Milí zadaní muži

Rozmohl se nám tady takový nešvar. 

Zopakovalo sa to už trikrát. “Trikrát a dosť” by mohlo v mojom prípade platiť. Zaradila som na základe týchto skúseností do svojich zoznamovacích fráz zopár nových otázok, no. Ale chcela by som vám o tom napísať.

Píšem zadaným mužom, lebo neviem, či to robia aj zadané ženy. Nehovorím, že nie. Ale ani neviem spoľahlivo povedať, že áno. Vzorka je samozrejme subjektívna.

 Nádherné medovníky táto partia vytvorila, to vám raz porozprávam o jednej peknej tradícii. Za fotky ďakujem Žabe.

Stretla som sympaťáka. 

Po stretnutí a pár správach mi poslal pesničku a povedal, že o mne ešte veľa nevie, ale že toto som ja. 

Poslal mi túto.

Ó áno. Som. Aj vizuálne;) Joni Mitchell, Both sides now. To je taký song, že nedá sa lepšie. Tie popisy toho, čo má rada. Ten polorezignovaný, pokojný ale silný a odhodlaný hlas. Ten text vôbec nie je smutný. Aj keď hudba je pomalá. Je v ňom sklamanie, nepochopenie ale aj sila a odhodlanie. Dualita. Obrovské.  

Písali sme si ešte a všeličo sa udialo. Po pár týždňoch to prišlo. Taká zvláštna správa.

“Vieš, vlastne som ti nikdy neklamal, lebo tá téma nikdy nebola…”

Vieš, že ide problém, lebo to začína ako definičná debata:D A to ešte nikdy nedopadlo dobre:D

Vlastne som sa teda priamo nikdy neopýtala, či má frajerku. Proste som automaticky predpokladala, že nebudeš bozkávať inú ženu, keď máš jednu doma. Prepáč. Moja chyba. Moja. Som sa na frajerku neopýtala, veď. Haló. Som mala chybný predpoklad veď.

Pardón?

Ale už teda cíti, že mi to chce povedať. Zlatý. Napísať – presnejšie. Oni vlastne teda vychovávajú ešte spolu malého chalaňa.

Toto je tiež moja chyba, lebo som sa ani nepýtala či má ženu ani či má deti, chápeš. Moja chyba. On mi vlastne technicky nikdy neklamal. Vlastne. Technicky.  

Haló?

Kámo. Ty si nie že klamal mne. Klamal si aj jej aj tomu malému chalaňovi. Aj technicky. Aj vlastne. Aj sebe.

Počkaj ale, to nie je všetko. Kruhy sa uzavreli tento týždeň, keď mi došlo.

Boli sme u kamarátky na večeri a ja že dajme si romantický film. Vianočný. Jasné. Love Actually. Vedeli ste, že tá pesnička v tom filme je? A vedeli ste v akej situácii?

Keď ona otvorí ten darček veľkosti krabice zo zlatého náhrdelníka. Otvorí to a je tam čo? Cédečko. Joni Mitchell. A jej to celé dojde. V pozadí hrá Both Sides Now.

Mne to vtedy pri tom ako mi poslal ten song – nedošlo. Až niekoľko mesiacov po si uvedomujem ešte inú vrstvu hĺbky toho, že mi poslal práve túto pieseň. A práve mne. On sa mi to chalaň vlastne snažil povedať. Len nevedel narovinu. Neospravedlňujem to ani náhodou. 

Len si vravím, že mal dokonca ešte jednu vrstvu hĺbky o ktorej som ja netušila. A keďže veci sú tak, ako sú, tak už ju ani nikdy nespoznám. Ale teda má ten chalan hĺbku.

Priznanie “gift wrapped”. (Preklad – v darčekovom balení). Ešte aj s tou levanduľou a rolkou škorice do sáčku. Len mne to nedošlo, no veď. Blondína:D

Pre tých z vás, ktorí nevedia o čom hovorím, pozrite si ten film. Na Slovensku sa tuším volá “Láska nebeská”.

Milí zadaní muži,

Po argumente: “Vlastne som ti neklamal”, je môj druhý obľúbený “Nám to už v tom vzťahu dlho nefunguje.”

Pozri. Mne sa nesťažuj. Nefunguje ti vzťah? Tak to rieš. S ňou. 

S ňou. 

Dovolím si skromný návod, aby to nebolo, že vás hejtím, ale že aj vám poviem, že čo a ako teda. Ľahko, aha:

Keby si polovicu tej energie, čo venuješ mne, venoval rekonštrukcii toho vzťahu, to by si pozeral na tie zázraky.

Keby si jej písal tie veci, čo píšeš mne, to by si pozeral tie zázraky.

Keby si jej hovoril tie veci, čo hovoríš mne, to by si pozeral na tie zázraky. Kedy si jej naposledy povedal, že keď vošla do miestnosti videl si ju ako kráča v spomalenom zábere a počul si k tomu hudbu? Kedy si sa na ňu naposledy tak pozrel a povedal jej, že ti rozhadzuje budíky? Toto sú vaše slová.

Prečo toto nedávaš jej – svojej žene? Manželke, žene, frajerke, mame tvojich detí, družke, no skrátka tej s ktorou si v páre. 

Veď to vieš a je to krásne. Daj to jej. Je to tvoja žena, kurníkšopa už.

Skrátka to, čo tu vymýšľaš so mnou dávaj svojej žene a je to. Tá istá robota, tá istá vynaložená energia, len iným smerom.

A hlavne, je to strašne nechlapské

Alebo celkovo nechápem tento postoj, no, aj u žien veď, byť v niečom “za obeť.” V niečom, o čom vravíš, že to nefunguje. Veď to oprav, keď to nefunguje. 

Lebo buď klameš a chceš si len užiť - to je KO. Tu prestávaš byť pre ženu zaujímavý.

Alebo nemáš silu/ odvahu/ ukončiť niečo, čo nefunguje, a zostávaš, lebo máš navarené a stredu. To tiež z teba robí celkom nemehlo. A prestávaš byť pre ženu zaujímavý.

Výsledok: nemáš pekný život s tou, s ktorou si, a ani nemáš šancu začať to správne s nejakou novou.

Nerozumiem prečo. 

Ani tomu nechcem rozumieť. Prekvapuje ma, s akou navonok ľahkosťou to tí chlapci urobili a išli na večeru napríklad s inou ženou. Kým doma mali svoju. Čo tak doma povieš, keď ideš na večeru s inou ženou a doma máš frajerku, aby to akože nebolo jasné, čo robíš?

Ako veľa času, musíš venovať vymýšľaniu historiek na prekrytie? To sa ti vážne chce, takéto hovadiny? Sa ti čudujem. Mne by sa nechcelo.

A prekvapuje ma, že si tie veci mám akože ja overovať. Že keď ma niekto pozve na rande, ja si mám overiť, či on je voľný? Veď ak nie je, tak ma nikam nevolá hádam. 

Či ako to je? Som v tomto "biznise" nová, bola som dlhé roky mimo:D 

“Technicky” ju opatrne nepriznali. Vlastne “neklamali”. Alebo ju pokojne v niektorých prípadoch aj zapreli klamstvom.

Špinavé svedomie jedného z dvoch vo vzťahu je ešte horšia infekcia ako mykóza. Lebo sa šíri, ničí pekné prostredie okolo, ale čo je najhoršie, nikto to nevie lokalizovať.

Mne sa ti po tých rokoch, keď som zrazu mimo svojej bubliny, vôbec nechce veriť, že dôvera nie je top 1 všade. 

Hlava mi to neberie. 

Viete, čo myslím? Že to je tak základná vec, že mne ti ani nenapadne si takéto veci akože overovať alebo čo:D Som žila v takej vzácnej bubline, kde toto nikdy nebola otázka. Nikdy. A v takej chcem žiť aj ďalej.

Akonáhle je za slovom dôvera otáznik, už to nie je dôvera.

Áno, máte pravdu, nemám v pláne hejtiť alebo sa sťažovať. 

Len nerozumiem. Stretli sa dva svety a mňa prekvapuje existencia toho druhého, tak sa nad tým zamýšľam, no.

Úplne sa necítim, že by som mala právo niekomu hovoriť, ako má žiť. 

A už vôbec mi neprislúcha súdiť. Ani hodnotiť. Ale viem, čo chcem pre seba. A do takéhoto sa vťahovať nenechám. Keď mi takéto povieš, je to väčšinou jedna z posledných viet, ktorú máš možnosť mi povedať. Odchádzam. Rázne a ďaleko. Strih. Do tohto ma nevťahuj.

Veď tiež nie som svätá. 

Tiež som bola mladá. (Všimnite si ten minulý čas:D) Ale toto snáď už v našom veku nie je otázka. Že dôvera je číslo jedna a že hry nehráme. Že sa chceme uvoľniť a užívať si život, byť s ním na vlne, radovať sa, plakať, tancovať, skákať, len tak ležať niekedy, ale hlavne, všetko pravdivo. Tak, ako to je. Tak naozaj. Bez hier.

Bez masky. V kľude.

Nevadí. Veď ja sa zase obklopím ľuďmi, ktorí to majú rovnako ako ja. Len niekedy to prebudenie a chvíľkový kontakt s inými bublinami ťa celkom prekvapí, no. 

Zhrnutie: “Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl.” :D

 (Werich) Najviac vystihuje.

Milí zadaní muži,

Buďte verní. Majte srdce. Aj rozum. Pestujte tú lásku. Je to vaša žena.

Oplatí sa to?

Oplatí. Hypotetický príklad vám poviem. Vyslovene hy-po-te-tic-ký:D

Bola raz jedna žena, ktorá bola dlho vo vzťahu. Šak mal výšky aj pády, ale bol krásny. Počas jedného večera vonku stretla nejakého niekoho spoločného známeho, takého sympaťáka. A prvá veta bola nahrávka, odpovedala, chalan sa zasmial. Potom povedala niečo ona, on odpovedal, strašne bol vtipný. Šarmantný. Tak ju obletoval hádam aj pol hodinu.

Kliklo to.

Dopili, čo mali v ruke, a on že či ju môže pozvať na drink. 

Ona že: “Ďakujem, ale to nie je dobrý nápad.”

On: “Prosím? Nebavíš sa?”

Ona: “Bavím. Veľmi. Si aj milý, príjemný a sympatický. Ja som zadaná žena. Dať si spolu druhý drink je nápad, ktorý nikam nevedie. Ale super si. Tešilo ma.”

No šak lebo nikam to nevedie. Keď to kliklo a bol vtipný, tak načo ja potrebujem vedieť, že naozaj je. Nepotrebujem. Som zadaná. Som spokojná s tým, čo mám doma. A keď je feši aj vtipný, nech ide nájsť nejakú čo je slobodná a nie že tu jeho čas bude míňať zadaná žena. To by bolo nefér. Od nej aj k tomuto, aj k tomu, čo mala doma. 

Nech ide opaľovať nejakú slobodnú svojim vtipom a nech im to výjde.

Lenže to má pokračovanie.

Táto hypotetická žena príde na stretnutie do agentúry, ktorá vyberá projekty pre klienta – tretiu stranu. Vieš, kto je tam veľký zver? Tento muž. 

S ktorým si ona nedala drink.

Vraví si: “Veď dobre, dobre, no. Tak tu sme skončili. On bude mať urazené ego, do druhého kola klientovi ma nikdy neposunie. Bolo mi toto treba. No dobre veď, nevadí. Je to skúsenosť. Niečo sa asi mám naučiť.”

On vojde do miestnosti, osloví ju menom. Pamätá si meno?

Vrúcne ju privíta, opýta sa, či sa o ňu dobre a vzorne postarali. Postarali. Ona nerozumie, on pokračuje v small talku. Počasie, ako sa máš, je to zaujímavý klient a tak ďalej.

Ona nevie, čo si o tom má myslieť.

Prebehne prezentácia, čaká sa na informáciu, kto postúpil do druhého kola a ide prezentovať aj ku klientovi.

Prejde pár dní. Volá neznáme číslo. Ona pozerá na telefón a zodvihne. Volajú rovno od klienta. Že dostali informácie o prvom kole. Obsah dobre, podmienky splnené, projekt berú.

“Bez druhého kola? Prezentácia u Vás nebude?”

“Nie je to potrebné.” Odpovedá pani v telefonáte. “Dostali sme výbornú referenciu na vašu spoľahlivosť keď ide o postoje, hodnoty a zásady. Takého človeka potrebujeme. Vybrali sme si Vás.”

Milí zadaní muži, milé zadané ženy,

Oplatí. Vždy. Pravda a láska. Vždy.

Dobré to je.

Krásny týždeň prajem.