Pubertu ste mali akú?

 

Och, to čo je za otázku?

Vysvetlím.

Bol november, koniec minulého roku. Pred Kubou. Každú korunu som odkladala, lebo veď ďaleko to je, pre istotu, rezervy nikdy nie je dosť.

    IMG_0250_ajpg  

 

Vianoce do toho. Naozaj náročné obdobie na koruny. Veď áno, plánuješ to celý rok, takže si na to “pripravená”. Ale pripravená nie si nikdy tak, aby ťa niečo neprekvapilo:D, takže aj keď to celé bol plán od apríla, stale máš pocit, že si neušetrila dosť, nepripravila sa dosť.

Buď je to tou psycho povahou, alebo to tak majú všetci. Neviem:D Majú? Máte to tak?

Skrátka, bol to naozaj nevhodný čas na to, aby som míňala koruny na iné veci.


Lenže

Na instagrame ma našla platená reklama. Tá, čo ju vždy len preroluješ ďalej. Lebo vidíš “sponsored” a nepoznáš tvár, ideš ďalej. Spoznala som na obrázku tváre, tak som si prečítala popis.

Niekoľkokrát za sebou.

Stále som tomu neverila. Musela som to overiť v gúgli. Aspoň dva - tri relevantné zdroje ak o tom píšu, bude to pravda. Nie. Naozaj. Naozaj je to tak. Je to pravda.

Spajsgrls budú mať koncert. Tie Spice Girls.

 


Nadšenie bolo obrovské

Vravím si – vyspi sa na to, nechaj si to prejsť hlavou. Ulož si to niekde do záložky a po pár dňoch na to pozri, či je to stale akútne. Podľa toho sa rozhodneš.

Pozrela som na to hneď na druhý deň a hneď ráno. Dva z troch koncertov v tom meste boli už vypredané. Viac čakať nebudem, je rozhodnuté.


Vieš, my sme boli spajsgrls.


Ako asi každý dievčenský kolektív v tom období v našom veku. Napísala som túto správu všetkým a podarilo sa, ideme dve. Dve z piatich je veľmi dobrá bilancia. Spajsky budú 4 z piatich. Tie originálne to dali trochu lepšie, no:D 

Niektorá z nás žije aj v úplne inej krajine, niektorá je aj práve v inej krajine, vlastne možno aj dve. Niektorá má už aj rodinu a niektorá si práve plní iný sen.

Píšem vám o tom dopredu a možno by som mala byť opatrnejšia. Tri krát zaklop, aby sme to nezariekli. Ale ono to má celkom význam už teraz. 

A o tom vám poviem.

 

IMG_0208_ajpg


Keď sme boli spajsky, bolo to tak, 

že som mala na vnútornej strane svojej skrine nalepené plagáty z časopisu Bravo. Aby si vyskladal celú skupinu, musel si si kúpiť 5 čísel tohto časopisu. Všetkých päť. To nebola sranda z toho vreckového. Z toho vreckového si si totižto musel kupovať kofolu, gel na vlasy s flitríkami, spajsgrls sprej deo, tričko na ramienka v nejakej z tých šibnutých neónových farieb a mnoho iných totálnych nezmyslov.

Musel si si ich kupovať sám, lebo podľa rodiča to boli hovadiny a teda rodič nebol ochotný ti ich v rámci štandardnej starostlivosti kupovať. Takže ti povedal: “A načo máš to vreckové?”

A bola si vybavená.

Rodič mal pravdu. Lenže to si ty vtedy ešte nemohol vedieť.

 

Keď sme boli spajsky bolo to tak, 

že sme si postavy rozdelili. Každá bola jedna z nich a naučili sme sa aj ich podpisy. Takže na písomky v škole si sa ku svojemu menu podpísala aj ako spajska. Obdivujem trpezlivosť našich profesorov. Naozaj.

 

Keď sme boli spajsky bolo to tak, 

že sme cez veľkú prestávku vedľa v prázdnej triede nacvičovali choreografie z ich pesničiek.

Strašne sa červenám a hanbím a vyškieram keď toto píšem, ale sú to príjemné spomienky. Rozpačité. Ale príjemné.


Keď sme boli spajsky, bolo to tak,

že sme boli v puberte. Všetky problémy vyzerali strašne veľké. Lebo vtedy boli. Neprekonateľné. A vďaka tomu, že sme boli spajsky, som mala okolo seba niečo, čo vytvorilo dobré veci. Také prijatie v tej skupine. Spoločný cieľ. (choreografia, ehmň.)

Neviem. Skrátka, že si cez prestávku mala čo a bolo to aj zmysluplné aj ste sa nasmiali aj ste mali nejaké plány aj idoly aj všetko.

To bol taký prvý demo pokus, že ako to asi v živote vyzerá:D Veď pozri:


Keď sme boli spajsky, bolo to tak, 

že to začalo kopírovaním idolov. Chvíľami to bolo trápne a pre okolie neznesiteľné, ale nám to pripadalo strašne vážne poslanie. Aj sme vyrástli, aj sme sa skamošili, aj sme sa naozaj dobre bavili, mali sme každú voľnú chvíľu čo robiť, bola to téma a aj sme chceli niečo v tomto smere dosiahnuť. Taký "akože život."

Demo.

 

IMG_0071_ajpg


Keď som kupovala tie lístky všetko bolo inak

Teraz je pár dní do koncertu a ja mám veľkú prestávku. Tak celkovo, v živote. Ten koncert je môj program na túto prestávku. Jediné, čo teraz dáva zmysel. Čakám už netrpezlivo, pozerám na hodiny kým zazvoní (nástup do lietadla do UK). Oprášime choreografiu. Čosi si ešte pamätám.

Stále tomu neverím, že sa to stane. Že zas na chvíľu budeme spajsky.

 

Sny si musíme plniť

Akokoľvek to v čase kupovania lístkov a leteniek bolo finančné riziko, dnes je to niečo, čo ma drží už pár týždňov. Niekedy veci dajú zmysel až po čase.


Sny si musíme plniť

Akokoľvek je to niekedy ťažké. A teraz nehovorím o koncerte, ale aj o všetkých ostatných. O tých, kvôli ktorým si musíš aj dlhodobo odriekať. Vyhodíš sa z komfortu. Niekedy aj na dlho. Niekedy je to naozaj strašne ťažké. Niekedy spadneme do pohodlia. Povieme si, že toto je vlastne celkom dobré a vlastne to stačí.

Nestačí. “Levelapni.” Choďme si naozaj po to, čo sme vždy chceli.

 

V mojich predstavách viem presne 

ako chcem vyzerať, čo chcem robiť, aká chcem byť. Tá v budúcnosti. Vieš, tá, kam idem. Viem presne ako vyzerám, koľko zarábam, čo robím, aké mám vzťahy, koho mám okolo seba. Nie mená, ale viem ako sa prejavujú. Viem aké kvality majú a čo mi tie vzťahy dávajú. Viem, čo ja chcem dávať im, aká chcem byť, ako chcem vedieť reagovať. Aký je môj život. V budúcnosti. Tam, kam idem. To viem presne popísať. 

Na chvíľu som sa asi niekde v tom celom zacyklila a odbočila. Ale už sa rozcykľujem:D


Preto ten koncert teraz dáva zmysel

Vrátiť sa do nejakého bodu, ktorý tie veci má. Keď to tak bolo. Spoznať to zas na chvíľu, spamätať sa a odraziť sa tam od toho.

 

Keď sme boli spajsky vedeli sme, že si musíme plniť sny.

Uvidím spajsky. Teda, asi veľa neuvidím. Strašne to celé, ako sa poznám, dojatím prerevem:)

Dobré to je.

 

A ty si v akej skupine “bol”, keď si bol v puberte?

 

Krásnu nedeľu a pekný týždeň nám všetkým.