Rozdiel medzi rozumieť a porozumieť

 

Sedím na obede v Soho. Vojde muž a žena. Sadnú si k stolu vedľa mňa a na stôl si položia každý svoj nápoj zo Starbucksu.


Príde obsluha a požiada ich, aby nevykladali na stôl vlastné prinesené nápoje.


Párik obsluhe nerozumie.

 

IMG_6455_ajpg

 

Oni dvaja sa medzi sebou rozprávajú rečou, ktorú nepoznám ani neviem zaradiť. S obsluhou hovoria po anglicky. Rozumejú slovám. Obsluhujúci personál im túto požiadavku hovorí naozaj jednoduchou angličtinou. Ale nerozumejú, prečo by si svoju kávu, ktorú si doniesli, nemohli položiť na stôl. V reštaurácii.

Nerozumejú im.


Nerozumejú tej požiadavke. Že prečo si to nemôžu položiť na stôl. Jazyk a slová sú zrozumiteľné, požiadavka nie.

 

Veď áno, medzi nami, je základné ľudské právo doniesť si svoj Starbucks so sebou úplne všade. Do každej reštaurácie aj kaviarne. Aj na operačnú sálu. Aj do kostola. A vyložiť si ho tam na stôl. Ak ešte nie je, malo by to čoskoro byť zaradené medzi základné ľudské práva:D

Dobre, dobre, už som ticho. Preháňam a žartujem.

Je to asi kultúrny rozdiel. Že nám by to ani nenapadlo a im by ani nenapadlo, že je to nevhodné. Teda, zjavne len podľa našej kultúry.


Lenže, čo ak aj kultúra je rovnaká, ale slová nechápeš?

Že hovorí ti niečo človek odtiaľto ale akési zvláštné slová používa. Keď niekto použije slovo a všetci v miestnosti vedia, čo povedal, ale vlastne asi len ty nie. Takže si definitívne mimozemšťan a je to v tebe, toto slovo každý pozná, iba ty nie.

Vieš, čo myslím? Či to sa stáva len mne?


Nebudem vypisovať slová, ktoré už všetci poznáte. O čajách, šracoch a pandúrkach či krumpliach ste počuli aj čítali. Skúsim nájsť také, čo ste ešte nepočuli. Alebo ste si neuvedomili. Alebo k nim mám príhodu. Uvidíme, čo z toho vyjde:D

Lebo sú. Je ich dosť.


Ako kedysi, keď mi spolubývajúca povedala, že jedla hurku. 

Hurku? Prepáč, to naozaj neviem, čo je. Musela mi ukázať, čo jedla. 

“Jáj, no veď poviem, že jelito.” 

A to zase ona nikdy nepočula. Jelito viem čo je. Aj jaternica. Spisovne to mala ona. Jelito je hovorové označenie. Ts, jelito aj jaternica je v pohode. Ale hurka?:D To som prvý krát počula v Bratislave od človeka z Novej Bane.

Vieš, vtedy ešte nebol ten seriál o policajtoch, kde jedného z nich volajú Hurka (vidíš? som naozaj stará) a tak to slovo už všetci poznajú. Ja som ho nepoznala skoro do tridsiatky. Je to normálne?

Neviem. Ale tento seriál mi moju neznalosť vyhadzuje na oči takmer denne:D 

To chceš proste, to chceš. Denne to mám z televízora “na tanieri”.


Hej?

Hej. A vieš, že “hej” namiesto áno je tiež celkom kategória?

Mne to vôbec nikdy nenapadlo. Mala som ale raz šéfa Čecha. Počas riešenia nejakej zásadnej témy som na súhlas povedala: “Hej a ešte to budeme…”

Chlapci (Česi) na stretnutí sa na seba začali usmievať a tak po sebe pozerať. Vieš, tak, že: “kluci já to vědel, hele.”

“Čo je?” pýtam sa, lebo veď aj sa cítiš blbo, aj nevieš čo si povedala zle, alebo máš bylinku na zube alebo už o čo ide.

A on že: “To vaše slovenské hej, to je krásný.”

“Prosím?” zdvihnem obočie, pýtam sa nechápavo.

“Řekni ano nebo ne. A ty řekneš “hej”. My tady nemáme “hej”, my máme jen ano nebo ne. Ale ty Slovenky s tim jejich “hej” to je moc hezký.”

 


Si vedel? Že česi nemajú hej? 

Teda, majú, ale len ako pokrik, nie namiesto áno. 

A že sa im to naše hej tak páči? 

Až vtedy som si uvedomila, ako často my to “hej” používame. Aj počas aktívneho počúvania, aj medzi rečou, niekedy niekoľkokrát za minútu. 

Teraz už to viem, lebo po tomto odhalení som si všimla, že keďže už mohli a nebolo to tajomstvo, tak po každom mojom “hej” sa usmiali. Nie výsmech, ale videla si, že proste na to slovo sú citliví a že sa im páči. 

A niekedy to zopakovali po mne, že: “Hej?” a ja že: “Hej, hej.”

Keď hej tak hej. Dobré to bolo.

 

dve_ajpg


V téme vyjadrenia súhlasu ešte zostanem

U nás sa dokonca hovorí namiesto “áno” alebo “hej” niekedy aj “ba”. Ďakujem za pripomenutie, instapriatelia. Zase platí – mne by nikdy nenapadlo, že to tak niekto nemá. 

To tak niekto aj nemá?

Overiť som si stihla so zopár ľuďmi. “Ba” nepoznajú. Tak je to vyjadrenie súhlasu?

Ba, je.

Tak by ti odpovedali “u nás”. Niekedy, keď chceme vygradovať potvrdenie niečoho hovoríme “ba hej” alebo aj “ba veru”.

Naozaj ma prekvapuje, že to niekoho prekvapuje:D

 

 

Že svetlo máme u nás zapaté a vypaté, to je v poriadku

Tomu rozumejú všetci. Pôm alebo nepôm namiesto pôjdeme alebo nepôjdeme (jednotné čislo je asi pô? A množné pôm?), tomu sa tiež dá rozumieť aj keď ste cezpoľný.

Moja prababička, keď sme ku nej niekedy prišli na kávu a mala dobrú náladu, rozprávala úžasné príbehy. Mala krásny nárečový regionálny jazyk. Je už dlho v nebíčku, ale keď niekto v mojom okolí povie čučoriedka, spomeniem si na slovné spojenie od nej “už čačarôdky rôsnu”. (Akože už rastú čučoriedky, ale to je predpokladám zrozumiteľné, len je to krásne a mám k tomu emóciu.)

Čačarôdky u nás rôsnu.



“Dzeká” sa v oveľa viac častiach Slovenska, než som si trúfla tipnúť

Celá táto téma vznikla tak, že som kamke do správy napísala “buje”. Smiala sa, lebo na preklepoch sa vždy smejeme a potom z nich ustanovíme regulérne slová a používame tie s preklepmi namiesto tých správnych. Je to humorné. Veľmi.

Aj vy to robíte?

No, takže, napísala som jej, že niečo buje. A ona že ha ha. A ja že no počkaj, toto nie je preklep, to sa tak u nás hovorí. Ona to nepoznala. Dzekanie poznala, ale toto nie.


Hovorí sa u nás buje alebo aj budze. Záleží od doliny. Alebo aj bé.

Budze – nebudze, buje – nebuje, bé – ňebé. (Viem, že mäkčeň na n tam nemá byť, ale aby ste vedeli ako sa to číta).

Používa sa tam aj veta, ktorá tu celkom ľudí prekvapuje, ale ja som pri nej vyrástla. Napíšem ju foneticky aj s mäkčeňmi na ň. Táto: 

“Kej bé tak bé, a kej ňebé tak ňebé.”

Nie je to krásne? 

Zvukomaľba v praxi:D

 

styri_ajpg


Jazyk je krásny a mám od vás kopu podnetov

Budem ich skúmať, ale zdá sa mi, že sme s touto témou – tak, ako ani s gramatikou, ešte zďaleka neskončili. Bude mať pokračovanie. Máme ešte na pretras rupsak, epedu, šnorchel, šuflík, firhángy, paklsic, garadiče, čatorňu, vakovku, birovať aj duršľak.


A niekedy aj jazyk aj slová fungujú, ale

Keď s niekym hovoríš rovnakým jazykom, je to dobrý základ na to, aby ste si aj rozumeli. Aj ak hovoríte jedným jazykom a fungujete v jednej kultúre, stále je možné, že nebudeš rozumieť všetkým slovám. To je ľahké, to sa dá vyriešiť. 

Ako vidíš, môže to byť aj celkom zábava.

Ale dokonca aj ak hovoríte jedným jazykom a žijete v jednej kultúre, aj ak používate slová, ktorým obaja rozumiete, ešte stále sa môže niekedy stať, že k porozumeniu nedôjde.


Netráp sa. Niekedy aj keď hovoríme rovnako, neporozumieme si. Niekedy to tak má byť.

Veď vieš ako.

Kej bé tak bé, a kej ňebé, tak skrátka ňebé.

Dobré to je.

 

Prajem vám víkend a týždeň plný porozumenia:)