O terapeutickom účinku poskladanej bielizne


Mnohí sa pýtate:D


Nie je to tak. Nepýtali ste sa mnohí. Ani náhodou. Ale, aby som bola naozaj úprimná, prekvapilo ma, koľko z vás zareagovalo. Minulú nedeľu som napísala:

„Som na horách, ale o tom inokedy.“



No a toto je zjavne uvádzacia veta, ktorá úplne nepatrí do mojich úst. Lebo – pýtali ste sa. Takže, bola tam aj zima, ale zase bola aj sauna a masáž a výhľady a parená buchta v cieli.

 

Keď sme vyšli z hotela, že ideme na tú túru, snežilo. Normálne stierače odhrnuli takú vrstvu snehu. 

Keď sme vyšli z hotela a snežilo, moja prvá reakcia bola: „Dobre, že som si dala vode odolnú špirálu.“

Pozrel na mňa a vraví: „Tak takúto reakciu na sneženie v Tatrách, keď sa ide na túru, som ešte nepočul.“

 

No, veď dobre. Veď ani ja som ešte nikdy nešla na túru tak, že som vyšla z hotela a snežilo.

Dobre, že som si dala tú vode odolnú špirálu.

 


Dobretoje Tatry 5JPG

 


Nedávno som mala rozhovor s kamarátom o tom, ako perieme


Hej hej, to v tomto veku si už píšeme aj koľko kde stojí melón, kde majú v dobrej cene príjemné bavlnené obliečky, čo bude v Lidli dobré budúci týždeň (naozaj si to píšeme), ako kto robí lečo, či dávajú do chleba vo vajíčku majoránku alebo rascu a takéto témy, ktorým sme sa kedysi smiali a aha - už sme tam.

Nejako prirodzene prišla téma na pranie prádla. Spisovne je to teda bielizeň.

Po poriadku.

 


Perieme


Vieš, ako niekedy neznesieš, keď je čokoľvek v koši na prádlo a strašne to chceš oprať? Potrebuješ mať hotovo. Takže po byte hľadáš, čo by si k tomu pridala. Aby si naplnila práčku. Prihodíš uteráky. Stále málo. Prihodíš župan. Bubon je stále poloprázdny.

Dobre.


Prezlečiem periny. Stiahneš plachtu aj obliečky. To už ste na dvoch plných pračkách, dobre bude. Môžeš niečo urobiť a upratať.

Niekedy pokojne aj celý týždeň, niekedy aj dva týždne len plníš ten kôš vynosenými kúskami. Máš stále čo robiť, operácia s bielizňou (vedela som, že sa mi ten spisovný výraz raz niekde ako synonymum v texte zíde). No, takže, operácie s bielizňou ti niekedy ani neprídu na um. Stále je čo robiť. 

Ideš - riešiš (Gizka, ďakujeme), hore dole, tam a naspäť. Stále niečo.

  

Potom príde ten deň. 

Nepokoj. Stále beháš, stále niečo, ale nič nie je dokončené. Potrebuješ vidieť výsledky. Potrebuješ, aby sa ti niečo podarilo.

Ta – dá, oper!

 

To je ono. Naložíš to do práčky, nič ťa nezastaví, ideš si za svojim cieľom. Toto dokážeš. Toto vyjde. Toto sa ti podarí. Máš silu, energiu. Popri tom trochu poupratuješ.

Zrazu si si totižto všimla, že aj tie kachličky v kúpeľni sú od vodného kameňa. Nebojácne vyhrnieš rukávy, vezmeš špongiu, čistiaci prostriedok a už to ide. 

Treba spomenúť, že zotrieš aj podlahu?


Práčka pípa, zabudla si pustiť vodu. Keďže ale ty to dnes všetko dokážeš ľavou zadnou, otočíš páčku, voda tečie do bubna, práčka spokojne syčí. Si nezastaviteľná. Dokážeš všetko.

Xena, princezná bojovnic.

 


Dobretoje Tatry 4JPG

 


Sušenie


Lenže potom príde druhá výzva. Treba to zavesiť.

Inak, vy párujete ponožky už na vešiaku, až keď ich z vešiaku skladáte do skrine, alebo vôbec?


Ja podľa nálady.

Niekedy ich pekne aj zavesím popárené vedľa seba. Niekedy ani vizuálne. A niekedy, ale toto na mňa nepovedzte, niekedy, keď nie je nálada, alebo potreba mať poriadok a niečo dokončiť, niekedy, keď skladám prá – pardón – bielizeň v rýchlosti a napríklad len preto, že ide návšteva a nechcem mať v strede obývačky rozložený vešiak, ich nepárujem vôbec.

Normálne ich tak mirnix-dirnix len stiahnem z vešiaku a šmarím do zásuvky v skrini.

No a čo.

 


Suché prádlo ako máte?


Obliekate si ho rovno z vešiaku a ten vešiak je stále niekde rozložený? Alebo keď je to suché to pekne poukladáte do skrine a sušiak zložíte a schováte?


Lebo toto je tiež u mňa podľa nálady.

Niekedy mi je to jedno. Ale niekedy potrebujem niečo dokončiť, alebo urobiť niečo, čo bude vidno a aby som z toho mala dobrý pocit. Na tieto situácie poslúži perfektne bielizeň, ktorú ste oprali pred pár dňami, už je suchá, ale ešte je na vešiaku.

Ten pocit! 


  

Kamky - mamky

A veď ja viem, že tu mám aj kamky mamky, ktoré by mi povedali: „Čo blázniš, keď to neposkladám hneď zavadzia to, pletie sa to pod nohy a deti mi to rozbombardujú po celom byte.“

Viem, viem, nie u každého je to práve bielizeň. Ale viete, čo myslím?

To niečo, čo môže aj niekoľko dní počkať ale raz sa proste vychytíš a urobíš to. Lebo potrebuješ vidieť, ako si to urobila. A ako je to hotové. 

Pre ten pocit.

 


NE - vešiak


Teraz príde vsuvka pre tých, ktorí si mysleli, že môj bežiaci pás bude vešiakom na prádlo – nie je!

(A áno, bežiaci pás je spisovné označenie, aj keď to znie, ako keby ten pás behal. Bežiaci Jano - bežiaci pás. Spisovné je ešte aj bežecký pás a aj pás na behanie.)  

Normálne na ňom nevešiam ani neodkladám prádlo. Ani bielizeň. Normálne na ňom chodím.

Aby som sa necítila ako úplne odtrhnutá od sveta a od prírody, kúpila som si k tomu chodeckému pásu strom. A kvety. Takže vlastne keď na ňom behám, cítim sa ako v lese. 


Predo mnou strom, okolo kvety, ktoré sú také tie visiace, že z poličky idú ešte dole popri stene. No čo vám poviem, džungľa na šiestom poschodí na sídlisku.

 


Dobretoje Tatry 3JPG

 

 

Dokončiť to 


Inak, s tými kvetmi, to bolo tiež zvláštne tento týždeň. Mám už dlhšie jednu takú stenu z kvetov. Pred dvomi týždňami mi pribudli aj dva stromy. V kvetináči. A potom aj tie popínavé visiace. Džungľa. Úplná.

Lenže to keď kúpite kvety v kvetináči v obchode, oni sú vraj v takej nič moc zemine. Vraj sa to volá že dočasný substrát? No, neviem presne. Skrátka, treba to presadiť a pohnojiť a všetky tieto veci, o ktorých vôbec ale že vôbec nič neviem.


Tento týždeň sa zrazu stala úplne naliehavá potreba vyriešiť túto situáciu.

S tými kvetmi. Čo sú v dočasných substrátoch. To normálne sedíte doma, niečo píšete alebo čítate alebo pracujete a zrazu sa pozeráte na tie kvety a že: teraz idem.

Vezmete kľúče od auta a idete kúpiť väčšie kvetináče a hlinu.

 


Zrazu. Len tak

Zrazu sa vychytíte a poď ho do záhradkárstva, lebo je to zrazu strašne naliehavé. Teraz alebo nikdy. Idete sama, máte plné ruky a tak sa vám ľahko stane, že jeden z tých nových kvetov sa vám na zadnej sedačke auta vysype.

Hlina všade. 

Všade.

 


Prišla som domov, vyhrnula rukávy a začala presádzať. Tri hodiny starostlivej roboty a rozhovorov s rastlinami, že ako sa teraz budú mať v tých nových dizajnových veľkých kvetináčoch, že tu majú aj hnojivo a výživu, že im bude u mňa dobre a nech sa majú pekne a nech dobre rastú.

Tuším som im v tom flow sľúbila aj pravidelné polievanie.

Skúsim, no.

 

Prádlo, ktoré čakalo na opranie týždeň, obliečky, uteráky, všetko je opraté. Kvety sú presadené. Kachličky zbavené vodného kameňa. Podlaha umytá. Auto povysávané. 

Hotovo.


Kto by to bol o praní a sušení a kvetoch povedal, že nám tak dobre poslúžia na dušu, keď potrebujeme vidieť výsledky.

 


Dobretoje Tatry 2JPG

 


Po návrate z Tatier bolo treba oprať


Ale nebola úplne potreba urobiť niečo, dokončiť, upratať. Počkalo ma to až tento týždeň. Asi je zrejmé, že neopraté termoprádlo a športové autfity mi týždeň nechýbali. Nechýbali by mi ani niekoľko ďalších týždňov.

Ale bolo treba niečo urobiť. Niečo dokončiť. Upratať. Umyť tie kachličky. Povysávať to auto. Presadiť kvety. Umyť riad.

 

Ten božský pocit, keď bielizeň aj operiete a keďže už kúria tak večer aj poukladáte a pekne upracete do skrine. Prevoniate celý byt.

Je to hotové. Dokázali ste to. Dobrý pocit.

 

Nech nám vydrží celý týždeň.


Držte sa. 

Dobré to je