Bra - tis - la - va

Upozornenie: mám rada Bratislavu. Neznamená to, že iné mestá nie. Tiež netvrdím, že jedno mesto je lepšie ako druhé a tak ďalej. Mám to tu proste rada. Aj tu.

Neporovnávam s Košicami ani s Piešťanmi. 

Skrátka som časť života žila v tomto meste a preto mám k nemu vzťah. Nerobí ho to lepším ani horším v porovnaní s ostatnými. Koniec oznamu:D

  

Na obed som prišla do Bratislavy. Zaparkujem tam, kde mám v pláne deň skončiť. Aby na konci dňa, keď bude tma, chladno a síl pomenej, bolo auto blízko a dostala som sa domov rýchlo. Peši sa presúvam tam, kde turné začína.  

Dostanem sa sem cez týždeň málokedy. Preto starostlivo plánujem stretnutia na moje obľúbené miesta:) Dnes končím na Palisádach, celý deň staré mesto. Tam prebehne parkovanie ľahko, poznám tam zákutia. Bývali sme tu.

A bolo tu nádherne. Stále je. A pozdĺžne parkovanie je smrť. Stále je:D

 

Známe trasy dole do centra. Usmievam sa. V tempe idem, nemôžem sa zastaviť všade, kde by som chcela. Na niektorých miestach sa obzriem a dlho sa ešte neviem zrakom odlepiť. (poznámka: pri čítaní odporúčam pustiť – pochopiteľne toto. )

Podchod na Zochovej, vyleziem pri ministerstve, popred Pulitzera dole na Klariskú. Vrátim sa hore, rozmyslela som si to, chcem prejsť okolo Hlbočiny. Pamätáte si bývalú Hlbočinu? Z toho miesta je pekný výhľad na hrad. Tadiaľto som chodievala denne do práce. Nevadí, že až teraz, keď to pozerám na mape zisťujem, že sa to volá Župné námestie? Pocit ani krásu to neovplyvňuje, aj keď je to čudný názov. Taký nezvukomalebný.

Možno sme práve vyriešili dilemu Anny zo Zeleného domu? Pamätáte sa na to, ako sa pýtala, keď na terase v Avonlea sedela s Marillou a dumala, či by ruža bola taká vznešená a voňala tak krásne aj keby sa volala napríklad kapusta?

O ruži a kapuste neviem, ale z tohto miesta je pekný výhľad aj napriek tomu, že sa volá Župné námestie;)

  

Presúvam sa do bodu dva. Píšem. O Bratislave. Otvorím Instagram a tam práve napísala vyznanie tomuto mestu jedna kamarátka. Máme synchronicitu. To sú veľké zázraky.

Mám Ťa rada, Bratislava. 

Neviem to zastaviť. Nie som odtiaľto, ale nepočúva sa mi dobre, keď niekto o tomto meste hovorí škaredo. Alebo že ho “nemá rád”. Podľa mňa ho len dobre nepozná;)

Má to tu svoje absurdnosti, ale tie už akosi k BA patria. Napríklad táto diera s plechovým plotom tu je už roky. Minimálne 8, možno viac. Taký osobitý folklór alebo čo. Tento pohľad má svojskú poéziu. Rozhádzanú, absurdnú a scestnú, ale má.

Staré mesto ma naučil mať rád jeden vzácny človek. Pochádzal z naozajstného veľkomesta vo svete a už je v nebíčku. A bol to najväčší ambasádor Bratislavy, akého som kedy stretla. Žil predtým v karibiku, na prácu potreboval hlavu, internet a počítač. Ako dnes veľa ľudí. Raz prišiel sem na predĺžený víkend. Že len tak, pozrieť. Stretol tu nejaký manželský pár, ktorý mu odporučil kam sa ísť pozrieť a na niektoré miesta išli s ním. Večer ho vzali von, spoznal nejakých ich priateľov, dali sa do reči.

Po tom víkende vraj nevedel odísť. Tvrdil, že je štatisticky nemožné, aby si náhodou stretol takýchto milých ľudí ak by taká nebola väčšina. Do mesiaca opustil ostrov a presťahoval sa sem.

Hovorieval, že Bratislava je láska na prvý pohľad. Že keď sa zamiluješ, omotá si ťa okolo prsta a nevieš odísť. Tak to mal aj on.

  

Dôvod prvý: ľudia. 

Chápete? On prišiel na Slovensko a niekto ho tu srdečne privítal. Naozaj poznám človeka, ktorému sa to stalo. Toto by som chcela aby sa o nás hovorilo:) Vďaka tomu, že ho tu vtedy niekto privítal som ho mohla spoznať aj ja. Znamená pre mňa veľa. Keď ich raz stretnem, určite im za to poďakujem.

Hovoril, ako každý, (skromne) že sú tu nádherné ženy. Vraj sú aj bystré. 

Pripisujem to hlavne tomu, že som vtedy mala ešte slabú angličtinu a teda si asi veľa sprostostí, ktoré som mu hovorila, vysvetlil po svojom a pripísal mi kredit, ktorý mi v skutočnosti nepatrí:D

Podľa neho Slováci, ktorých pozná, robia veľa, mnohí z nich popri tom ešte školu. Hovoril, že také tempo videl málo kde. A často mi pripomínal, že to nie je zdravé. Že ak chceme, aby stále platilo to, o tých pekných ženách, že si mám oddýchnuť a mám spomaliť.

Dôvod druhý: staré mesto podľa neho bola dokonalá zmiešanina malého a veľkého mesta.

Malého, lebo sa všade dostaneš peši a všetko je do polhodiny prechádzky. Aj nákupák ak treba. Veľkého, lebo sa sem dá ľahko priletieť, rozumejú ti tu po anglicky aj po nemecky a naozaj nič ti tu nechýba.

Mal Bratislavu rád a prechádzal sa po starom meste vždy, keď mal voľnú chvíľu. Tak sa stalo, že počas oslavy mojich narodenín, (ale naozaj strašne dávno), keď sme sa presúvali z baru do baru, sme ho náhodou stretli pri Rolandovej fontáne. Schmatli sme ho s pripitými kamoškami pod pazuchy a hybaj ho s nami pokračovať v tour de bar. Oslavuje sa, na výber nemal. Veľa sme sa nasmiali. Aj vtedy. Vždy.

Keby som vedela, že ho vtedy vidím posledný krát, možno by som veľa vecí urobila inak.

Keď som zistila, že to vtedy bolo posledný krát, ďakovala som vesmíru, že nám ho v ten večer poslal do cesty.

Sedím v Mondieu. V tom, čo bolo kedysi Paparazzi. S výhľadom na miesto, kde sme chodievali jesť. Strašne mi chýba. Aj on, aj Bratislava. Asi budem chodiť častejšie.

 

Sumár - ako pre vás - naozaj subjektívny rebríček top miest v Bratislave:

Staré mesto - úplne vždy. Ten stôl v Mondieu - tiež celoročne.

Letá na Rosničke.

Letné noci na hrade na deke, s výhľadom na rozsvietené mesto. Hrad býval v lete otvorený až do nejakej druhej ráno. Neviem, či stále býva. Bolo tam parádne.

Západy slnka na hrade, celoročne.

Jesenné výhľady z cicmáku – to je ako sa ide na Mlyny z druhej strany kopca – od karlovky. A tam je panelová cesta. Vedľa nej zaparkuješ keď si už skoro úplne hore, odtiaľ je výhľad na dlhé diely. To je dobré miesto. Studené, ponuré a jesenné. Ale také silné.

Kuchajda. Prvá z obľúbených lokalít.

V dúbravke sme tiež bývali. Pri zimáku. Tam bol kúsok bývalý dom služieb, taká strašidelná socialistická budova. A v nej zvonku vyžerák, keď už naozaj nebolo kam ísť na pivo. Tušim Luvra?

Petržalka sa mi nikdy nestala. Teda, stala, ale na pár dní, nebol čas sa zabývať. Neviem sa vyjadriť. Ale dajte tomu šancu, určite.

Vianočné trhy. Končila som v jednej práci a mala nariadené dočerpať dovolenku. Dovolenkovala som teda od 13. Decembra do konca roka. Bývala som vtedy na Palisádach. Priblížim: ráno bez budíka, vstaneš okolo desiatej. Doma nič raňajkovateľné. Na pyžamo natiahneš nohavice, mikinu, sveter, bundu, čiapku. Šál, kapuca, okuliare – skrátka zababušiť a zamaskovať. Zídeš dole na námestie. Voňali tam langoše, varené víno, klobása, pečené gaštany, medovina. Na neumyté zuby si dáš raňajky pod stromčekom – tri makové lokše, teplý čaj - a vrátiš sa do postele. To boli parádne chvíle. Ako sa o mňa vtedy Bratislava postarala. Všetko mi doniesla pod nos. A voňavé. Aj stromček svietil.

V Bratislave som bývala 9 rokov aj niečo. Najdlhšie Palisády (3 roky aj kúsok), najkratšie v Petržalke – 10 dní. Spolu v 6 bytoch. Za ten čas sa mi stalo 23 spolubývajúcich.

Dobré to je. Keď sa vzťah k mestu tvorí cez ľudí, vždy to asi bude dobré. Ľudia sú totižto vždy “len” ľudia. Nedá sa ich nemať rád. Teda, ja mám šťastie, že ma vždy obklopia muži eM a ženy Ž. A vďaka nim máš to mesto naozaj rada. Každú čudesnú lokalitu, ktorú si zhodou okolností navštívila. Hlavné mesto ťa naučí mať rád človek, ktorý so Slovenskom v podstate nič nemá. A aj okrajový pajzel Ti dokáže pripomenúť príjemné situácie. 

Pointa je - dajte tomu šancu. Bratislava - aj každé iné mesto - za to stojí.  

A teraz vy, lebo určite sa vám vybavili miesta, ktoré máte naozaj radi:)

Sem s nimi. 

Ak vám teda nevadí, že sa na ne pôjdem pozrieť.