Pekné veci každodenné


Keď sadnem do auta, mám taký zautomatizovaný sled pohybov, ktoré nasledujú.

(Sled je normálne spisovné slovo, naozaj.)


Zamknem, odložím kľúče do priestoru medzi sedadlami, naštartujem a dnes som sa prichytila pri tom, ako som už automaticky lakťom pravej ruky zdvíhala opierku medzi sedadlami. Keď zdvihnem tú opierku, vnútri je taký priestor, a v ňom mám dezinfekciu na ruky. 

K mojim štandardným zvykom a pohybom sa už pridal aj tento.


Usmiala som sa, sama pre seba, a vydezinfikovala som si teda ruky.

 


Santorini dobretojeJPG

 

 

Potom nasleduje ďalšia séria automatizovaných kontrol, ktoré ma naučila moja sestra. Skratka je PRSSO. Pás, ručná, svetlá, späťáky, odchod.

Dobré, že?

  


Píše sa mi teraz ťažko


Okrem zimy a jesene a melanchólií, som aj unavená. Zo sveta. Je to už dlho. Je mi zima. Obmedzila som stretávanie sa s ľuďmi, zase.

Keď sa ráno zobudím a v rýchlosti prebehnem internety, zaplní mi to hlavu vecami, ktoré sú meh. Berie mi to náladu. Vkladá mi to do hlavy škaredé kontexty.

 

Neviem nájsť balans medzi tým, že vedieť, čo sa deje, ale si to nepripustiť.

Píše sa mi teraz na dobretoje ťažšie ako kedykoľvek. Lenže práve preto si vravím, že teraz, viac ako inokedy doteraz, že teraz musím. Aj pre vás. Ale aj pre seba.

A nechcem, aby sme tu boli toxicky pozitívny. Treba si povedať na rovinu. Ale zase, aby ste to tak nebrali - nesťažujem sa. 

Funguje mi horúca vaňa. Dávam si teraz horúcu vaňu často. To zas bude nedoplatok. Ako za minulý rok:D Aj vy ste mali? 

To tie horúce vane. Ale musím, držia ma nad vodou. 



Oddych ruže prináša

 

Všimla som si, že počas nedávneho víkendu, keď sa mi trochu podarilo vypnúť a v rámci možností zrelaxovať, som začala byť zase trochu vnímavá na pekné veci. Vysvetlím.

 

Všimla som si na niektorých ľuďoch také odchýlky z ich kontextov. 

Lebo veď aj keď sa snažím nemať predsudky, naozaj sa snažím, ale keď je proste niekto športovec tak predpokladám, že napríklad vie málo o kabelkách. To je vlastne predsudok, lebo si ho alebo ju tým pádom zaškatuľkujem v hlave a predpokladám jeho motívy alebo záujmy aj v iných oblastiach. 

Alebo nezáujmy – v tomto prípade.

 

A áno, ono to väčšinou je na základe nejakej predchádzajúcej skúsenosti. Väčšinou je to dokonca aj tak. Ale niekedy nie.

To ma trochu prepleskne, v hlave si vždy poviem: No vidíš, pani Bezpredsudková, nech sa páči.

 

Ale vlastne sa z toho vždy dosť teším.

 


Santorini_dobretojeJPG



Príklad


Keď som pred dvomi rokmi išla na Spice Girls. Asi pochopíte, že nie úplne každému som mala potrebu sa s tým pochváliť. Lebo moje nadšenie a radosť boli obrovské. Naozaj som si myslela, že už nikdy nebudem mať šancu ich vidieť. A ony ohlásili turné. Dokonca sa nám podarilo aj lístky kúpiť. Malý zázrak. Ale čo trepem. 

Obrovský zázrak.

Lenže máš aj takých kamarátov, ktorí počúvajú naozaj objektívne kvalitnú hudbu. Velikánov. Majstrov. Veď ja ich vždy počúvam s nimi, keď sme trávili čas spolu.

 

Ale môžeš tomuto človeku povedať, že Spice Girls koncert?

Viem, že to nie je hudobný masterstuck. Ale fenomén to je. A patrí to ku mne. Aj k mojej minulosti, k puberte, mám na to parádne spomienky. 


Prišli sme na návštevu.


„Čo máte nové?“

Moment pravdy. Zapriem kvôli hanbe a strachu z odsúdenia túto „guilty pleasure“? Alebo to zvládnem? Je to novinka mesiaca, bolo to tesne po tom, ako som tie lístky kúpila.

 

„No, vieš, mám takú veľkú novinku. Ale neviem, či by som ti to mala povedať. Či si o mne nebudeš myslieť, že som úplná trúba. Ale je to súčasť mojej minulosti a mám na to krásne spomienky a pre mňa je to správa roka a strašne sa teším. Idem na koncert Spice Girls.“

A on, milovník naozaj kvalitnej a naozaj alternatívnej hudby, ani okom nemihol a vraví mi:


„Šak to je parádne, to musí pre teba znamenať veľa. Teším sa s tebou. Kedy to bude?“

„Naozaj? Ja som si myslela, že ma vysmeješ trošku. Alebo odsúdiš a tak.“

„Ani náhodou. Je to super, že si môžeš splniť detský sen. Fandím ti. Treba ísť.“

 

Potom sme sa ešte rozprávali, že na aký koncert by išiel on. Že čo má tak z puberty ako veľké meno, aj keď dnes už sa na to s odstupom pozerá inak. Dobrý rozhovor, možno aj hodinu sme mali tému. 

Každý z nás sa vrátil do tých čas a spomínali sme.


Vy by ste si koho išli pozrieť?

 

 

Santorini_JPG



Vyšiel nový Bruno Mars


A neviem, či viete, ale Bruno Mars je aktuálna popová postava. Lenže ja som videla ten jeho nový klip. Bola som z neho hotová. Pustila som si to prvýkrát a vravím si: Môže sa mi toto páčiť? Veď to je Bruno Mars. Neviem.

Pustila som si to znovu.

Stále sa mi to páčilo. Rozhodla som sa ale, že si to pre istotu nechám pre seba. Lebo veď – Bruno Mars, chápete.

 

Pár dní na to sme prišli na návštevu k takému múdremu a sčítanému človeku, čo má veľmi špecifický a vycibrený vkus na hudbu. Dominuje teda asi hip-hop alebo rap alebo ja neviem, teraz bude hanba, lebo neviem aký je v tom rozdiel. 

Ale on vie. Pozná aj tú kultúru, aj históriu tohto žánru, všetko. Aj takých interpretov, čo tu my úplne nepoznáme ale patria tam do tej histórie, on ich všetkých pozná. Viete, čo myslím? Že v tom jednom žánri on je úplný fajnšmeker. 

Okrem toho počúva už len samé velikánske šmakocinky.


No a my vojdeme na návštevu, (aj očkovaní, aj vopred otestovaní a aj v malej bubline, samozrejme, nebojte sa, dávam pozor – aj keď to asi bola na niekoľko mesiacov posledná návšteva). No, vojdeme, a oni mali pustené čo?

Nového Bruna Marsa!

 

Ja odpadnem. Nemala som odvahu otvoriť tú tému hneď, ale po pár pohárikoch prišiel na pretras aj tento hudobný výber. Viete, čo mi ten človek povedal? Že to je fakt dobrý album.

Tak som sa tiež, zase raz, pani Bezpredsudková, príjemne prekvapila. Z ľudí. Len tak.

Viete? Že on nemá predsudky a pustí si to a keď sa mu to páči, tak sa za to normálne nehanbí, a pustí si to aj znovu.

 


Santorini_1JPG



Alebo som ešte aj také videla, že metalista má doma jeden vinyl Amy Winehouse, lebo ten album má rád. A alternatívny pankáč má rád nejaký starý, na prvú romantický film – odrhovák. Lebo ho má proste rád. A čo?

 

Už som tu. Parkujem, vystupujem z auta. Niekedy sa cítim taká celá šikovná a akčná. A potom sú také dni, keď vystupujem z auta, a zabudnem si odopnúť bezpečnostný pás, no. Nevadí.

Idem si domov niečo dobré pustiť.

 

Nie je to super, že vás ľudia vedia – aj v tom dobrom – stále prekvapiť?

Je!

Dobré to je.

 

Držte sa.