Dajme si spolu kávu

Bolo to niekedy minulý týždeň. Na raňajky som si natrela maslo na chlieb. Nakrájala rajčinu na kolieska. Poukladala starostlivo na krajce chlebíka. Osolila. Mňam. Keď som to zjedla na tanieri ostala šťava z paradajok.

Viete, čo som urobila?

Pozerám na ten tanier a vravím si nie, to nemôžeš. To je neslušné a nepatrí sa to. Nemôžeš to urobiť. Naposledy si to robila ako dieťa. Ani o tom nerozmýšľaj. Lenže stále ma to lákalo. Poobzerala som sa okolo seba a šla som do toho.

Normálne som ústami vycucala tú paradajkovú šťavu, čo ostala na tanieri. Aj s tým zvukom hnusným chlípavým. Dirty secret. (preklad – špinavé tajomstvo). 

Viete, čo myslím?

 

 

Že o nič nejde ale máš z toho taký pocit, ako keby si v tajnosti urobil niečo naozaj strašne zlé a škandalózne. Keďže to neviem spracovať, že čo to do mňa vošlo za čerta:D, priznám sa s tým rovno na internete, no.

 

Tento internet (dobretoje.sk), to bude dnes téma.

Lebo sú veci, ktoré sa ma pýtate keď sa rozprávame. A sú témy, ktoré zase chcem povedať ja vám. Okrem toho, že som vychlípala z taniera paradajkovú šťavu.

Stal sa tu z toho taký online (týž)denník, vďaka ktorému sa darí udržiavať blízkosť s priateľmi a kamošmi. Priateľkami a kamarátkami. S vami. Na toto sa často pýtate, tak som vám napísala odpovede. Možno vás to nebude baviť, ale sú tam aj informácie o plánoch a o prázdninách. A aj vás tam chválim. 

Forma je otázka odpoveď, lebo keď si blíženec, je ľahké urobiť so sebou rozhovor:D 

Sú to vaše časté otázky. Ideme rovno na to, prvá otázka:

 

DTJ existuje už skoro 2 roky. Dá sa povedať, čo funguje a čo nefunguje?

No, toto mi povedz. Lebo všelijaká je literatúra k téme. Aj to skúsim, čo mi tam radia, ale aj to často nevyjde. Dokonca väčšina nevyjde. Niečo vyjde úplne naopak. A zase sme pri tom, čo si s jedným kamarátom často vravíme. Minule sa ma opýtal, že:

„Aj ty nikdy nevieš dopredu, že ktorý článok ako vypáli?“

A ja že: “Presne.“

On: „Niekde som si úplne istý, že to bude trhák – a nič. A niekedy napíšem taký len tak a bum.“

 

Čiže blogerské rady ti nefungujú?

Aby som neklamala, nechcem akože dávať definitívnu odpoveď. Ale kam mi pamäť siaha, tak sa mi zdá, že nie. Ale možno to len robím zle, vieš ako. Som len amatér a učím sa.

(Inak, použiť v jednej vete slovo pamäť aj slovo siahať je hrdinský literárny výkon na blogový formát. Len som chcela, aby ste to vedeli:D)

 

Daj príklad. Čo by malo a nefunguje ti?

Kontroverzný nadpis. Číslovka v nadpise. Rebríčky (Top 3, top 5, top 10). Keď je nadpis otázka. A ešte – a to ma úprimne mrzí. Lebo ja dávam rada jednoduché nadpisy napríklad: „O radosti. O priateľoch...“ ale keď je to takto povedané, tak to tiež nefunguje. 

Neviem prečo, nikomu to nevyčítam, budem to sledovať ďalej:D

Ako to, že ti nefungujú kontroverzné nadpisy?

Neviem. Vysvetľujem si to tak, že sem ľudia chodia hľadať kľud a pokoj:) To ma teší, lebo to je cieľ. Neprichádzajú sem po výzvy a kontroverzie a mentálne atletiky. Prídu sa sem upokojiť, nie rozčúliť. Prečítať si niečo akurát k nedeľnej poobednej káve. Teda také mám informácie a dáta – zatiaľ. Alebo ešte v pondelok ráno v práci ku káve, pondelok k poobednej káve. 

Toto sú tri najčastejšie situácie, kedy sa tu stretávame.

No, kontroverzné nadpisy?

Ľudia sa sem prídu upokojiť, nie rozčúliť. Preto. Len potom neviem prečo nefunguje „O neviemčom“ – ale doštudujem si psychológiu, zatiaľ to budem pozorovať. Je to super, ako ťa to vždy prekvapí, keď si myslíš, že už niečo v správaní čitateľa vieš predpokladať. A potom zistíš, že nie. Ty nie že si nebola ani blízko, ty si sa dokonca úplne mýlila:D

Takže prečo ti nefungujú kontroverzné nadpisy?

Lebo si sem ľudia chodia oddýchnuť a nie sa rozčúliť. A ešte preto, že podľa mňa to je taký bulvárny štýl. A ľudia, ktorí sem chodia, nie sú prevažne hltači bulvárnych médií. 

Sú to múdri ľudia, ktorých nenalákaš prvoplánovou kontroverziou v nadpise.

Čo ešte nefunguje?

Lacné podlizovanie sa svojim čitateľom:D (musela som, nabehla som si v predchádzajúcej odpovedi, prepáčte:D)

 

Ešte niečo, čo ťa prekvapilo?

Okrem všetkých vyššie vymenovaných bodov ešte: opýtať sa že „o čom by ste si chceli prečítať“. A potom o tom napísať. Raz som to skúsila. Prečítala som to ráno po sebe a bolo to veľmi cudzie. Mechanické. 

Takže som sa nakoniec zadanej témy dotkla úplne okrajovo, lebo mne z toho asociáciami vyplynula iná téma, ktorá mňa osobne aj zaujímala aj bavila.

Nemá to vôbec význam písať nasilu o téme, ktorá ľudí zaujíma, ak nezaujíma teba. Lebo to cítiť z toho strašne. A potom sú úplné „blbosti“ – ktoré zaujímajú teba a tým pádom o tom napíšeš ľahko. Lenže ty máš pocit, že to je také slabšie, ale zase úprimné. 

A to potom funguje a ty tomu nerozumieš, že ako je to možné:D Ľudia to cítia proste.

 

Príklad?

Milí zadaní muži – úplne. Ja som potrebovala len vyliať ubolené srdenko. O tomto sa často kamošky chcú rozprávať, keď sa stretneme. Aj kamoši. To bolo a stále je prekvapenie.

O mamičkách – ten veľmi, ten šiel cez veľa sĺz. Namyslená a lenivá, To preto, že nevieš, čo je pre teba dobré.   Joga si žila svojim životom. Pritom amatérsky som to poňala. 

Pirátskemu špeciálu sa nečakane a prekvapivo darilo. Bol to ale len taký môj denníček, že aby som nezabudla, ktoré rumy už som skúsila a ktoré mi chutia. Karanténa, deň milión. To bolo prekvapenie tiež. Pritom som sa len vypísala z pocitov. 

Kuba ľudí veľmi zaujímala. Ale vidíš, tam bolo histórie a faktov minimum. Celé to bolo cez pocity a zážitky. A tie paradoxy tej krajiny.

Niektoré správy z iných krajín, kde sa mi možno páčilo aj viac, zaujali ľudí menej.

Tento rozhovor - to bude fungovať?

Nebude. Tento rozhovor je presun informácií odo mňa k stálym čitateľom. Je to celkom osobný rozhovor. Nemá pointu ani chytľavý humor a príbehy. Nemá vnútorný konflikt, neadresuje žiadnu horúcu tému. Nič ani nevyriešime:D 

Tento blogový príspevok je presun informácií odo mňa k nim. 

Cieľom nie je fungovať ako článok, ale povedať im informácie. Takže nebude fungovať "čitateľsky". Ale bude fungovať vzťahovo a pre priateľov. Kamošom predsa povieš, že nebudeš dvíhať, lebo budeš na dovolenke:)

 

Trápne situácie – vznikli už počas toho obdobia blogu nejaké trápne situácie?

Hej, rozhovor samej so sebou zatiaľ strop v tomto rebríčku! Výkričník!

 

Sú témy, ktoré by si chcela otvoriť ale nemáš na to odvahu?

Áno, sú. Snažím sa tu byť nepolitická a nehejtiť. Ale niekedy je to na hranici únosnosti – pre mňa vnútri. Stále si opakujem, čo som sľúbila – aby vám po prečítaní ostalo dobre:) Takže kým to neviem povedať aspoň humorne alebo s nadhľadom, nechávam to tak.

Minulý rok napríklad vzniklo niekoľko takých smutných literárnych útvarov – v dôsledku tých zmien u mňa. Podľa mňa sú dobré. (skromná som, to hlavne:D) Také temné mini poviedky popisujúce ako som sa mala a čo som cítila. Písala som to preto, že som to musela dať zo seba von. Keď som sa k tomu potom neskôr vrátila, nie je to akože podľa mňa úplná tragédia. Obsahovo. Len pri čítaní mi ostalo tak, ako mi vtedy bolo, och. 

Takže presne – sem to nepatrí. Neviem čo s tým. Možno už som to aj všetko povymazávala. Neviem, vôbec.

A ešte odvaha je téma.

 

Odvaha?

Áno. Mám rozpísaný text o odvahe. Viac ako 2 roky. Odvaha je moja celoživotná téma. Najviac.

Povedz viac.

Teraz aktuálne riešim v sebe jednu tému. 

Použijeme príklad – kúpiť alebo nekúpiť si ďalší sveter. Zanalyzovala som to už z každej strany. Lebo vieš, ide leto. Načo sveter. Lenže je kvalitný a taký dobrý materiál to je. No hej, ale nemáš svetrov dosť? Mám. Lenže tento je značka. No a čo, je to len ďalší sveter. 

Nie je, je to značka. Majú moje číslo a je v akcii. Za dobrú cenu. Je hebký. Potrebujem ho? Asi nie. Určite nie. Chcem ho? Neviem. Čo keď to bude znamenať, že som márnivá. A čo keď si ho nikdy neoblečiem – lebo vieš ako to je, keď si kúpiš zimnú vec v lete. Do zimy na to zabudneš a nájdeš ho o tri roky. 

Lenže sú s tým spojené pre teba nejaké riziká? Áno. Dajme to mu že na typ materiálu som už niekedy predtým mala alergiu. Môže sa ukázať, ale nemusí. Neviem. Lenže čo ak si ma vďaka tomu svetru všimne niekto a ja napríklad nájdem lásku? 

Takže si to premieľam takto v hlave. Mám čo stratiť? Áno. Mám čo získať? Áno.

Poviem si – premyslím, nechám to uležať, vyspím sa na to. Možno príde nejaké znamenie. Večer pred spaním na mňa vybehne z internetu citát, kde je napísané: „Kúp si ten sveter!“

A ja vieš čo urobím? Nie že – dobre, chápem, toto je to znamenie. Ja si poviem že: Zaujímavé. Mohlo by to byť znamenie, ale asi vnímam selektívne a vidím len toto. Nechcem urobiť chybu, že na základe tohto sa rozhodnem. Lebo veď možno do hodiny internet napíše aj „Ten sveter nepotrebuješ!“

Vieš, čo myslím?

Si šibnutá.

Hej:D a ešte odvaha. Mám prisilné putá k aktuálnemu stavu. Vo veľa ohľadoch života.

 

Ale veď sa vieš rozhodnúť, nie?

Viem, ale to nie je odvaha. Keď ma toto celé už naozaj unaví, vtedy veľké rozhodnutie spravím. (Opakujem, sveter je len príklad). 

Rozhodnutie potom urobím, ale nie z odvahy. Ale preto, že už ma to príliš vyčerpá, mať to nerozhodnuté. Pritom je to zbytočné. Keby som mala viac odvahy, rozhodla by som to rýchlejšie. Bola by som pravdepodobne výrazne menej unavená. Možno by som mala aj menej vrások:)

 

Daj si "zajeden" na odvahu, nie?

Toto je zaujímavé. Skúsila som. Vieš, ako to dopadne? Moja hlava to vyhodnotí takto: Toto teraz určite nie je dobrý nápad. Mala si alkohol, nerob to rozhodnutie teraz. Rob ho s čistou hlavou.

A som vybavená, chápeš:D

Pomáha ti písať dobretoje – keď zletije?

:DVôbec. Dokonca si myslím, že to neviem. To by bol fejk. A ja sa nerada do niečoho nútim. Keď je zle alebo ťažko, vypíšem najskôr zo seba to. Potom sa vyčistí vzduch, dám si kávu a možno som pripravená rozmýšľať aj o iných témach. Aspoň chvíľu.

 

Chceš tým povedať, že sa nemáš stále dobre? Že nie si stále pozitívna?

Zlaaatyyyyy.

 

Čo by si ešte chcela povedať, na čo som sa zatiaľ neopýtala?

Že moja neter má dva a pol roka a vie povedať „Nebudem odpovedať na otázky Gábora Grendela.“ Hádajte, kto vymyslel, že ju to naučíme. 

Druhá má o rok viac a na otázku čo robili odpovedá „vyvádzali a šantili“. To zodpovedá predsa štandardne slovnej zásobe 3 a pol ročného dieťaťa. 

Odpadávam z toho.

 

 

Aké sú ďalšie plány?

To je dôvod, prečo robíme tento platený rozhovor.

 

Za tento rozhovor dostanem zaplatené?

Áno. Pošlem ti na účet a vezmem ťa na večeru.

 

Super. Takže, aké sú ďalšie plány?

Budú veľké letné prázdniny. Treba reštart. Instagram trochu zanedbávam. Keď poviem trochu – myslím úplne. Potrebujem teraz asi prázdniny. Všetci potrebujeme:) Vy od čítania a ja od písania. Prázdniny budú ako v škole. Celý júl a august. Možno trochu dlhšie.

Na stole sa mi kopia knihy, ktoré by som rada prečítala. Upratať mi treba – vieš, to s tým svetrom. Aj fotky si musím upratať. Nemám ešte spracovaný celý Taiwan – napríklad.

 

Čo pripravuješ?

Veľký kabelkový špeciál na pokračovanie. Na toto sa veľmi teším. Príde po prázdninách. Och:) 

Darčeky. To malo prísť pred letom (apríl) ale bolo ako bolo. Posunula som to.  Rozhovor s cestovateľom, ktorý mi ukázal Taiwan...

Tento rozhovor je už dlhý, treba už skončiť. 

Aj dĺžka blogu je rozhodujúca? 

Je.  Aj keď opäť sme mali aj výnimky. Ale to je na dlho. Tento už treba skončiť:D

Tento je už dlhý?

Hej. Treba poďakovať a ukončiť. Do prázdnin sa ešte budeme počuť dvakrát.

Ďakujem, pekný týždeň vám prajem:)

Dobré to je.