť, veď vy viete, čo myslím. Toto mňa strašne vytáča:D Že ako môžeš ísť v polemike ďalej, keď si si kriticky nepovyzvŕtal už tvrdenie “A”. A nadväzuješ naň.

Veď áno, každému sa stane. Aj mne. Ale na blogu (- poľahčujúca okolnosť), nie v knihe.

 

 

V čom sa mýli alebo prečo je to také zásadné?

Pri prvých kapitolách mi vadilo najviac toto: on nerozpráva, on káže. O manželstve tým spôsobom ako v kostole. Lenže. On má vzadu taký medajlónik a nikde tam nie je nič o kazateľstve. Tak ma rozčuľovalo, že prečo to tají. Načo? Prečo to neprizná rovno? Prečo tam má že manželský poradca, keď to nie je úplná pravda?

 

Preto bolo ťažké to dočítať. Ten jazyk pastorov, pátos, veď pozri, na zadnej strane obálky je taký krátky text a medajlón o autorovi. Text začína:

“Každý z nás túži po šťastnom a naplnenom manželstve,…”

Vieš, čo myslím? Že nemá pravdu už v bode A, od ktorého sa odvíja ďalej. Lebo nie je to pravda. Rozumiem, že si to môžem nahradiť slovom “vzťah” a tým pádom je to v poriadku. (Takmer.) Ale prečo urobil tú chybu, že to napísal hentak aby niekoho naozaj netrafil?

No úplne vedome.

Lebo má za tým náboženskú agendu, preto slovo manželstvo. Veď dobre, veď aj predstavitelia cirkví môžu vydať zaujímavé knihy a majú možno aj neveriacim čo povedať. Len prečo to potom o sebe tak záhadne tají? Načo? 

Toto vo mne vzbudzuje pochybnosti.

Že teda netvrdí, že je pastor, prizná sa v knihe len k tomu, že je veriaci, aj to až na strane 178 zo 180. Ani v medajlóne nič, ani na internetoch v jeho vlastných profiloch nič. Všade je uvedené, že je autor knihy, moderátor relácií, riaditeľ nejakého centra a manželský poradca. 

Len na všeobecných info stránkach (wiki a goodreads) píšu v popisoch aj "pastor". Prečo to on nepriznáva o sebe na svojich knihách v medajlóne a profiloch?

 

Pritom to zásadne ovplyvňuje rétoriku a spôsob akým je kniha písaná. 

Ako v kostole. V poriadku, len načo tie záhady okolo toho? To mi nesedí. S tým som bojovala. Veď priznaj na začiatku a dobre sme. Akceptujem. Pravdu akceptujem. Ale záhadné sa vyhýbanie téme považujem za nefér prístup hraničiaci s alibizmom. 

Myslí si autor, že sme na to neprišli už v predslove?

“Rola ženy v manželstve” a iné pri ktorých ma išlo roztrhnúť. Prvýkrát som tú knihu odložila už pri piatej vete v poďakovaní na úvodných stranách. Veta znie: "Keby všetky ženy milovali tak, ako miluje ona, menej mužov by sa obzeralo po iných." Aj vám zdvihlo obočie? 

Hej. Presne. 

Tak už viete ako veľmi som bojovala:D aby som vám mohla priniesť správu o tom, či teda to stojí za to.

K forme pridám už len to, že v knihe sú dve odvolania sa na psychológov, z toho jedna aj citácia. Zvyšné citácie – desiatky - sú z Biblie. 

Hej. Presne. 

Koľko funkčných manželstiev obsahuje táto literatúra, že sa o ňu idem mocne opierať v knihe o tejto téme? No ťažké, naozaj.

Všetko toto je solídny predpoklad na to, aby som to nedočítala. Ale zjavne sa vo mne tento rok zobúdza bojovník

Prečítala som. Pointa je dobrá aj zaujímavá. Aj veľa vecí môže sedieť. Po prečítaní myslím, že aj bez tých biblických citátov by kniha a pointa mala čo povedať, nebolo ich tam vôbec treba. Vôbec.

Veď aj pekné vety tam sú, aha, napríklad táto: 

“Láska nie je odpoveďou na všetko, no vytvára atmosféru bezpečia, v ktorej môžme hľadať odpovede na veci, ktoré nás trápia.”

Pozri veď s tým sa celkom dá súhlasiť. Pekne to napísal.

 

Počkať, ešte stále som vám nepovedala, o ktorú knihu ide, však? :D

Gary Chapman, 5 jazykov lásky.

 

Ja som mu to nakúpila, keď prekukneme cez ten jazyk akým je to písané. 

O čo ide?

Príklad:

Muž pracuje od rána do večera, majú dom, auto, dve deti, žena je doma a stará sa o rodinu. 

Ona: už ma nemiluje. Len chodí do roboty, ja som doma celý deň sama a necítim intimitu, keď príde číta noviny, hrá sa s deťmi a potom ide spať. 

On: vyjadrujem jej lásku tým, že sa snažím všetko zabezpečiť aby sa o nič nemusela báť a mohla byť bez strachu o zabezpečenie doma s deťmi. Zahrám sa aj s deťmi aby mala čas na seba. Robím aj nadčas, aby som dostal bonusy, vtedy vyjadrím svoju lásku a starostlivosť tým, že splatíme auto a nebudeme mať už žiadne vážne finančné záväzky. Všetko to robím z lásky ku svojej rodine. 

Ona: sme v izolácií, už ani neviem, že mám muža.

Obaja majú pravdu, len má každý iný “primárny jazyk lásky”. On to vyjadruje takýmito skutkami služby. Lebo to je jeho primárny jazyk. Ona ale potrebuje niečo iné. Najčastejšie slová uistenia alebo pozornosť – čas strávený len s ňou a venovať jej plnú pozornosť.

Celkom sa mi zdá, že to má čosi do seba

Pointa je, že každý má nejaký primárny jazyk lásky. (Je tam aj časť o nádrži lásky, to som mu nekúpila:D tak o tom hovoriť nebudem). No a ten váš jazyk môže byť iný ako ten, ktorý má váš partner. Takže mu síce vyjadrujete lásku, ale on to nevie prečítať. On potrebuje aby ste mu vyjadrili lásku v jeho jazyku.

Popisuje tam týchto 5 jazykov (slová uistenia, pozornosť, prijímanie darov, skutky služby a fyzický dotyk) a hovorí o tom, ako zistiť primárny jazyk lásky vášho partnera a ako s tým potom narábať.

 

Viete, mne to dávalo zmysel

Aj keď neuvádza žiadne svoje štatistiky. Píše, že má viac ako 30 ročnú prax manželského poradcu. V príbehoch popisuje niekoľko párov, ktorým pomohol a dopadli dobre. Úspešnosť metódy nepodložil číslami.

Príklady z príbehov použité v knihe sú nám ale často známe. V mnohých sa nájdeme:D A ja som mu nakúpila tie návrhy riešení, aj keď nedodal čísla. Dávalo mi to celkom zmysel a vravím si, že by som to asi vyskúšala.

 

V tejto kapitole vám dlžím ešte dve odpovede:

1) Odporúčam tú knihu?

2) Lekcia: Obsah alebo forma?

 

1) Neviem. Pointa dobre, zaujímavá. Ale tá cesta k nej. Prejdeš všetky miestnosti predpeklia:D kým sa prelúskaš k tým piatim jazykom. To je ale zaujímavá časť.

2) Oboje. Jednoznačne, prosím, oboje.

 

Lekcia tretia:

Oboje? Obsah aj forma? A nechceš veľa náhodou?

 

Chcem veľa. Ale vieš, ja aj dávam veľa. Je v poriadku chcieť pre seba veľa. 

Pri čítaní tej knihy som sa našla v každej kapitole. On píše, že niektorí ľudia majú dva primárne jazyky lásky. Že môžu byť bilingválny. Lenže ja som sa našla v každom z nich a úplne:D

 

Veľké priznanie:

Na konci knihy je test. Spravila som si ho. Mám vyrovnané hodnoty na všetkých piatich. Som päťjazyčná. Nebude to ľahké, mne proste treba dávať všetko:D Ale vieš, čo to znamená? Že hádam viem aj dať všetko. To by mohlo byť príjemné.

 

Poznám jeden citát z internetov. Pôvodne to bolo:

“Dear girls, If a guy pauses a video game just to text you back, marry him.” (Preklad: “Dievčatá, ak muž dá pauzu na videohre, aby ti odpísal, vezmi si ho.”)

A potom tam pribudla reakcia - túning:

“Dear girls, aim higher.” (Preklad:  “Dievčatá, mierte vyššie.”)

 

Hlboké uvedomenie na začiatku roka:D (aj patetické, musí byť predsa)

Chcem veľa. Taká som. 

Pre seba, pre tých, ktorých ľúbim ale aj pre svet tak celkovo. (Vôbec nehovoríme o materiálnom svete teraz). Nie som nenažraná. Veľa aj dávam. Mám vysoké nároky. Mám. Viem. Lenže aj na seba. 

Tiež sa mi s tým nežije ľahko. Skúsila som poľaviť, ale klamala som sama sebe.

Prístup: “Od roboty aj kone dochnú” – je mi cudzí. A prístup - citujem dobre mienenú radu rodinnej príslušníčky: “Veď už máš svoje roky, musíš poľaviť z požiadaviek lebo ostaneš navždy sama.” – je mi cudzí tiež. Lebo “ostaneš sama” pre mňa nie je vôbec strašidlom. Je to jedna z alternatív a som si toho vedomá. Dokonca to znie ako dobrodružstvo;)

Kľudne budem ďalej trvať na tom, že mi proste záleží aj na obsahu aj na forme. (viď lekcia 2)

Kľudne môžeme povedať, že toto nie je pre mňa. A nevyčítať si to.

Uvoľniť sa, keď aj napriek plnému nasadeniu niečo nedám, (viď lekcia 1) lebo to možno skrátka nie je pre mňa. A niekedy sa uvoľniť z plného nasadenia. Lebo to je tiež v poriadku, dokonca úplne nevyhnutné.

 

Lekcia tri nie je, ale je plán do nového roku:

Uvedomiť si, že to, kto som teraz, je už dosť. Prijať sa aj s tým občasným neporiadkom vnútri. Mať aj tak odvahu chcieť byť stále lepšia. A mať odvahu niekedy si aj oddýchnuť.

Najlepší začiatok roka je predsa ten, keď máš už kúpených niekoľko leteniek;)

Dobré to je. 

 

Prajem vám krásny celý rok 2020. Vitajte späť:)